|
Pre internetovú formu obèianskej neposlušnosti sa v súèasnosti hojne používajú dva významovo odlišné pojmy. Jej priaznivci a èasto až vášniví zástancovia ju nazývajú hacktivizmom. Za kyberterorizmus býva oznaèovaná väèšinou jej rovnako zarytými protivníkmi: softvérovými spoloènosami a ich systémovými správcami, vládnymi garnitúrami a bojazlivými technopesimistami.
Cracker - osoba, ktorá cie¾avedome narúša bezpeènos a stabilitu poèítaèového systému s úmyslom poškodi ho: úèelom môže by jeho aspoò èiastoèné znefunkènenie, spôsobenie chaosu, odcudzenie dát (èasto dôverného charakteru), alebo získanie kontroly nad systémom.
Hacker - v pôvodnom význame osoba, ktorá pracuje s poèítaèmi a softvérovými kódmi, z èoho nutne nevyplýva informácia, èi daná osoba pracuje v súlade s poèítaèovou bezpeènosou alebo proti nej. Súèasný, významovo už znaène posunutý výklad tvrdí, že hacker sa snaží dostupnými hardvérovými a softvérovými prostriedkami preniknú do poèítaèového systému - jednoducho, hacker býva v súèasnosti takmer vždy stotožòovaný s crackerom. (A aby bol v pojmoch ešte dokonalejší zmätok, významová množina slova cracker sa po èase zredukovala na osobu produkujúcu hardvérové a softvérové prostriedky, pomocou ktorých je možné bez vedomia / dovolenia kompetentnej strany (teda spravidla tvorcu èi majite¾a autorských práv) používa konkrétny poèítaèový program. Ve¾mi zjednodušene, ide o krátke programy, spravidla vo¾ne šírené na warezových stránkach, ktoré „odomknú“ daný softvér alebo vygenerujú sériové èíslo potrebné pri jeho registrácii.)
Hacktivizmus - hackovanie do poèítaèového systému s (väèšinou) politicky motivovaným zámerom. Hacktivista používa rovnaké nástroje a prostriedky ako hacker, ale robí to s cie¾om pritiahnu pozornos širokej verejnosti k nejakej politickej kauze.
Trójsky kôò - program, ktorý navonok vyzerá neškodne - môže by animovaným valentínskym pozdravom èi erotickou hrou - ale pritom obsahuje vložený vírus alebo kód, ktorý napríklad zachytáva a posiela všetok text vyukávaný na klávesnici (vrátane dôležitých e-mailov a prístupových hesiel) alebo otvára porty na u¾ahèenie vstupu hackera do systému. Trójske kone sa najèastejšie šíria e-mailom.
DoS (denial-of-service) - útok, ktorý spoèíva v tom, že hacker umelo vygeneruje také množstvo požiadaviek na server (prièom ten sa snaží na každú požiadavku reagova), že tým prekroèí jeho technickú kapacitu a server nestíha odpoveda legitímnym užívate¾om. V súèasnosti je už väèšina webových serverov nastavená tak, že spracúva iba urèitý poèet požiadaviek z jednej IP adresy (unikátne èíslo pride¾ované každému poèítaèu v sieti) a ïalšie ignoruje. Hackerom sa však už pri ich dôslednosti podarilo obís aj túto formu ochrany a to tak, že servery napádajú DoS útokmi zároveò z viacerých IP adries, èasto z poèítaèov, nad ktorými získali kontrolu napríklad prostredníctvom trójskeho koòa. Výsledkom úspešného útoku typu DoS je „spadnutý“ server.
DNS presmerovanie - DNS (Domain Name Server) je poèítaè, na ktorom beží špeciálny program, ktorého úlohou je „preklada“ textovo vyjadrenú internetovú adresu do jej numerického ekvivalentu - IP adresy. DNS presmerovanie je útok založený na zmene údajov v DNS serveroch a následnom presmerovaní užívate¾ov na inú webovú stránku, než mali pôvodne v úmysle navštívi - obvykle na stránku hackera, obsahujúcu jeho oznam o úspešnom útoku. Omnoho nebezpeènejšie je však presmerovanie napríklad z platobnej stránky nejakého internetového obchodu èi dokonca banky na vizuálne identickú stránku, avšak pripravenú hackerom. Pri podobnom útoku laický užívate¾ internetu vôbec nemusí postrehnú, že už je pripojený na úplne iný server a tak bezstarostne vyukáva èíslo svojej kreditky (aby trebárs zaplatil za objednaný tovar), aby sa o pár dní stretol s nemilou skutoènosou v podobe vyprázdneného bankového konta.
Prví hackeri sa objavili už v sedemdesiatych rokoch. Svoje schopnosti vtedy testovali ešte len na lokálnych sieach, ale už o pár rokov neskôr zaèali svoju pozornos sústreïova na prieniky do cudzích sietí pomocou telefónu, nazývané phreaking (vytvorené kombináciou slov phone a freak). Zaèiatkom osemdesiatych rokov zaèali vznika skupiny hackerov-odborníkov, ako napríklad Cult of the Dead Cow (cDc), l0pht, newhackcity, Masters of Downloading a milw0rm. Títo „hackeri starej školy“ vo všeobecnosti dodržiavali urèitý etický kódex, ktorý zakazoval nièi poèítaèové systémy alebo dôležité dáta. No ako tvrdí OXblood Ruffin z cDc, „hackovanie sa postupne zašpinilo crackovaním“.
Boli to však práve cDc, ktorí celému svetu na obdiv vystavili svoje dielo Back Orifice. Tento malý program svojmu užívate¾ovi dáva možnos kontroly nad poèítaèom bežiacim na platforme Windows 95 za predpokladu, že napadnutý poèítaè je pripojený k internetu a jeho majite¾ omylom aktivoval trójskeho koòa, ktorý vpustil hackera s Back Orifice do systému. Dostupnos podobných nástrojov umožnila prakticky komuko¾vek nabúrava sa do vzdialených poèítaèov metódou pokus-omyl, a to aj s minimálnymi znalosami o hackovaní. „Dnes môže by hackerom hociktorý priemerný stredoškolák, ktorý nemusí o programovaní vedie vôbec niè. Vystaèí si so všeobecnými nauèenými postupmi, ako používa hackovacie programy,“ tvrdí nezávislý hacker Lord Somer.
Aj pocit istej prestíže a dištancovania sa od rastúcej scény mladých hackerov bol dôvodom, pre ktorý ve¾a bývalých hackerov prešlo „na druhú stranu“. Mnohí z nich dnes pôsobia ako sieoví administrátori mamutích korporácií a svoje infiltraèné schopnosti využívajú na ochranu poèítaèov svojich zamestnávate¾ov pred sabotážou. Podnikavejší z nich si založili vlastné firmy zaoberajúce sa poèítaèovou bezpeènosou, èi dokonca vyh¾adávajú schopných hackerov a obracajú sa na nich s pracovnými ponukami.
Rivalita medzi hackermi, èoraz prísnejší prístup ve¾kých spoloèností k rešpektovaniu copyrightu a k podmienkam licencovania technológií, búrlivý rozvoj elektronického obchodovania a nakoniec i samotné celosvetové rozšírenie a stále väèšia dostupnos internetu našli zákonite priamu odozvu vo vzniku online formy obèianskej neposlušnosti - hacktivizmu.
Korene hacktivizmu spoèívajú v aplikovaní a rozšírení tézy o práve na obèiansku neposlušnos, ktorého základ naèrtnutol Henry David Thoreau v eseji O obèianskej neposlušnosti (On Civil Disobedience). Hacktivisti tvrdia, že v úsilí o politické a spoloèenské zmeny svojimi nenásilnými aktivitami iba sledujú tradíciu Gándího alebo Martina Luthera Kinga. Hacktivizmus je vlastne aktivizmom vo virtuálnom priestore, ktorého dosah na diane v reálnom svete je dnes však èasto ve¾mi konkrétny a hmatate¾ný. O tom, že poèítaèe majú na dianie vo svete enormný vplyv, azda ani netreba nikoho presviedèa - staèí si len spomenú na rozsiahle diskusie o fenoméne pohotovo nazvanom Y2K a na hystériu, ktorá vypukla tesne pred príchodom roku 2000. Hacktivizmus skrýva v sebe väèšie zbrane než oboma súperiacimi tábormi striedavo používané vodné delá, armády pitbulov, slzotvorný plyn alebo hoci aj dlažobné kocky.
Èasto sa stretávame s tým, že pojmy ako online aktivizmus, hacktivizmus a kyberterorizmus nebývajú presne rozlišované. Medze, odde¾ujúce tieto celkom odlišné aktivity, na prvý poh¾ad skutoène pôsobia nejasne a zovšeobecòujúce až demagogické myslenie na oboch znepriatelených stranách ich naèisto zotiera.
Online aktivizmus je možné rozpozna ve¾mi ¾ahko: predstavte si pod ním nepoškodzujúcu a v zásade legálnu aktivistickú èinnos prebiehajúcu na internete. Môžu to by nepretržité ekologické kampane (napríklad aktivity Blue Water Network) alebo nedávna výzva March on Washington from Your Home, ktorej cie¾om bolo primä èo najviac užívate¾ov internetu z celého sveta, aby zaplavili Biely dom svojimi faxmi, telefonátmi a e-mailmi.
Hacktivizmus je už od poèiatku mienený ako narúšajúci, aj keï zväèša nemá za cie¾ ekonomické straty obete útoku. V prípade hacktivizmu sa otázka jeho legálnosti rieši od prípadu k prípadu a výsledky bývajú ve¾mi rôzne. Predsa len je ve¾ký rozdiel, èi hacker len pozmení titulnú stránku hojne navštevovaného servera a zanechá tam svoju so svojím podpisom, alebo vykradne databázu s osobnými údajmi klientov (vrátane èísiel kreditných kariet), potom túto databázu ešte vymaže a znefunkènením systému danú inštitúciu pripraví o milióny a hlavne o dôveryhodnos zo strany zákazníkov i obchodných partnerov. Odstránenie následkov prvého príkladu má v reálnom svete paralelu v odstraòovaní graffiti z fasády historickej budovy a vo svete virtuálnom je to celkom dobrá forma (síce nechcenej a vlastne negatívnej - ale predsa len) reklamy, ktorá dokonca webovej stránke zdvihne návštevnos. Druhý, drsnejší príklad je už nespochybnite¾ným dôvodom na dlhé súdne spory. Tie èasto konèia v prospech napadnutej strany, èo však ešte stále nemusí znamena jej definitívnu výhru.
Kyberterorizmus zahàòa hackerské aktivity, ktoré nielen narúšajú beh poèítaèového systému, ale ho i znaène poškodzujú a vo väèšine krajín sú právne klasifikované ako závažná poèítaèová kriminalita. Pod kyberterorizmom si teda môžeme predstavi použitie hackovacích techník a prostriedkov na úèel teroristických útokov - od vyhrážania sa fyzickým násilím s politickým podtextom až po skutoèné ohrozenie majetku èi dokonca života. Doteraz našastie žiadny hacker z pohodlia svojho domova nijaké rakety neodpálil. Všetko však nasvedèuje tomu, že takáto forma terorizmu nielenže nie je technicky vylúèená, ale v budúcnosti sa s òou bohužia¾ pravdepodobne aj stretneme.
Medzi najbežnejšie metódy hacktivizmu môžeme zaradi prenikanie do poèítaèových systémov narúšaním ich ochranných prostriedkov (alebo využívaním existujúcich chýb - bezpeènostných dier v operaèných systémoch a programoch bežiacich na serveri), infikovanie internetových serverov pomocou vírusov, útoky na báze DoS (denial-of-service), e-mailové bombardovanie, presmerovanie DNS záznamov a web-squatting.
Jedným z najstarších zdokumentovaných prípadov hacktivizmu v podobe prieniku do systému bol útok pomocou vírusu hackerskej skupiny WANK na Goddard Space Flight Center v októbri 1989. Cie¾om WANK bolo znemožnenie štartu rakety, ktorá mala vynies na obežnú dráhu sondu Galileo. Vírus síce infikoval všetky sieovo prepojené poèítaèe, no napriek tomu štartu rakety nezabránil. Na èas však ochromil celý systém, ktorého „vyèistenie“ stálo znaèné množstvo ¾udských síl i finanèných prostriedkov.
V roku 1999 zaútoèilo viacero skupín hacktivistov v rámci protestu proti cenzúre internetu v Èíne na servery èínskej vlády. Najväèším úspechom sa stalo získanie kontroly nad dôležitým komunikaèným satelitom skupinou Hong Kong Blondes. Tento útok mal ve¾ký vplyv na fungovanie sietí tamojších vládnych a vojenských inštitúcií, ako aj na èínsky medzinárodný obchod. Významným poèinom tohto druhu bolo aj prelomenie èínskej firewallovej siete pomocou presmerovania DNS. Dvaja hackeri, ukrývajúci sa za pseudonymy Bronc Buster a Zyklon, umožnili na krátky èas všetkým používate¾om internetu v Èíne neobmedzený prístup na web.
Najbežnejšou zbraòou hacktivistov zostáva nahrádzanie webstránok vlastnými odkazmi. Poèas vojny v Kosove holandskí hackeri Meestervervalser a Xoloth1 zmenili množstvo srbských stránok tak, že pôvodné nacionalistické vyhlásenia zrazu oslavovali NATO a Západ. Podobne však aj srbskí hackeri prerobili stránky NATO...
Za prvý útok typu DoS v histórii je všeobecne považovaná rozsiahla kampaò skupiny Strano Network zameraná proti sociálnemu a jadrovému programu francúzskej vlády. V decembri 1995 Strano Network zorganizovali hodinu trvajúci útok na vládne servery. Poèas neho prostredníctvom petície vyzvali množstvo aktivistov z celého sveta, ktorí v dohovorenom èase prišli na viaceré stránky francúzskej vlády a neustále ich vo svojich prehliadaèoch obnovovali, èím spôsobili ich všeobecnú nedostupnos.
O èosi známejším a technicky dokonalejším prípadom DoS bolo pilotné použitie programu FloodNet od Carmen Karasic a Bretta Staulbauma zo skupiny Electronic Disturbance Theater (EDT) v roku 1998. EDT je skupina hacktivistov a umelcov, ktorí vytvorili teóriu obèianskej neposlušnosti na internete (Electronic Civil Disobedience). Vyvinutie nástroja prelomového nástroja znamenalo zaèiatok novej éry hacktivizmu. FloodNet totiž umožòuje útok na báze DoS proti ¾ubovo¾nej webstránke: staèí zada jej adresu a program približne každých pä sekúnd zašle požiadavku na daný server. Prvýkrát bol nový vynález použitý v septembri 1998 proti stránkam mexického prezidenta (na podporu partizánskeho hnutia Zapatista), Pentagonu (ako vojenského symbolu USA) a frankfurtskej burzy s cennými papiermi (ako symbolu medzinárodného kapitalizmu). Pod¾a EDT sa na týchto útokoch poèas dvoch dní zúèastnilo vyše 20 000 ¾udí. V januári 1999 potom EDT sprístupnili FloodNet aj pre širokú verejnos.
Zaujímavý spôsob, ako niekoho nahneva, iného pobavi, a zároveò tým aj vyjadri svoj názor, ukázali svetu HugeDisk. V tomto prípade len jednoducho využili spôsob, akým fungujú webové vyh¾adávaèe: ku každej stránke je nalinkovaný zoznam k¾úèových slov, ktoré súvisia s jej obsahom. Stránky sú takto zatriedené v databáze a vyh¾adávaè sa na otázku v podobe nieko¾kých k¾úèových slov snaží odpoveda výpisom pokia¾ možno èo najrelevantnejších odkazov. HugeDisk mnohokrát nalinkovali frázu „dumb motherfucker“ k stránke G. W. Busha, takže tým, ktorí pre zaujímavos do populárneho vyh¾adávaèa Google zadali slová „dumb motherfucker“, bol ako prvý odkaz ponúknutý práve ten na George W. Bush Online Store. Šokovaní ostali aj èitatelia amerického kazate¾a Pata Robertsona, ktorí si v online obchode Amazon kúpili jeho knihu Six Steps to Spiritual Revival. Po útoku neznámeho hackera im totiž Amazon na základe ich predošlej kúpy odporúèal do pozornosti aj príruèku s názvom The Ultimate Guide to Anal Sex.
Výstižným príkladom hacktivizmu je aj kauza spojená s crackerským DVD prehrávaèom DeCSS. Krátko po tom, ako výrobca protipirátskej DVD ochrany zvanej CSS odmietol zverejni technickú špecifikáciu tohto šifrovania a nenamáhal sa ani poskytnú verziu prehrávaèa pre linuxovú platformu, hackeri prelomili ochranu vydaním softvéru DeCSS. Odporcovia tohto zadarmo šíreného programu vyhrali súdny proces a pokúsili sa o jeho odstránenie tým, že podávali žaloby na majite¾ov serverov, kde bol dostupný. Odvetou nebolo niè iné, ako ïalší DeCSS, prakticky bezcenný program, ktorý nemal niè doèinenia s DVD technológiou. Táto fantómová verzia programu bola následne vïaka dobre premyslenej kampani masívne rozšírená na množstvo serverov, èo nesmierne sažilo h¾adanie inkriminovaného „pravého“ DeCSS. Ïalšia skupina hackerov vymyslela nemenej efektívnu stratégiu boja: pôvodný zdrojový kód DeCSS zašifrovali, kryptografické dáta pripojili k obrázku kravy a ten rozdelili na polovice. Potom nastavili e-mailový server tak, že striedavo posielal na adresu amerického patentového úradu v prílohe raz jednu, raz druhú polovicu obrázku. Pod¾a príslušného federálneho zákona sa tieto e-maily (ako každá iná prijatá pošta) stali súèasou verejných záznamov, do ktorých môže na požiadanie nahliadnu každý americký obèan. Ten si tak samozrejme so zodpovedajúcim kryptografickým k¾úèom môže prezera aj zdrojový kód DeCSS. Aby oponenti DeCSS mohli potvrdi, že tento „ilegálny“ kód bol skutoène rozdistribuovaný, museli by prelomi šifru - a fakt, že takáto svojvo¾ná manipulácia so šiframi je narušením copyrightu a preto je nezákonná, bol predsa ich hlavným právnym argumentom v spomínanom súdnom spore! S rafinovanými spôsobmi, ako beztrestne rozširova DeCSS prišli aj ïalšie skupinky kreatívnych hackerov: vyjadri algoritmus programu vo forme èíslic (patriène vysokého) prvoèísla; ako 43016 kombinácií párov štruktúry DNA; formou zvukového záznamu básne v próze èi piesne; ako kód vytlaèený na prednej strane trièka... Pointou všetkých týchto snáh je fakt, že minimálne jedna z týchto foriem spadá pod slobodu prejavu, zakotvenú v americkej ústave. Prinajhoršom sa teda môže sta, že všetci matematici sveta prepuknú v neviazaný výbuch smiechu pri pokuse Kongresu zakáza publikovanie istého prvoèísla.
Pamätníci vojny švajèiarskych umelcov etoy proti hraèkárskej firme eToys si istotne povzdychnú, že sloboda na nete už nie je taká neobmedzená ako bývala. Vývinu udalostí vtedy ve¾mi pomohla agresívna hacktivistická kampaò nazvaná Toywar. O èo vlastne išlo? Na adrese etoy.com mala vyše dvoch rokov svoju webstránku umelecká skupina etoy. Na scéne sa však zrazu objavila novozaložená hraèkárska firma eToys, ktorá svoje produkty zaèala predáva v internetovom obchode na podobnej adrese etoys.com. A keïže sa obchodníci domnievali, že stránka etoy.com mätie ich zákazníkov, podali na jej vlastníkov žalobu za zneužívanie ich èerstvo nadobudnutej (!) znaèky. Napoèudovanie, eToys na prvom súde uspeli a až do podrobnejšieho preskúmania prípadu bola doména etoy.com doèasne zrušená. Fakt, že v USA môže vzniknú firma, zaregistrova si ochrannú známku a tú potom použi na ukradnutie domény predtým existujúcej švajèiarskej skupiny podobného názvu, šokoval a rozzúril online komunitu združenú okolo umelcov z etoy. Medzi nimi aj mnohých mediálnych aktivistov, vrátane Johna P. Barlowa z Electronic Freedom Foundation, ktorý sa prièinil o spustenie novej verzie už spomínaného softvéru FloodNet pod názvom Toywar. Do kampane sa zapojilo mnoho net.artistov a aktivistov, ktorí sa o prípade etoy verzus eToys dozvedeli a výsledok bol ohromujúci: za dva mesiace od spustenia Toywar cena akcií eToys Inc. (pod¾a Nasdaq) klesla zo 67 dolárov (stav v deò, keï vojna zaèala) na 15 (finálny stav v deò, keï eToys stiahli žalobu). Toywar sa tak stala najdrahšou akciou v histórii umenia: 4,5 miliardy dolárov vyèíslených škôd!
Do organizovania akcie Toywar sa okrem iných zapojila aj poèetná skupina ®™ark, ktorá nedávno svojou zosmiešòujúcou stránkou World Trade Organization / GATT tak dokonale parodovala skutoènú stránku WTO, že organizátori Conference on International Services v rakúskom Salzburgu omylom pozvali jej zástupcu, aby sa konferencie osobne zúèastnil a dokonca participoval v diskusii o medzinárodnom obchode. Hacktivista Dr. Bichlbauer si túto príležitos nenechal ujs: do svojho prejavu zahrnul provokatívne výroky ako „Taliani majú slabšiu pracovnú etiku než Holanïania; Amerièania by mali zmeni svoj systém prezidentských volieb na aukciu, kde by sa prezidentom stal èlovek s najvyššou ponukou“ a nakoniec aj „primárnou úlohou Svetovej obchodnej organizácie je vytvorenie homogénnej celosvetovej kultúry“. Ako vidno, hacktivizmus v súèasnosti bojuje predovšetkým proti korporáciám, vládam a politickým prúdom všetkých farieb, nadnárodným obchodným združeniam atï. V decembri 1999 napríklad skupina Electrohippies zorganizovala virtuálnu demonštráciu namierenú taktiež proti WTO - približne 452 000 návštevníkov zaplavilo stránky Svetovej obchodnej organizácie s následkom štvor- až pähodinového výpadku webového servera.
Avšak hacktivizmus môže ma aj iné podoby, napríklad klonovanie už existujúceho umenia na sieti, za ktorého prezeranie sa jeho autori èi prevádzkovatelia serverov rozhodli vybera od návštevníkov poplatky. Toto nedalo spáva dvojici talianskych net.artistov menom 0100101110101101 (pozri èlánok Net.art - mediálne kontexty a mystifikácia v 3/4 REVUE è. 2/2001), a tak sa rozhodli proti podobnej komercializácii internetového umenia bojova vlastnou a úèinnou metódou. Ich prvou obeou bol server hell.com - založený v roku 1995 ako konceptuálne umelecké dielo, antiweb, ktorý niè nepredával ani neponúkal a ktorý nebol ani verejne prístupný - webová èierna diera, ktorá však vïaka svojmu atraktívnemu názvu po troch rokoch od spustenia mesaène pritiahla približne milión návštevníkov. Vtedy sa koncept zmenil: hell.com sa stal archívom net.artových galérií, ku ktorým mali prístup len pozvaní hostia. Zoznam èlenov bol držaný v tajnosti a oni sami hell.com oznaèovali za „súkromný paralelný web“. Vo februári 1999 zorganizovali hell.com akciu Surface, v ktorej úèinkovalo nieko¾ko net.artových superhviezd ako zuper!, absurd èi fakeshop. Poèas nej bol hell.com otvorený 48 hodín - aj to exkluzívne iba pre èlenov diskusného net.artového fóra Rhizome (za ktorého používanie sa dnes už, mimochodom, tiež platí). Tento relatívne krátky èas využili 0100101110101101 na to, aby si skopírovali celý obsah servera, ktorý potom v podobe klonu v kompletnej podobe zverejnili na svojich stránkach. Tentoraz už ako anticopyright, teda vo¾ne prístupný, reprodukovate¾ný, šírite¾ný a vïaka niektorým technickým zmenám aj ove¾a ¾ahšie stiahnute¾ný na pokojné prezeranie offline.
Onedlho nato, v júni 1999, 0100101110101101 hneï nieko¾kokrát naklonovali prvú net.artovú galériu Art.Teleportacia, konkrétne výstavu Miniatures of the Heroic Period pozostávajúcu z diel piatich významných internetových umelcov - vystavovali tu Jodi, Vuk Cosic, Heath Bunting, Alexej Shulgin a Olia Lialina. Všetky vystavované práce pôvodná stránka Art.Teleportacia predávala po 2000 USD, avšak 0100101110101101 sprístupnili ich anticopyrightové verzie zadarmo a bez súhlasu kohoko¾vek v rámci vlastnej série galérií pod názvom Hybrids of the Heroic Period. Aktivisti sa touto svojou akciou snažili poukáza na pomýlenos a zbytoènos (pochopite¾ne, za predpokladu, že to myslia vážne) stránok typu Art.Teleportacia alebo napríklad Artcart, kde svoju slávnu webovú inštaláciu Trash Logik zo žartu ponúkal na predaj najaktívnejší slovenský net.artista Zden (Satori). Art.Teleportacia bola založená v zásade na troch tézach, ktoré 0100101110101101 chceli podkopa: 1. net.artové dielo môže by predávané rovnako ako každé iné umelecké dielo; 2. každá net.artová práca podlieha copyrightu a nikto okrem vlastníka autorských práv si ju nesmie z internetu stiahnu, ba dokonca ani odkazova na òu hyperlinkom; 3. „podpisom“ net.artového diela je jeho webová adresa, teda iba URL garantuje, že dielo je originál. Naklonovaním viacerých verzií 0100101110101101 dokázali, že tento spôsob uvažovania odporuje sám sebe: každému, kto stránku navštívi, sa totiž jej obsah automaticky ukladá do cache - doèasnej pamäte webového prehliadaèa. Bolo by teda nezmyselné pokúša sa niekomu preda to, èo už vlastne má, a to nielen on, ale spolu s ním aj milióny ïalších návštevníkov. V prípade net.artu totiž jednoducho platí, že každá kópia umeleckého diela je absolútne totožná s originálom. V reálnom svete má koncept „originál - kópia - plagiát“ ešte stále svoje miesto, avšak v internetovom umení stráca význam.
Hacktivizmus má potenciál skåbi aktivizmus a technológie tvorivým spôsobom. Je otázne, do akej miery budú možnosti, ktoré sa vïaka hackerom otvorili, v budúcnosti zneužívané. Isté však zostáva, že hacktivizmus má šancu sta sa regulérnym a rešpektovaným nástrojom demokracie. A práve vïaka hacktivizmu sa možno doèkáme - keï už nièoho iného - aspoò stoviek stránok v štýle Jodi, na ktoré budeme môc chodi spomína, ako kedysi vyzeral web.
|
