|
|
Ianina Prudenko je odbornou asistentkou Katedry kultúrnych štúdií na Národnej pedagogickej univerzite v Kyjeve, kurátorkou fóra o mediálnom umení New Media 2011 a tiež netradičného vzdelávacieho programu „Krivé zrkadlá: Dejiny ukrajinského mediálneho umenia v textoch a pohyblivých obrazoch“. Aktuálne témy a problémy mladého ukrajinského umenia stručne popísala v texte pre Bienále mediálneho umenia WRO 2011. Jeho slovenskú verziu prinášame v časopise 3/4.
Sergiy Petluk, Dreams
Mediálne umenie na Ukrajine odštartoval videoart. Formovala ho prítomnosť televízie (Vasil Tsagolov, Andriy Kazandzhiy, Glib Katchuk, Ilya Chichkan) a postmoderné citácie odkazu nemého filmu (Alexandra Roytburda, Gliba Katchuka, Gliba a Olgy Kashymbek, Ilyu Chichkana a Kirilaq Protsenka). Významnou témou bola telesnosť (Alexander Hnilitsky, Natalia Filonenko, Alexander Roitburd, Anna Artemenko, Ivan Tsupka), simulakrum a iluzórnosť objektívneho sveta (Ilya Isupov, Alexander Gnilitsky, Lesie Zaiats), a napríklad vo videách Gliba a Olgy Kashymbek je objektom umeleckého skúmania postavenie handicapovaných ľudí v ukrajinskej spoločnosti. Špeciálne miesto v histórii ukrajinského videoartu dnes patrí projektu Art in Space (1993), umeleckej skupiny Masoch Fund. Je to jedno z prvých umeleckých diel nezávislej Ukrajiny, ktoré bolo uvedené na Bienále umenia v Sao Paule v roku 1994. Video prezentovalo dokumentáciu rovnomenného projektu, ktorý sa uskutočnil 25. januára 1993: na palube ruskej vesmírnej stanice Mir ukazovali kozmonauti Sergei Avdeev a Andrey Soloviev grafické práce autora Igora Podolchaka. Koncept projektu spočíval vo vynesení nielen technologickej, ale aj umeleckej a kultúrnej hodnoty, z ľudského priestoru do vesmíru.
KIMAF, 2002.
Existencia interaktívneho umenia má na Ukrajine tiež veľmi zaujímavú históriu. Je spojená najmä s aktivitami Sorosovho centra pre súčasné umenie a nemeckého Goethe Inštitútu v Kyjeve. V roku 1997 Goethe inštitút pozval do Kyjeva riaditeľa EMAF (Electronic Media Art Festival) Noeringa Hermanna z Osnabrucku. Okrem jeho prednášky sa tu vtedy uskutočnili i semináre počítačovej animácie, prezentácia nemeckého mediálneho umenia a výstava Video socha v Nemecku. Výsledkom tejto návštevy bolo založenie ukrajinských inštitúcií pre mediálne umenie - Info Media Bank a festivalu KIMAF (Kyjevský medzinárodný festival mediálneho umenia). Vďaka nim sa na Ukrajine objavili mediálni umelci, ako napríklad Natalia Holibroda, Iliya Isupov, Olga Kashymbek, Glib Katchuk, Anna Artemenko, Alexander Vereshchak, Margarita Zinets, Kirilo Protsenko. Vznikol tu tiež „Inštitút nestálych myšlienok" (Institution of Unstable Thoughts).
Jedným zo zásadných predstaviteľov ukrajinského net.artu je skupina Akuvido. Tvoria ju Victor Dovhalyuk a Hanny Kutz, ktorí štúdium umenia začali na Akadémii umení v Ľvove a pokračovali na L4 Inštitúte pre nové médiá (Berlín). Ich prvým interaktívnym dielom, ktorý prezentovali v Berlíne, bol Esse (1998). Neskôr to boli net.artové projekty City_interactive, Stand sound station, Decode, Jokonde XP, Web Wuerfel Werkstatt, Are you net-voyeur? Všetky sú dostupné na www.akuvido.de. Akuvido sú pravdepodobne najznámejšími ukrajinskými mediálnymi umelcami. Pôsobia však mimo Ukrajiny.
Jurij Kruchak a Julie Kostyeryeva, Baby, net.art, 2002.
Prvým net.art dielom vytvoreným fyzicky na Ukrajine bol projekt BABY (2002), autorov Yurija Kruchaka a Julie Kostyeryeva. V čase vzniku ich projektu bola na Ukrajine vyššia úmrtnosť než pôrodnosť. Autori preto vytvorili internetovú stránku, na ktorej mohol každý stvoriť vlastné dieťa a deväť mesiacov ho podporovať a rozvíjať.
V roku 2007 vznikol net.artový projekt Chazarský slovník alebo requiem pre divadlo réžisérky Anny Aleksandrovich. Bolo to prvé divadelné predstavenie na Ukrajine, ktoré bolo streamované na stránke www.hazary.com.ua. Hypertext Milorada Pavića bol počas predstavenia doplňovaný komentármi publika, ktoré boli premietané na prednú stenu divadelnej sály. Jeden z divákov dokonca prišiel do divadla s notebookom, takže bol zároveň skutočným i virtuálnym divákom. Herci mohli použiť notebook, ktorý bol na scéne a viesť online chat s publikom, ktorý sa tiež premietal na stenu.
Masha Shubina, Digital narcissism, net.art, 2007.
Mladá umelkyňa Masha Shubina vytvorila net.artový projekt Digital narcissism (2007), v ktorom si na prezentovanie vlastnej tvorby vybrala internetové zoznamky. Zaujímalo ju kombinovanie tradičnej maľby a multimédií. Jej cieľom bolo stretnúť sa takto s kurátormi, vlastníkmi galérií a riaditeľmi múzeí. Odpovedal jej len jeden kurátor z Austrálie, všetci muži a ženy reagovali intímnymi návrhmi. Mashiným paralelným cieľom bolo propagovať svoju tvorbu v rozličných častiach sveta a začať komunikovať s publikom. Komunikovala s každým, kto jej napísal a videl jej obrazy v galériách. Digital narcissism sa dá nájsť online i dnes, pôvodne vznikol pre výstavu v tradičnom galerijnom priestore. Bol prezentovaný na Ukrajine v Pinchuk Art Centre, v galériách v Rusku, Nemecku, Taliansku a Veľkej Británii.
Roman Minin
Na festivale NonStopMedia v Charkove bol v roku 2008 prezentovaný umelecký projekt Mobile loneliness Hamleta Zinkivskyho a Romana Minina. Pozostával z sms.artu Minina a 15 malieb Zinkivskyho, ktoré zobrazovali ľudí telefonujúcich z mobilného telefónu.
Тamara Hridyayeva, Representation, 2010.
V tých najzložitejších žánroch súčasného ukrajinského mediálneho umenia dnes pôsobia najmä mladí umelci z Ľvova. Je to možné najmä vďaka výmenným stážam na poľských mediálnych inštitúciách. Počas Bienále mediálneho umenia 2010 v Poznani predstavila svoj projekt Representation mladá umelkyňa Тamara Hridyayeva. Divák bol počas sledovania jej interaktívneho diela identifikovaný šípkou, ktorá naňho reagovala tým, že nadobúdala gigantické rozmery. Na vroclavskom Bienále mediálneho umenia WRO 2011 sa zúčastnil napríklad Sergiy Petlyuk, a na festivale „Mindware. Technologies of Dialogue" v Lublini ďalší ukrajinský mediálny umelec z Ľvova, Andriy Linik. Jeho intermediálne dielo Aiolos by sa vďaka malému množstvu inštitúcií, nedostatku financií a neochote galérií pracovať s týmto typom súčasného umenia, realizovalo na Ukrajine len veľmi ťažko.
Dnes na Ukrajine nenájdete žiadnu vyprofilovanú inštitúciu, ktorá by sa zaoberala vzdelávaním a podporou mladých mediálnych umelcov. Existuje tu však množstvo festivalov zameraných na mediálne umenie - NonStopMedia (Charkov), Terra Futura (Kherson), Týždeň súčasného umenia (Ľvov). V roku 2011 sa pri príležitosti dvadsiateho výročia ukrajinského mediálneho umenia konalo v Kyjeve fórum mediálneho umenia New Media Ukraine. Aktivity v oblasti českého a slovenského mediálneho umenia tu predstavila Barbora Šedivá (Dům umění města Brna). Najdôležitejším výsledkom tohto stretnutia bola možnosť uverejňovať informácie o ukrajinskom mediálnom umení prostredníctvom kolaboratívneho výskumného projektu a internetovej databázy Monoskop.
Napriek spomínaným problémom existuje na Ukrajine nová generácia mediálnych umelcov, ktorí vyrastali pri počítačových obrazovkách. A nechýbajú tu ani mladí kurátori a teoretici, ktorí sú pripravení venovať sa interpretácii ich tvorby.
|
