|
Internet sa rozvíja už desiatky rokov, iba nedávno sa rozšíril mimo hraníc Spojených štátov a netrvalo dlho a utužil tak celý svet v jedno spoloèné spojenie. Ve¾mi rýchlo sme si zvykli, dokonale ho osídlili a vytvorili tak zrkadlo svojej každodennej reality. Vytvárame si svoje i-domovy s denne zasypávanými poštovými i-schránkami, na každom kroku sme sledovaní i-billboardami, pri nákupoch v i-obchodoch èerpáme z i-úètov, vytvorených v i-bankách, máme svoje ob¾úbené zábavné i-centrá, èítame i-denníky, objavujeme i-televízie a i-rádiá. K dispozícii máme navyše nadštandardne rýchly dopravný prostriedok – i-prehliadaè. Internet nám postupne vytvára novú, plnohodnotnú realitu síce v novom prostredí, no so starými pravidlami. Skutoène ide aj na internete len o peniaze? Áno, ale len pokia¾ to pripustíme. Zo skutoènej reality sa doò popri tom všetkom premietlo aj jej, na prvý poh¾ad nevidite¾né, zdravé jadro.
Pôvodný zámer siete WWW – slúži ako zdroj ¾udského poznania – rokmi nadobudol nový, populárnejší rozmer: dnes ho už možno použi i ako plnohodnotné umelecké médium.
Net.art nadväzuje na doteraz známe umenie a zaoberá sa vonkajším svetom, no zároveò je jedným z mála prvkov internetu, ktorý sa aspoò sèasti dokázali odpúta od vonkajšieho sveta a akceptova len realitu internetu. Od roku 1994 sa môžme stretnú popri prácach, ktoré zásadne menia vnímanie Siete jej vlastnými prostriedkami, aj s dielami venovanými hlboko ¾udským otázkam. Vznikajú stránky založené na originálnom vizuáli, rovnako ako konceptuálne weby. Medzi net.artistami sa stierajú rozdiely medzi technickým a výtvarným vzdelaním, osobnosti vyvstávajú èasto aj z radov ¾udí bez akademického pozadia. Inštitucionalizácia (zatia¾) neexistuje, dojem z diela je èasto výhradne na divákovi. Stráca sa funkcia galérií a kurátorov, záujemcovia o umenie sa preklikávajú z diela na dielo bez potreby ve¾kej tácky s obmedzeným repertoárom. Anarchia, nepreh¾adnos, antihierarchia, taký je net.art. Pozrime sa naò bližšie.
Najdôležitejšou informáciou, ktorú o net.arte potrebujete vedie je, že k nemu nedostanete ‘príruèku’. Existuje len minimálna literatúra, na Sieti sa dá dosta spravidla len k èiastkovým informáciám, èomu sa ani nedá èudova. Je nad sily jedinca zmapova umelecké pole nikde nekonèiaceho internetu. Z toho vyplýva existencia viacerých diametrálne odlišných charakteristík net.artu. Na pochopenie súvislostí mnohých prác je navyše nutný istý stupeò ‘internetového’ vzdelania.
Net.art vzniká a žije na internete. Ten je jeho výrazovým prostriedkom, médiom a èasto i ideou. Umelec komunikuje s divákom prostredníctvom prehliadaèa hneï nieko¾kými formami a jazykmi. Do prvých textových diel èasom postupne pribudli grafické, animované a zvukové prvky, založené spravidla na jednej z predností Siete – interakcii s divákom. Pre autenticitu foriem sa prudko vyvíjajú technické jazyky – HTML, JPEG, PHP, Java, MPEG, MP3, RealAudio, Shockwave, VRML, Flash, XML èi streaming media. Diela sú prístupné nepretržite, rastie rýchlos a klesajú náklady prístupu k nim.
Ako vyèleni net.art z celej množiny umenia umiestneného na internete? Nie je to jednoduché. Pojmom net.art sú spravidla oznaèované práce, využívajúce prostriedky internetu a pre ktoré je internet jediným plnohodnotným médiom. Je preto zrejmý rozdiel medzi hypertextovou básòou (využitie vlastnosti HTML, mimo internetu navyše stráca význam) a klasickou básòou umiestnenou na internet. Takisto možno postrehnú rozdiel medzi originálne vytvorenou stránkou s prezentáciou webdizajnéra (nemení sa jej hodnota ani význam pri umiestnení na CD-ROM alebo HDD) a virtuálnym obrazom, vytváraným priebežne z èiastkových obrázkov pridávaných návštevníkmi stránky (odkázanos na interakciu). Napriek tomu však táto cesta nie je schodná, nemožno striktne rozdeli všetky stránky, mnohé sa nachádzajú na hrane, mnohé presahujú, mnohé nemáme ani kam zaradi (e-mail art, alternatívne prehliadaèe).
Net.art možno poklada za formu umenia rovnocennú ostatným – mení sa len spôsob komunikácie, technológia.
Zaujímavejšou ako umelá kategorizácia je samotná povaha net.artu. Vzniká množstvo originálnych art-stránok, interaktívnych online inštalácií, zvukových projektov, hypertextovej literatúry atï. Svoje zrkadlo tu nachádza technika/technológia, výtvarné umenie, hudba, literatúra aj film. Väèšina jeho autorov sa k nemu dostala cez iné druhy umenia, ktoré však neopúša. Popri net.arte sa venujú grafickému dizajnu, webdizajnu, typografii alebo tvorbe inštalácií.
Net.art je (podobne ako súèasná scéna elektronickej hudby) záležitosou jednotlivcov, prípadne dvojíc. Väèšie skupiny sa vytvárajú najmä kvôli výmene informácií a know-how (nettime, thing, rhizome). Najvidite¾nejšími internetovými umelcami sú bývalý ruský fotograf Alexei Shulgin, Vuk Æosiæ z Belehradu, mediálny aktivista Heath Bunting, RTMark, holandsko-španielska dvojica Jodi èi viedenské zoskupenie Farmers’ Manual.
Shulginove meno je èasto spájané s pojmom form art, ktorého je autorom. Takéto práce pozostávajú výhradne z formálnych atribútov siete – textu, tlaèidiel èi formulárov. Populárne sú jeho stránky FuckU-FuckMe, na ktorých ponúka neexistujúci sexuálny internetový interface. Æosiæ, ïalší z pionierov net.artu, je popri svojich (animovaných!) ASCII-obrazoch (obrazce vytvorené z textových znakov) známy svojím humánnym využitím média internetu. Pozornos na seba upútal najmä vlastným zrkadlom webstránky výstavy Documenta X. Podobne ako Shulginove práce, ani jeho neohurujú vizuálnou prepracovanosou, dôraz kladie na koncept. Naopak, predovšetkým na vizuálnom efekte, sú postavené stránky dvojice Jodi (JOan Heemskerk a DIrk Paesmans). Keï sa pred šiestimi rokmi rozhodli vytvori webstránku venovanú svojim fotografiám, došlo k softvérovej chybe, ktorá spôsobila na obrazovke chaotické (ne)usporiadanie farieb a znakov. Vznikla tak idea uprednostòovania estetiky samotného zdrojového kódu pred estetikou výstupu na obrazovku. Web Jodi dnes tvoria abstraktné technické prvky a kódy s èastým využívaním mystifikácie chýb – správanie vírusov, error 404 (stránka nebola nájdená). Podobné princípy využíva skupina Farmers’ Manual, produkujúca zvuk, video, grafiku a online inštalácie. Spolu so širokou komunitou umelcov využíva služby viedenského providera Silver Server, ktorý ponúka nekomerèným projektom prístup na internet zdarma.
Sie je tiež domovom mnohých aktivistov a hacktivistov. Šikovne využívajú odkázanos fungovania svetových megalofiriem na informaèných technológiách, resp. internete. Ich obeami sa zväèša stávajú agresívne globalisticky zamerané osoby a korporácie.
Družina RTMArk je známa svojimi antikomerènými výbojmi, najmä sabotážami na produktoch korporácií. V projekte The Barbie Liberation Organization nechala napríklad naprogramova figúrkam Barbie hlasy príšer zo série StarTrek. Presadzuje individualitu a zostrenie zmyslu proti konzumne pasívnemu prijímaniu informácií. Na rovnakej strane barikády, no s umiernenejším postojom, stojí Heath Bunting. Na svojej stránke zhromažïuje ‘iracionálne’ informácie, služby a produkty. Vzniká tak skutoène ve¾ká a originálna zbierka naoko zbytoèných myšlienok a nápadov. Skupina švajèiarskych net.artistov etoy sa venuje otázkam vplyvu korporácií na internet. Svoju doménu etoy.com si zaobstarala v roku 1995. O dva roky neskôr si miliardový online gigant s podobným názvom zakúpil doménu eToys.com a na etoy.com podal žalobu kvôli používaniu adresy ve¾mi podobnej ich vlastnej. Losangeleský súd rozhodol v prospech korporácie a etoy sa tak museli svojej stránky vzda. Koncom roku 1999 sa k ‘vojne’ o doménu pripojilo množstvo umelcov a aktivistov (tzv. Toywar), korporácia utrpela škody na zisku a svoju žalobu nakoniec stiahla. Nie ojedinelým úkazom je bolognská hackerská skupina 0100101110101101.org, uplatòujúca ideu anticopyrightu. Jedným z terèov ich útokov sa stala skupina net.artistov, združených okolo domény hell.com, ktorá zaviedla platený prístup k stránkam svojich èlenov. Stránky skopírovala a sprístupnila zdarma. Vo svojej ïalšej èinnosti ‘remixuje’ existujúce art-stránky a zverejòuje ich na vlastnom serveri.
Net.art je samostatnou kategóriou na viacerých festivaloch elektronického umenia. Najstarším a najznámejším z nich je Ars Electronica v rakúskom Linzi, ktorá spustila sekciu .net už pred šiestimi rokmi. Viac než hmotná realita je však na prezentáciu nehmotného umenia prirodzenejšie virtuálne prostredie. Ve¾kým stimulom pre net.artistov sú teda online súaže. Autori do istého termínu prihlásia svoje práce a tie potom nehodnotí nieko¾koèlenná porota, ale všetci návštevníci stránky. Takou je napríklad net-art.org. Sanfranciská MOMA každoroène vyhlasuje Webby Awards, kde je net.art jednou z kategórií. Na serveri message.sk funguje súaž web4096, v ktorej sú jednotlivé práce obmedzené ve¾kosou 4096 bytov.
Povahou jednotlivých net.art stránok sa budeme viac venova pravidelne v sekcii recenzií už od tohto èísla Trištvrte revue.
|
