|
Termín software.art bol vytvorený opä tou obvyklou potrebou deli, drobi, kategorizova. Aby sme èo najpresnejšie a najvýstižnejšie dokázali roztriedi umenie, ktoré existuje výluène vo virtuálnom priestore na obrazovke poèítaèa, je znova nutné použi termín pomerne neohrabaný, ale napriek tomu nanajvýš výstižný. Ide totiž o umenie v podobe spustite¾ného programu, ktorý však zároveò môže spåòa aj iný, bežnejší úèel (aplikácia, šetriè obrazovky, hra a podobne).
Staviam to zámerne do tejto polohy, a nie opaènej, ktorá by tu možno bola celkom logickou asociáciou (teda software, ktorý by mohol by chápaný ako umenie). Hoci sa totiž napríklad v mnohých poèítaèových hrách vyskytujú umelecké prvky ako zaujímavý a flexibilný scenár, osobité grafické spracovanie èi progresívna hudba, dôležitý rozdiel tu spoèíva v tom, že v prípade software.artu je program iba médiom. Nezáleží teda na tom, èi je to popri tom ešte aj hra alebo DVD dekodér alebo èoko¾vek iné; úžitková funkcia je tu druhoradá.
Net.artisti JODI, ktorých je možné s èistým svedomím považova za hviezdy tohto žánru, vydali ani nie tak dávno pod názvom Untitled Game na CD nieko¾ko modifikácií známej 3D hry-strie¾aèky Quake. (Obsah disku je pre záujemcov vo¾ne dostupný aj na internete.)
JODI stavajú na grafickom prostredí-engine Quakea a na prvý poh¾ad je jasné, že aj na jeho chybách. To, èomu sa firma ID Software snažila pri koncipovaní úrovní v hre vyhnú, JODI využili ako tvorivý prostriedok. Minimalizmus je tu èitate¾ný ako základná axióma: modifikácia nazvaná Arena je napríklad oslepujúco biela. Vizuálny prvok je tu úplne eliminovaný a jedinú orientáciu v priestore umožòuje zvuk. Každá s ïalších úprav narába s iným prvkom herného enginu. Niektoré pripomínajú net.art, ktorý JODI robia už dlho: simplifikované, hranaté tvary, zúženie farebnej palety na neúprosných 16 farieb, monochromatický šum, ambientne pôsobiace trojrozmerné prostredia v pastelových farbách, algoritmami riadené grafické „chyby“, zapåòajúce obrazovku vo freneticky divokom slede, riadky náhodného textu, prúdiace vertikálne aj horizontálne.
Quake si však v spracovaní, v akom ho JODI ponúkajú, aj pri znaèných zmenách zachováva ontologické èrty pôvodného systému. Je to docielené jednak ponechaním pôvodných herných mechanizmov (hráè sa pohybuje v trojrozmernom svete a strie¾a nepriate¾ov), ale takisto originálnymi zvukovými samplami, ktoré má natrvalo zafixované každý, kto Quakea niekedy hral. Èo je nepochybne tiež dôležité, priestory levelov, ktoré JODI do svojich modifikácií zaèlenili, sú identické s úrovòami v pôvodnej hre.
V niektorých variáciách interaktivita ustupuje èistej estetike. Ak chcete urobi skok v „hre“ E1M1AP, obraz sa nekontrolovate¾ne roztoèí. V Ctrl-Space a Ctrl-9 zase akýko¾vek pohyb myšou èi ovládanie klávesnicou vyústi do repetitívneho generovania èiernobieleho moiré – interferencie, považovanej za chybu pri nekvalitných monitoroch. G-R neobsahuje naopak vôbec žiadnu interaktivitu: je tu len statická scéna, ktorá za pomoci zmeny vertikálnej frekvencie grafického enginu poblikáva žiarivými farbami.
Strie¾anie vo väèšine modifikácií zanecháva stopy v podobe rôznofarebných pixelov, s trochou fantázie je teda možné v obmedzenej miere „ma¾ova“ a vytvára tým ilúziu kreatívneho priestoru okolo hráèskeho alter ega. V tomto smere je najvydarenejší Spawn, kde je táto možnos maximalizovaná – jedinou vidite¾nou hmotou v tmavom kozme sú práve biele štvorèeky, „výstrely“ hráèa.
Od bežných hier sa však Untitled Game neodlišuje iba zámenou fotorealistickosti za arbitrárnu reprezentáciu jednotlivých herných znakov. Dôležitá je tu predovšetkým zmena rovnováhy medzi kontrolou zo strany užívate¾a a programu, ktorá pri klasickej hre býva v záujme zachovania vysokej hrate¾nosti naklonená skôr v prospech hráèa. V prerobených verziách je však ovládanie èasto dostatoène zmätoèné na to, aby ste stratili kontrolu nad priebehom hry a vnímali najmä estetický aspekt diela.
Urèite najviac polemík a protichodných reakcií v rámci software.artu vyvolal v poslednej dobe projekt Carnivore, pod ktorý sa podpísala skupina RSG – Radical Software Group. Názov Carnivore (mäsožravec) je pôvodnou prezývkou pre DCS1000, monitorovací software, ktorý americká FBI používa na sledovanie dátových sietí, analyzovanie ich štruktúry a úradné „zapeèaovanie“ prípadných, takto objavených protizákonných praktík. Tento program dokáže s takmer stopercentnou úèinnosou monitorova e-maily, webové stránky, správy komunikaèných programov typu ICQ, telnet, prenášané súbory... Srdcom umeleckého projektu je aplikácia CarnivorePE (Carnivore Personal Edition). Tá sa stará o zhromažïovanie dát z konkrétneho zdroja – akejko¾vek dátovej siete – a ich preposielanie klientom, teda programom, èo tento tok údajov ïalej analyzujú na základe vopred urèených kritérií a napokon vytvárajú výstup, ktorého podoba môže by ve¾mi variabilná. Zaujímavosou je, že na stránke sa nachádzajú aj zdrojové kódy, prièom niè nebráni ich ïalšej recyklácii a následnému kreatívnemu využitiu.
V súèasnosti je verejne dostupných už nieko¾ko klientov: prvým z nich bol Amalgamatmosphere, predstavený v novembri 2001 na stránke Joshuu Davisa. Tento americký dizajnér sa venuje skúmaniu možností užívate¾ských rozhraní hlavne vo webovom prostredí nástroja Macromedia Flash, v ktorom vytvoril aj svoj interface pre Carnivore – je to vlastne dynamicky generovaná animácia, spojená so zvukom. Amalgamatmosphere zobrazuje užívate¾ov v sieti ako rôzne ve¾ké farebné kruhy, pod¾a druhu ich aktivity. Napríklad ak užívate¾ chatuje cez AOL, krúžok je zelený, ak používa Internet Explorer, je fialový. Èím aktívnejšie sa pritom správa, tým viac „jeho“ kruh rastie. Tak stúpa aj jeho „gravitácia“, èo zase priahuje ostatné, menšie krúžky. Výsledok pôsobí trochu ako kaleidoskop a jeho úèinok je priam hypnotický. Davis sa o svojom diele vyjadril: „Každá aktivita má rytmus a tón. Môžete monitorova, èo sa na vašej sieti deje, ako to vyzerá a ako to znie. Je to skoro ako odraz života na sieti.“
O mesiac neskôr zverejnili Entropy8Zuper! ïalší skvelý nápad, ako naloži so získanými údajmi. Je ním trojrozmerná vizualizácia nazvaná Guernica, kalkulovaná v reálnom èase z prúdu dát, posielaných Carnivorom.
Takisto v decembri 2001 sa objavila „èiernobiela“ variácia Marka Napiera, ktorého meno sa už v 3/4 REVUE vyskytlo v súvislosti so svojsky deštrukènými internetovými prehliadaèmi Shredder a Riot. Projekt Black and White má za úlohu zodpoveda otázku, ktorú si iste kladú mnohí z nás: pozostáva internet viac z núl alebo jednotiek? Black and White prezentuje èiernobiely obraz, získavaný zo štatistického priemeru jednotiek a núl, nachádzajúcich sa v binárnom prepoète údajov z Carnivora – nuly predstavuje èierna farba a priemerné množstvo jednotiek je vyjadrené bielou.
Prakticky neustále vznikajú nové, viac èi menej zaujímavé vizualizácie – väèšina z nich je prístupná hlavne na výstavách, napríklad v Ars Electronica Center v rakúskom Linzi.
Fakt, že software, ktorý bol predtým používaný FBI na základe súdneho príkazu a teraz je verejne dostupný, dokonca v podobe zdrojového kódu, vyvolal pochopite¾ne množstvo diskusií. Amerièan Alex Galloway, ktorý stojí za myšlienkou upraveného Carnivora, k tejto téme povedal: „Nie, konšpiráciu to neovplyvní, ale bežní ¾udia takto získajú prístup k monitorovacím nástrojom, ktoré spestria ich život. Nemusí to by nevyhnutne príjemné. Nikto si neželá, aby mu Ve¾ký brat nazeral cez plece. Považujem Carnivore za dominatrix digitálnej generácie. Je to trest, ktorý podstupujeme vedome. Ale nakoniec aj tak pochopíme, že je predsa len o èosi lepšie vedie, ako to vlastne funguje, než sa toho iba bá.“
|
