|
Najznámejs¡ím komiksom Maxa Anderssona je urc¡ite bizarny´ príbeh Pixy, ktory´ nedávno vydalo v preklade praz¡ské vydavatel¡stvo Mot. D¡als¡ie knihy tohto S¡véda sú tiez¡ poriadne "uletené" - jedny´m z hrdinov komiksovej série Container je napríklad Car-Boy, chlapec s hrac¡kárskym autom namiesto hlavy. A nechcite ani vediet¡, ako vyzerá Tractor-Girl... Sám autor vs¡ak napoc¡udovanie vôbec nepôsobí nejako zvlás¡tne - c¡erstvy´ s¡tyridsiatnik, vys¡tudoval graficky´ dizajn a filmovú produkciu a poc¡úva Velvet Underground. Od roku 1997 z¡ije v Berlíne a okrem komiksov venuje svoj c¡as aj krátkym animovany´m filmom.
Slávny Pixy rozhodne nie je obyc¡ajny´ komiks. Zistíte to uz¡ na prvej stránke: jednému zo sympatickej, hoci trochu neobyc¡ajnej dvojice hlavny´ch hrdinov - Angíne Pektorisovej a Alkovi Seltzerovi - sa roztrhne oblek (!) na bezpec¡ny´ sex. Angína sa rozhodne pre interrupciu, avs¡ak ty´m sa problémy iba zac¡ínajú. Potrateny´ (a medzic¡asom poriadne opity´) plod Pixy totiz¡ po krátkom c¡ase zatelefonuje z rís¡e mr´tvych a núti svoju matku, aby mu c¡ítala kniz¡ky, najrads¡ej Kafku. Statoc¡ny´ Alka sa po naliehaní zmorenej Angíny napokon rozhodne Pixyho definitívne zbavit¡ a vydá sa za ním do rís¡e mr´tvych, kde c¡as plynie opac¡ny´m smerom a dejú sa tam es¡te pozoruhodnejs¡ie veci, ako vo svete z¡ivy´ch. Kulisami deja plného prekvapení je sugestívne nakreslená c¡iernobiela (ale skôr c¡ierna) krajina, kde sú peniaze z¡ivé a pestujú sa v s¡peciálnych klietkach, kde ktosi pís¡e na obaly od mlieka návody na leps¡í z¡ivot a kde domy zomierajú na graffitti… Svet à la Pixy oc¡ividne nie je vel¡mi vhodny´m miestom na z¡ivot: je desivy´, nebezpec¡ny´, nevel¡mi pochopitel¡ny´ - a môz¡eme len dúfat¡,
z¡e s ty´m nas¡ím nemá az¡ tak vel¡a spoloc¡ného. Vs¡adeprítomnú hrôzu vs¡ak Max Andersson odl¡ahc¡uje ty´m, pre c¡o jeho komiksy zboz¡n¡ujú l¡udia najrôznejs¡ích vekovy´ch a sociálnych skupín - znac¡ny´m zmyslom pre humor.
Ked¡ som si pozeral tvoje práce z devät¡desiatych rokov, napadlo mi, aké boli námety tvojich rany´ch komiksov. Tiez¡ také morbídne ako Container c¡i Pixy?
Prvy´ môj komiks, ktory´ si pamätám, bol o postavic¡ke, ktorej sa nejako podarilo vhodit¡ si dynamit do nohavíc a na poslednom obrázku ju to roztrhalo na kusy. Mohol som mat¡ asi s¡tyri alebo pät¡ rokov. Taká bola moja predstava humoru v tom c¡ase. A v skutoc¡nosti takou viac-menej zostala.
Spomínal si, z¡e práca na tvojej najúspes¡nejs¡ej knihe Pixy ti zabrala asi tri roky. Nebolo to t¡az¡ké rozhodovanie, venovat¡ jednému dielu tol¡ko c¡asu? Ako vlastne Pixy vznikal?
Na zac¡iatku som nas¡t¡astie nevedel, ako dlho mi to bude trvat¡, lebo by som moz¡no ani vôbec nezac¡al - c¡iz¡e to nebolo t¡az¡ké rozhodovanie. Mal som aj vydavatel¡a, takz¡e som vedel, z¡e nezabíjam c¡as len tak. Najprv bol samozrejme námet celého príbehu, ale nenapísal som viac ako 10-15 strán definitívneho scenára predty´m, ako som zac¡al kreslit¡. Ked¡ som tieto strany graficky dokonc¡il, napísal som d¡als¡ích desat¡ zo scenára, a tak d¡alej. Takto ma príbeh nenudil a mohol som nechat¡ postavy vyvíjat¡ sa neoc¡akávany´m spôsobom. Nebol som si isty´, ako celá kniha skonc¡í, az¡ ky´m som neurobil posledné stránky - a aj to mi zrejme pomohlo udrz¡at¡ si motiváciu. Musel som tú vec dokonc¡it¡, aby som zistil, c¡o sa má stat¡ na konci.
Pixy po prvy´krát vys¡iel uz¡ pred desiatimi rokmi, ale zdá sa, z¡e l¡udia v rôznych krajinách ho dodnes stále radi c¡ítajú i prekladajú. V c¡om spoc¡íva podl¡a teba úspech tohto bizarného príbehu?
Naozaj neviem… Zrejme v tom l¡udia akosi spoznávajú seba a spoloc¡nosti, v ktory´ch z¡ijú. Moz¡no sa svet zac¡al poc¡as posledného desat¡roc¡ia es¡te viac podobat¡ Pixymu.
Aké boli reakcie s¡védskeho publika na Pixyho? Novinári v tom videli vel¡a cynizmu… A c¡o cirkev, národná banka a mliekarensky´ priemysel?
Áno, mnoho l¡udí to povaz¡ovalo za prílis¡ temné, neukázal som z¡iadne "pozitívne ries¡enia" a tak d¡alej. Ale teraz, po desiatich rokoch sa zdá, z¡e Pixyho l¡udia zboz¡n¡ujú. Neviem, c¡o sa medzity´m stalo. Cirkev vo S¡védsku nemá vel¡ky´ vplyv. Národná banka je vplyvná, ale pochybujem, z¡e c¡ítajú komiksy. Najväc¡s¡í vy´robca mlieka vs¡ak dokonca kúpil dva exempláre knihy (viem to, pretoz¡e si ich marketingovy´ riaditel¡ objednal priamo od môjho vydavatel¡a). Som skutoc¡ne zvedavy´, c¡o si o tom pomysleli.
Stále mi vr´ta hlavou, kto to pís¡e tie záhadné texty na krabice od mlieka? Boh? Diabol? Manaz¡ment IKEA? Nejaky´ brat Vel¡kého brata? Myslís¡, z¡e by sa Nietzschemu pác¡ila scéna, v ktorej Pixy tohto Vs¡emocného zabije?
Neverím ani v Boha ani v diabla, takz¡e ich môz¡eme vynechat¡. Nemá to ani vel¡a do c¡inenia s IKEA. Pouz¡il som IKEA, pretoz¡e som myslel na tie c¡udné miesta za mestom, uprostred nic¡oho, s ozrutny´mi diskontny´mi nákupny´mi centrami a benzínovy´mi pumpami. Vz¡dy sa mi zdali tak trochu mátoz¡ivé, ako niec¡o nie celkom z tohto sveta. Neviem, c¡o by na to povedal Nietzsche - nie som si totiz¡ isty´, c¡i mal vel¡ky´ zmysel pre humor. Ale Shakespeare by sa moz¡no zasmial na macbethovskom odkaze.
Zac¡iatkom sedemdesiatych rokov sa Air Pirates Funnies a Comics and Stories Dana O’Neilla stali legendami aj vd¡aka právnym t¡ahaniciam s Disneyho spoloc¡nost¡ou. Disneymu sa totiz¡ nepác¡ili oplzlé vy´c¡iny undegroundového Mis¡iaka Mickeyho, Minnie c¡i Goofyho a zaz¡aloval autorov za zneuctenie znac¡ky. Nebojís¡ sa niec¡oho takého, ked¡ pouz¡ívas¡ znac¡ku IKEA, ktorá je pomerne populárnou obchodnou siet¡ou (dokonca aj u nás)?
Ja tiez¡ kupujem veci v IKEA, nemám nic¡ proti nim konkrétne. Ale fakt, z¡e sú takí vel¡kí a vs¡adeprítomní, pôsobí trochu nepríjemne, takmer totalitne. Kaz¡dy´ koho poznám, má doma najmenej jednu vec z IKEA.. Azda preto som pouz¡il obrázok pyramídy podobnej aztéckym, c¡o je vel¡mi hierarchicky´ útvar. Je zaujímavé, ako pred niekol¡ky´mi rokmi médiá odhalili, z¡e zakladatel¡ IKEA bol v mladosti aktívnym nacistom (c¡o bolo vo S¡védsku tridsiatych a s¡tyridsiatych rokov celkom bez¡né), ale ja som o tom vtedy vôbec nevedel… Ani som od nich nikdy nepoc¡ul z¡iadnu reakciu.
Otázka by moz¡no mala zniet¡ takto: Chces¡ vo svojich dielach vyjadrit¡ nejaké politické stanovisko, alebo to vnímas¡ len ako zábavnú hru s kultúrnymi symbolmi?
Iste to nie je úplne bez vy´znamu, ale niekedy si nie som ani ja sám isty´, c¡o má byt¡ ty´m vy´znamom.
V Pixym je niekol¡ko vel¡mi sugestívnych záberov: napríklad zomierajúce domy, infikované graffitti. Aky´ je tvoj postoj ku (pôvodne undergroundovému) graffitti?
Vo vs¡eobecnosti mám rád graffitti - dokonca aj ked¡ je zlé alebo amatérske, obyc¡ajne vyzerá leps¡ie ako tie veci, na ktory´ch je nastriekané.
Berlín je vysprejovany´ vcelku husto. Prec¡o si sa pred pár rokmi prest¡ahoval práve tam? Ako sa z¡ije v "hlavnom meste Európy"?
Jedny´m z dôvodov, prec¡o som sa prest¡ahoval, bolo to, z¡e sa tu dalo z¡it¡ lacno a nebol problém nájst¡ si pekny´ stary´ byt v centre mesta. Chodieval som do Berlína c¡asto uz¡ v osemdesiatych rokoch a aj vtedy sa mi pác¡il. Teraz sa ry´chlo mení, st¡ahujú sa sem l¡udia, ktorí majú peniaze. Náklady stúpajú a uz¡ je t¡az¡s¡ie nájst¡ si by´vanie za prijatel¡nú cenu. Ale Berlín je stále iny´ ako iné vel¡ké metropoly v Európe, atmosféra je tu uvol¡nenejs¡ia a myslím, z¡e celkom tolerantná. Nemá tak ako iné mestá len jedno centrum, kde sú vs¡etky bary, res¡taurácie a kultúra, ale kaz¡dá oblast¡ má svoju vlastnú scénu.
Sú tvoje komiksy urc¡ené najmä dospely´m c¡itatel¡om a predovs¡etky´m muz¡ského pohlavia? Na obálke jedného z c¡ísel amerického undergroundového magazínu Zap bol napríklad varovny´ nápis "Len pre dospely´ch intelektuálov!"..
Mám c¡itatel¡ov vs¡etkého druhu - samozrejme sú medzi nimi bez¡ní komiksoví fanús¡ikovia, ale aj z¡eny v strednom veku, doktori a dost¡ vel¡a detí. Nemám rád nálepku „len pre dospely´ch”, tá iba ukazuje, z¡e komiks je stále prevaz¡ne povaz¡ovany´ za médium urc¡ené det¡om.
Aká je situácia v dnes¡nom komiksovom svete - stále sa dá rozdelit¡ na hlavny´ prúd a underground? Tiez¡ si myslís¡, z¡e komiksu trvalo nejaky´ c¡as, ky´m „dospel” a mohol byt¡ povaz¡ovany´ za seriózne umelecké médium?
Underground uz¡ nie je skutoc¡ny´m undergroundom, je to len iny´ kus trhu, o ktory´ sa az¡ tak nezaujímajú vel¡ké spoloc¡nosti, lebo im neprinás¡a dostatoc¡ny´ zisk. Nemám na to teraz vhodny´ vy´raz… Niekedy pouz¡ívam slovo „nezávisly´”, aj ked¡ ani to nie je pravda - nikto nemôz¡e byt¡ absolútne nezávisly´. Na druhej strane „mainstream” stále existuje a je es¡te viac mainstreamovy´ ako kedykol¡vek predty´m. Myslím si, z¡e komiksové médium sa stáva vo vs¡eobecnosti stále viac a viac uznávané, ale ked¡z¡e (dobré) komiksy sa stále prílis¡ nepredávajú v bez¡ny´ch kníhkupectvách, väc¡s¡ina l¡udí toho o nich vel¡a nevie. Donieslo sa im, z¡e sa dnes údajne robia zaujímavé veci s komiksom, ale ked¡ si to chcú prec¡ítat¡, musia vyhl¡adat¡ s¡peciálny obchod, ktory´ je moz¡no d¡aleko od miesta ich bydliska (ak tam vôbec nejaky´ je), a tak to väc¡s¡inou neurobia.
Ked¡ teda nie undeground, cítis¡ sa byt¡ aspon¡ súc¡ast¡ou nejakej komiksovej komunity?
Mám priatel¡ov, ktorí tiez¡ robia komiksy, ale nenazy´val by som to komunitou. Niektory´ch z nich stretnem, len ked¡ idem na nejaky´ festival... Dokonca ani moji priatelia komiksoví autori nec¡ítajú sami vel¡a komiksov, skôr c¡ítajú romány alebo pozerajú filmy.
Mám dojem, z¡e sa ti pác¡i Lynch, Kafka c¡i stary´ film noir. Obl¡ubujes¡ tajuplné a depresívne scenérie, pouz¡ívas¡ vel¡a c¡iernej farby - je to vlastne aky´si comics noir..
C¡ierna farba je v mojich komiksoch preto, lebo to jednoducho vyzerá leps¡ie a leps¡ie sa to c¡íta. Pokial¡ ide o film, dost¡ ma ins¡piroval nemy´ film, najmä nemecké „expresionistické” snímky z dvadsiatych rokov ako tie od Murnaua. Tiez¡ sa mi pác¡ili horory od Universalu z tridsiatych rokov - Frankenstein, Dracula, Múmia… Nedávno som zistil, z¡e Múmiu rez¡íroval Karl Freund, ktory´ bol Murnauovy´m kameramanom v dvadsiatych rokoch, takz¡e zrejme tam je nejaká súvislost¡.
Poznal si americky´ undergroundovy´ komiks s¡est¡desiatych a sedemdesiatych rokov predty´m ako si zac¡al robit¡ vlastné veci?
C¡ítal som “klasické” undergroundové komiksy uz¡ v sedemdesiatych rokoch a niektoré sa mi pác¡ili, ale v skutoc¡nosti ma az¡ tak neovplyvnili. Moz¡no som bol prílis¡ mlady´, alebo vel¡a z toho bolo privel¡mi „hipícke” a psychedelické. V tom c¡ase som mal najrads¡ej Gilberta Sheltona, moz¡no preto, z¡e jeho veci boli viac tradic¡né, jednoducho dobre podané a vtipné príhody. Neskôr som znovuobjavil niektory´ch leps¡ích umelcov ako je Robert Crumb a Kim Deitch. Ins¡piráciou pre mn¡a boli skôr rané komiksy zo prelomu storoc¡í ako Krazy Kat alebo Little Nemo a niektorí umelci, ktorí publikovali v osemdesiatych rokoch v c¡asopisoch ako Raw.
Nemávas¡ niekedy noc¡né mory z tvojich bizarny´ch postáv, ktoré oz¡ívajú a mátajú t¡a aj v skutoc¡nom z¡ivote?
To nie. Ale niekedy to funguje naopak - urobil som komiksové postavy z niektory´ch mojich noc¡ny´ch mor.
Pri c¡ítaní tvojich komiksov c¡loveka l¡ahko napadne otázka: Akú hudbu asi môz¡e poc¡úvat¡ autor? Punk? Hardcore? Gothic rock?! Richarda Straussa..??!
Rôzne veci. Kapely ako Velvet Underground, Pixies, Dinosaur Jr, Sonic Youth, Tindersticks, Nicka Cavea, Jon Spencer Blues Explosion, ale aj rany´ jazz a blues. V poslednom c¡ase sa mi zac¡al pác¡it¡ Beck. Pri písaní vs¡ak nemôz¡em poc¡úvat¡ hudbu, len ked¡ kreslím.
Ako vidís¡ budúcnost¡ komiksu v dobe poc¡ítac¡ov? Objavil si v poslednej dobe na komiksovej scéne niec¡o zaujímavé?
Nemyslím si, z¡e by komiks dobre fungoval na poc¡ítac¡ovom monitore. Jednoducho to nie je vhodné médium, z prakticky´ch dôvodov. Moz¡no som konzervatívny, ale mám rád knihy, mám rád veci vytlac¡ené na papieri. Medzi umelcami, ktory´ch mám rád, patrí Daniel Clowes, Chris Ware, Julie Doucet, Ben Katchor, Joe Sacco, Kaz.. Neobjavil som v poslednej dobe vel¡mi vel¡a novy´ch vecí - toto sú umelci, ktory´ch práce sledujem uz¡ zopár rokov.
Aké schopnosti by mal c¡lovek podl¡a teba mat¡, aby sa stal dobry´m komiksovy´m autorom?
Musí byt¡ trpezlivy´. Urobit¡ komiksovú stranu trvá dlho, napriek tomu, z¡e si l¡udia myslia opak. Jasné, je moz¡né len improvizovat¡ a zac¡at¡ kreslit¡ v jednom rohu stránky bez toho aby c¡lovek vedel, c¡o sa stane d¡alej, ale vy´sledok väc¡s¡inou neby´va vel¡mi zaujímavy´ c¡i lákavy´ - s jedinou vy´nimkou, ked¡ má umelec za sebou vel¡a skúseností a rutiny a dosiahnut¡ to tiez¡ trvá nejaky´ c¡as. Takz¡e neexistujú z¡iadne skratky.
|
