everything is new but 3/4.   http://34.sk   english

6. pomo exhibícia dejín súèasnosti. astrálna show v spätnom zrkadle. kolektívna sychronizácia. bits&pieces mauzólea prítomnosti. implózia slovnej zásoby. minulos v bezvedomí. boh v cie¾ovej rovinke. aj pápež má mobil. ¾udstvo? pokus sa
dušan barok
 

 

 

 
4. technological breakup.
 
Nelson, 1988: „hypertextom mám na mysli nesekvenèné písanie.“
 
Deleuze & Guattari, 1987: idey dnes už nemožno usporiada do stromovej štruktúry. „rhizome je organizmus pozostávajúci z navzájom prepojených buniek, nodov, no bez stredu, konkrétneho pôvodu, definitívnej štruktúry, èi formálnej jednoty.“ ak je èas poškodená, ostatok funguje ïalej. žiaden zaèiatok, èi koniec. and - and - and.
 
Greenaway, 2003: „opúšam kategóriu filmu postaveného na rozprávaní príbehu. v posttelevíznej generácii je k¾úèovým slovom surfovanie – nájdi, kde chceš, a odíï, odkia¾ chceš.“
 
internetových nodov pribúda. 1969: 4, 2003: 171 miliónov.
 
operaèný systém Linux vyvinula neorganizácia stoviek kompjútrových freakov bez geografických hraníc. dnes na òom stojí 80% internetových serverov. kooperácia a optimalizácia. sivé prázdno výskumných laboratórií kamsi odvial strojový èas.
 
rozhlas získava 50 miliónov poslucháèov 37 rokov, televízia 50 miliónov divákov 15 rokov, web 50 miliónov užívate¾ov 3 roky.
 
McLuhan, 1964: „vzájomná elektronická previazanos pretvára svet na obraz globálnej dediny.“
 
technológie ako portabilná ¾udská extenzia. notebooky, mobilné telefóny, ipods.
 
kedysi: poèítaèová stanica, kauzalita.
 
3. neorganizácia.
 
politický entertainment.
 
Kalifornia, august 2003. promo nového dielu Terminátora sprevádza Arnieho kandidatúra na post guvernéra. protikandidátmi sú pornokrá¾ Larry Flynt, menovec Michaela Jacksona, punkový spevák, pornohereèka Mary Carey, èi hollywoodska nehviezda Angelyna.
 
Monika Lewinsky má vlastnú show, toèí reklamy, vydáva knihy a jej detstvo pozná každý politický komentátor.
 
kedysi: moc, revolúcia, tajné služby, hnutia.
 
teória v chaose. funkènos a efektivita. meritokracia.
 
marketing? produkty sa predávajú samé. rozhodujú nové velièiny. relevantnos a èasovanie. osvedèená schéma – ponúkajte súèasnosti súèasnos.
 
google.com, vyprázdnená webstránka po sekundovom spracovaní užívate¾ovi vyp¾úva najrelevatnejšie odpovede. nekrièí, nenavádza, je. užívate¾ nevidí do pozadia, nezaujíma ho. hala s x servermi, tím x ¾udí v rajskom prostredí kdesi pod lesom v Kalifornii, ktorých kedysi stmelila dvojica twenty-something hipíkov zo Standfordskej univerzity.
 
produkty h¾adajú svoj trh samé. autenticita vytvárania. výrobcovia èoraz menej pozerajú na ’potreby’ zákazníka. èoraz ažšie sa život produktu programuje, èasuje, odhaduje jeho správanie v dynamike trhu. trh ako samoèinný organizmus, produkt ako magnet, zákazník ako dotvárate¾. kauzalita ako púha štatistická pravda.
 
Mark Amerika, 2000: „práca nie je o ‘vychádzaní v ústrety potrebám zákazníka’. môžete publikova èoko¾vek chcete.“
 
americkí „bobos“ biznismani sa preháòajú na windsurfoch, milujú výstrelky a podpisujú kontrakty v oblakoch marihuany. prosperita bez prahnutia po zisku.
 
Brooks, 2000: „život by mal by jedno ve¾ké hobby. a biznis, o ktorom sa kedysi hovorilo, že nièí dušu, vás môže obohati.“
 
kedysi: kvádra od Gucciho, papierové vizitky, omšové rokovania, náboženský bontón, èierne kufríky na heslo, tony firemnej administratívy, peèiatky.
 
komunity.
 
Paik: „vyhýbaj sa takzvanému svetu umenia, pretože vo svete umenia produkuješ len nieko¾ko objektov pre skupinku superbohatých ¾udí.“
 
Maturana & Varela, 1987: „organizmus obmedzuje individuálnu kreativitu svojich komponentov, keïže tie existujú pre neho. ¾udský sociálny systém podporuje individuálnu kreativitu svojich komponentov, keïže existuje pre ne.“
 
McLuhan, 1964: „vesmírna loï Zem nemá žiadnych cestujúcich. všetci sme posádka.“
 
Jung: „ma povolanie v prapôvodnom zmysle znamená: by povolaný nejakým hlasom.“
 
komunity sa vytvárajú èoraz menej pod¾a schémy vysokí versus nízki, high versus pop, umenie versus produkcia. èoraz viac ich spája príbuznos svetonázoru, spoloèné záujmy, a je èoraz jednoduchšie ich realizova – mailing listy, súkromné galérie, bytové komúny, IRC kanály, chatovacie weby, mestské mikroštvrte. Portland (Oregon), Burlington (Vermont), Boulder (Colorado), Madison (Wisconsin), Austin (Texas), Asheville (North Carolina).
 
inštitucionálnu príbuznos vytláèajú ¾udské sympatie. ¾udia pracujú radšej s priate¾mi ako s kolegami. kolaboratívnos rastu. DJs, young British artists, medialaby, hudobné a publikaèné mikrolabely. malé, silné jednotky, poskytujúce servis, spolupracujúce dovnútra aj navonok, medzi sebou. nody v pavuèine.
 
aktivisti dnes cestujú s notebookom a wi-fi kartou. ‘strechu‘ neposkytujú ‘umelecké mestá’, ale sie konkrétnych priestorov. Buryzone (Bratislava), Mama (Záhreb), Ljudmila (¼ub¾ana), RIXC (Riga), Eeste (Tallin), Tranzit (Bukureš), Interspace (Sofia), Kuda (Novi Sad), WRO (Wroclaw), V2 (Amsterdam).
 
kedysi: exkluzivita, high art, inštitút umelca ako funkcie v spoloènosti.
 
2. nekultúra
 
copy & paste. originál = kópia. anticopyright. hacktivizmus. plagiarizmus. remix. sampling. recyklácia. simulakrum.
 
de Saussure, 1910: oznaèovate¾ je slovo, oznaèované je význam. za slovom je význam. lingvistická dualita: slovo - význam. filozofická dualita: reprezentácia - realita. kópia je kópia originálu. originál je zaèiatok.
Baudrillard, 1981: význam skonèil, ostal len oznaèovate¾. slovo - slovo - slovo. kópia je kópia kópie. originál skonèil, relevantné sú len kópie. reálna je reprezentácia. zaèiatok.
 
originál van Goghových Slneèníc sa v 1987 aukcii v Christie’s predáva za 22 miliónov libier. Radiohead vydáva nieko¾kostotisícový náklad výtlaèkov albumu Hail to the Thief, 2003 v plošnej trhovej cene.
 
Baudrillard: simulakrá neodzrkad¾ujú, nereprodukujú, neimitujú, nekopírujú realitu – sú realitou samou. simulakrum je realita vytvorená simuláciou, ktorá postráda originál. simulakrá sú neustále rozširované masmédiami a stávajú sa tak neodstránite¾nými a nevyhnutnými. vytvárajú kódy, módy, ktoré obývajú pasívne subjekty ako jedinú potrebnú realitu – hyperrealitu. svet ako Disneyland.
 
Baudrillard: obraz reflektuje skutoènú realitu => oznaèuje, denaturuje skutoènú realitu => kryje “absenciu” skutoènej reality => nemá vzah k žiadnej realite, je svojím vlastným simulakrom.
 
americký prezident po aférke so skautkou vo filme Wag the Dog, 1998 zamestnáva hollywoodskeho režiséra, ktorý pre médiá inscenuje výpravnú vojnu v Albánsku.
 
Lévy, 1994: orálne spoloènosti si odovzdávali poznanie fyzickým kontaktom, v kontexte. písomné kultúry formulovali poznanie do „univerzálnych významov“, aby zachovali stály význam bez oh¾adu na kontext (miesto èi èas) – veda, náboženstvá založené na svätých knihách, ¾udské práva. spoloènos v ére internetu je na novej úrovni opä kontextuálna, význam ’pláva’, niè nie je definitívne overite¾né, oznaèovate¾ - oznaèovate¾ - oznaèovate¾.
 
®™ark vydávajú CD Beck: Deconstructing Beck, 1998. na internete sprístupòujú webstránky gwbush.com, 1999 a fpo.at, 2000 parodujúce taktiky amerického prezidenta a rakúskeho patriota Haidera.
 
Napierov webový projekt Digital Landfill, 1998 v layeroch recykluje dáta sprostredkované návštevníkmi stránky.
Napier: „vizuálne dielo môže by ‘inštalované‘ naraz na viacerých miestach na svete, by prístupné cez notebook a internetové pripojenie komuko¾vek kdeko¾vek. nemusí by priviazané k chrámu ako freska, èi ‘cestova’ po galériách ako obraz.“
 
Baumgärtel, 1999: „spomínate si ako vyzerala prvá verzia Yahoo? alebo web Bieleho domu v roku 1997? máte niekde uloženú kópiu svojej prvej homepage?.. píšem o net.arte posledné tri roky a zaèínam sa obáva, že väèšina toho, o èom som písal, je preè.“
 
0100101110101101.org vyvolávajú v 1999 internetové haló, keï kopírujú obsah webstránky inak elitného zoskupenia hell.com, dovtedy stráženého pod heslom za užívate¾ský poplatok a vo¾ne ho publikujú na svojom webe. neby inej ‘krádeže’, v ktorej skopírovali web jodi.org, mnohé jeho èasti by dnes už neboli dostupné.
0100101110101101.org: „’poznanie’ je len formou plagiarizmu – nekoneènej výmeny informácií a vplyvov.“
0100101110101101.org: „Duchamp bol nútený pracova s reprodukciou Mona Lisy. my pracujeme s dielami samotnými, keïže kópia na nete je identická s originálom.“
 
DJ Spooky, 1998: „hudba je vždy recyklujúci proces – podobne ako jazyk.“
DJ Spooky, 1996: „dajte mi dve platne a stvorím vám vesmír.“
 
Europera I., 1987 Johna Cagea je multimediálna scénická koláž z fragmentov opier iných skladate¾ov. popri živých intepretoch tvoria hudbu náhodné operácie.
 
Marclay organizuje v 1991 hudobnú performance pre 100 gramofónov.
 
na Oswaldovom albume Plexure, 1993 sa objavujú sample z 5000 hitov od 1000 intepretov.
 
Yoshihide v 1997 sampluje live act kórejského folklórneho hudobníka, reinterpretuje ho, aby ho po následnom aranžmáne svojou zostavou Ground Zero vydal pod názvom Consume Red. album ïalej necháva remixova širokej palete hudobných kamarátov, cez DJa Maa, skupiny Stock, Hausen & Walkman, až po Boba Ostertaga: ConFlagration. trojdielny projekt Consume je zavàšený diskom Consummation, obsahujúcom výber remixov predchádzajúcich dvoch albumov od ¾udí, ktorí si ich kúpili.
 
kedysi: pravda, tradícia, minulos, význam, fikcia.
 
interaktivita. divák = autor. smr autora = smr diváka. 1-1. n-n. loop.
 
McLuhan: kniha – autorom daná štruktúra, slovo je „overite¾ne tam“, autor je autoritou a sprievodcom. web – štruktúra vytváraná užívate¾om v èase, slovo sa „dematerializuje vzadu v sklade“, èitate¾ vyberá.
 
Lechte o Derridovi, 1994: „kým tradièný literárny kritik by mohol v literárnom texte kohosi iného h¾ada pravdu (èi už sémantickú, poetickú alebo ideologickú), aby potom zaujal zdvorilú, sekundárnu úlohu voèi jeho ‘primárnosti’, Derrida vníma ‘primárny‘ text ako zdroj inšpirácie a kreativity. takto už kritik èi èitate¾ nie je len púhym interpretom, ale sa stáva sám spisovate¾om.“
 
Foucault, 1969: „autor je màtvy.“
 
Barthes, 1968: „autor je màtvy.“
 
v internetovom GrafficJame, 1998, spustenom Napierom a Deckom, kreslia návštevníci stránky kolektívny obraz.
 
0100101110101101.org považujú za interakciu samotný sampling: „my len pristupujeme k stránkam interaktívne. nemyslíme, že samotné klikanie na stránke je interakcia, to je len robenie toho, èo sa od vás chce, aby ste robili.“
 
Smite & Smits sa od 1997 venujú sound-loops, mixovanými viacerými ¾uïmi cez internet. „open source internetu spoèíva viac v komunikácii a procese, ako v produkovaní a exhibícii.“
 
Cage necháva publikum „tvori hudbu“ vyberaním si miesta medzi interpretmi a reproduktormi, z ktorých hrá každý nieèo iné.
 
Ondákova „výstava“ Ïalší deò, 2003 v brnianskom Dome umenia sa zaèína vo foyeri, kde sa návštevníkovi galérie ponúka poh¾ad na stôl, nieko¾ko stolièiek, pokladòu, pokladníèku a šatòu. ide ïalej, otvára dvere a zneistie, keï zistí, že nijaké ‘ïalej’ sa nekoná, najmä že niet nijakých vystavených exponátov.
 
Beyusove výstavy boli zámienkou, aby si mohol pokeca s divákmi.
 
èlovek tvorí, aby sa nieèo o sebe dozvedel. vchádza medzi ¾udí, aby interagoval, komunikoval. èlovek je spoloèenským, aby spoloènos bola ¾udskou. ’umelec’ dáva druhým, aby druhí dali jemu. nie „po“, ale „poèas“. nie feedback, ale loop.
 
¾udia sa stretnú, aby si pozreli záznam diela kohosi iného => ¾udia sa stretnú, aby im ktosi predstavil svoje umenie => ¾udia sa stretnú, aby ktosi zaimprovizoval ‘umenie’ na mieste => ¾udia sa stretnú, aby ich ktosi zapojil do ‘umeleckého’ procesu => ¾udia sa stretnú.
 
kedysi: autor ako kazate¾. autor versus dav, masa, publikum. autor ako centrum, stred. autor ako význam. 1-n. 1 x aktivita versus n x pasivita. pódium versus publikum. pop.
 
rýchlos. okamžitos odozvy. realtime.
 
Lévy, 1994: „viac než distribuova posolstvo adresátom, ktorí stoja mimo procesu tvorby, prikladajúci dielu význam až s èasovým oneskorením, umelec sa dnes pokúša konštruova prostredia, systémy komunikácie a produkcie, kolektívne udalosti, zahàòajúce svojich adresátov, transformova interpretov na úèastníkov, umožòova intepretácii vstúpi do loopu s kolektívnou akciou.“
 
Paik: „mediálne umenie musí by time-based umenie. stane sa a hneï odíde.“
 
Virilio, 1995: „dnes máme možnos vidie do dia¾ky, poèu do dia¾ky a kona do dia¾ky, èo vyúsuje v proces de-lokalizácie, vykoreòovania ¾udí. ‘by’ kedysi znamenalo by niekde, by situovaný, tu a teraz, no dnes je ‘situácia’ esencie bytia podkopaná inštantnosou, okamžitosou a všadeprítomnosou, ktoré sú pre našu dobu charakteristickými.“
 
technológie ako katalyzátor bezprostrednosti komunikácie, interakcie. wi-fi, email, SMS, ICQ, chat, IRC. dynamika spotreby: burza, platobné karty. kvantovos strihu: MTV, film, bilboardy.
 
kedysi: múzeum.
 
noise.
 
Lyotard, 1979: grand narratives sú príbehy, ktoré si kultúra rozpráva o svojích praktikách a vierach. ideológia vysvet¾ujúca ideológiu. americká demokracia ako najosvietenejšia forma vlády, vedúca k univerzálnemu šastiu èloveka.
a ïalej: „každý pokus vytvori ‘poriadok’ vždy vyžaduje vytvorenie rovnakého množstva ‘neporiadku’.“ uprednostòuje mini-narratives – príbehy, rozprávajúce o malých praktikách, lokálnych udalostiach, nie large-scale globálnych konceptoch. sú vždy situaèného, doèasného charakteru, bez nároku na univerzálnos, pravdu, zmysel, èi stabilitu.
Lyotard: noise je poznanie, nedigitalizovate¾né do kategórií. mimo našich systémov zberu, organizácie a uchovávania dát.
 
softvér OSS/***, 1998 od Jodi sa správa ku grafickej užívate¾skej ploche operaèného systému na PC a MACoch podobne, ako ich browseru. OSS je protikladom ‘normálneho’ desktopu – ak užívate¾ nestlaèí myš, kreslí èiaru, ak klikne, namiesto aktivovania ikony poèuje zvuk, rolovacie menu sú bez textu, kým okná plné zbytoèného textu. „ve¾a nápadov získavame z robenia chýb na vlastných poèítaèoch – keï sa systém zalockuje, zamrzne, keï sa trasie a prepína, kým padá. to je OSS: èistá modrá panika. chceme zdie¾a tieto jedineèné momenty s ostatnými.“
 
Jodi: „neslúžime obsahu.“
 
Napier: „web je bohatý zdroj digitálnych entít: textu, obrázkov, zvukov, animácií, kódu. vnímam ho ako surový materiál, ktorý používam na vytváranie estetických efektov.“
 
Hyde v online broadcaste radioqualia.net využíva od 2002 lotyšský teleskop na samplovanie zvukov z vesmíru.
 
chyba ako materiál rovnocenný ostatným. myšlienkový open source. omyl, chyba prichádza v prostredí, kde existujú oèakávania. takéto prostredie je eliminované okamžitosou odozvy. stabilita žiada schému. proces, dynamika akceptáciu dostupného.
 
kedysi: model, stabilita, chyba, trend, móda, konvencia.
 
private = public. sharing. blogging. webcams. reality shows.
 
Big Brother, Osbournes, MTV. ¾udia prežívajú situácie pred oèami miliónov.
 
na webe kyberia.sk majú dve tisícky užívate¾ov možnos písa svoje denníky, prístupné ostatným, aby na rovnakom mieste potom s nimi mohli o nich hovori. megalomanský projekt bloggers.com postavený na podobnom princípe kúpil v 2003 google.com, keï mal milión registrovaných užívate¾ov.
 
jadrom projektu Carnivore, 2002 skupiny RSG je monitorovací software, používaný americkou FBI na sledovanie e-mailov a pohybu užívate¾ov po internete. v inom projekte podávajú návod, ako sa napája na bezdrôtové surveillance kamery v uliciach amerických miest.
 
DC++ je softvér, v ktorom jeho užívatelia sprístupòujú èasti svojich domácich harddiskov, aby si ostatní mohli stiahnu mp3ky a filmy, ktoré si predtým oni stiahli odinakia¾.
 
Farmers Manual vydávajú v 2002 audio CD ako kópiu obsahu nieko¾kých adresárov na svojom disku.
 
0100101110101101.org uskutoèòujú v 2001 lifesharing: homepage sprostredkúva užívate¾ovi neobmedzený prístup na ich harddisk a umožòuje vo¾ný rework a distribúciu jeho obsahu.
 
Warhol: „èo by som urobil, keby som bol prezidentom? dal by som chodníky vystla kobercami.“
 
èlovek stráca strach zo zdie¾ania. ‘nekontroluje’ mu ’súkromie’ len vláda, štát, má k nemu vo¾ný prístup prakticky hocikto. hacking ako hobby.
 
kedysi: súkromie, intimita.
 
1. kolportér dejín: èlovek.
 
Lacan: každý oznaèovate¾ vedie len k ïalšiemu oznaèovate¾u. nevedomie je kontinuálne cirkulujúci reazec oznaèovate¾ov.
 
Warhol: „nerozmýš¾ajte o umení, jednoducho ho robte. nechajte ostatných, nech sa sami rozhodnú, èi je to dobré, alebo zlé, èi sa im to páèi, alebo nie. kým sa budú rozhodova, vytvárajte ïalšie a ïalšie diela.“
 
Palahniuk v Programe pro pøeživší, 2000: „všichni se díváme na stejné televizní programy. všichni posloucháme totéž v rozhlase, všichni opakujeme stejné øeèi.. jen pøibývá toho, co tu už bylo.. z vlastního dìtství si nepamatujeme skoro nic, zato si vzpomínáme na všechno, co se dìlo rodinám v seriálech. velice brzy budeme všichni myslet ve stejnou dobu na stejné vìci. dokonale – unisono. synchronizace. sjednocení. rovnost. stejnost. jako mravenci. jako hmyz. ovce. všechno je tak nepùvodní. odkaz na odkaz na odkaz.“
 
tiež: „..potíž je v tom, že kvùli katastrofickým filmùm všichni lidé chtìjí od pøírody bùhvíco. servírka mi pøinese smažené kuøecí kousky a pìnový dortík s citronovou pøichutí a dolije nám šálky. pak se usmìje a jde si nìkam umøít.“
 
Barney vystupuje v sérii svojich nemých obrazových koláží Cremaster, 1995-2002 ako bezpohlavná bytos. „chcem by v oblasti adresujúcej erotiku a túžbu nestranný.“
 
Warhol: „¾udia milujú katastrofy.“
 
Jung: „kým sa žena uspokojuje tým, že je femme á homme (žienka domáca), nemá ženskú individualitu. je dutá a iba sa leskne, je to vítaná nádoba pre mužské projekcie.“
 
Warhol: „každé dievèa vyzerá pred zrútením krajšie a jemnejšie.“
 
Jung: „vývoj osobnosti zo zárodoèných vlôh k plnému uvedomeniu je charizmatom a zároveò prekliatím: jeho prvým dôsledkom je vedomé a nevyhnute¾né oddelenie indivídua z nerozlíšite¾nosti a nevedomosti stáda. je to osamotenie a pre neho neexistuje žiadne utešenejšie slovo. z osamotenia nikoho nevyslobodí ani sebeúspešnejšie prispôsobenie, ani sebehladšie vpravenie do existujúceho prostredia, ani rodina, ani spoloènos a ani postavenie. vývoj osobnosti znamená také šastie, že ho môžeme zaplati len draho.“
 
Jung, 1955: „nikdy viac nešpekulujeme a nemáme viac názorov, ako keï ide o veci, ktoré nechápeme.“
 
Jung: „vždy som sa snažil osta nezaujatý a zvedavý.“ odmietanie ako predtucha prijatia.
 
Warhol: „preèo ¾udia márnia èas tým, že sú smutní, keï predsa môžu by šastní?“
 
Hirst: „chcel som len zisti, kde sú hranice. teraz mám pocit, že žiadne neexistujú.“
 
kedysi: rasa, nuda, romantika, zlaté svadby.
 
0. 4 = 3 = 2 = 1. hra.
 
// mená:
 
0100101110101101.org je partièka hackerov z talianskej Bologne. 0100101110101101.org.
 
Mark Amerika (43) zaèlenil do svojho písania výhody hypertextu. dnes radí v strategických otázkach mediálnym magnátom. známy Grammatronom, 1997. altx.com.
 
Matthew Barney (36) má diea s Björk. kritici si ho vyberajú na obálky najnovších kníh o súèasnom umení. cremaster.net.
 
Roland Barthes (88) dlho písal o jazyku.
 
Jean Baudrillard (74) od 70tych rokov filozofuje o konci dejín. najmä v knihách Simulakrá a simulácia, 1981 a Amerika, 1986. www.csun.edu/~hfspc002/baud.
 
Tilmana Baumgärtela (37) bavia robi najmä rozhovory o net.arte. http://thing.de/tilman/tilmane.htm.
 
Joseph Beuys (82), socio-sochár. www.beuys.de.
 
David Brooks (42) píše o bobos, buržoáznych bohémoch, state-of-the-art triede dnešnej Ameriky. en.wikipedia.org/wiki/David_Brooks_(journalist).
 
John Cage (91) je koneèná v hudbe. dnes najhorúcejšie meno v akejko¾vek hudobnej teórii. užíval si 80 rokov. home.flash.net/~jronsen/cagelinks.html.
 
Gilles Deleuze (78) & Félix Guattari (72) je kolaboratívna dvojica pomo filozofov.
 
Jacques Derrida (73). deconstruction popstar. naživo v Derrida The Movie.
 
DJ Spooky aka That Subliminal Kid, tiež Paul D Miller (33), hudobný mentalskater, Baudrillardov fanúšik. inšpirácia rovnako v prechádzkach ulicami NYC. www.djspooky.com.
 
Farmers Manual sa hrajú s webom, obrazom a zvukom od raných 90tych rokov. viedenskí videoteroristi. web.fm.
 
Michel Foucault (77), pomo filozof. foucault.info.
 
Peter Greenaway (61) ma¾uje, píše romány a toèí obrazové filmy o kuchároch, zlodejoch, ženách, milencoch a podobne. www.petergreenaway.com/.
 
Damien Hirst (38) si v 1991 objednal žraloka odkia¾si z austrálskeho pobrežia, aby ho v londýnskej Saatchi Gallery vystavil v uzavretom akváriu plnom formaldehydu so štítkom „fyzická nemožnos smrti v mysli niekoho žijúceho“. dnes celebrita. damienhirst.com.
 
Adam Hyde (35) sa s priate¾kou venuje audio streamingu. radioqualia.net.
 
Jodi (35 & 38) sú zodpovední za paradigm shift vo vnímaní internetu. jodi.org.
 
Carl-Gustav Jung (128) nosí korunku najznámejšieho analytického psychológa. www.ship.edu/~cgboeree/jung.html.
 
Jacques Lacan (102) je einsteinom psychoanalýzy. nadväzuje naòho napríklad Slavoj Zižek. lacan.com.
 
Pierre Lévy (47) je pomerne neznámy mediálny teoretik. www.archipress.org/levy.
 
Jean-Francois Lyotard (77) toèil svoju filozofiu najmä okolo odmietania spomenutých grand narratives.
 
Christian Marclay (48) je akustický sochár.
 
Humberto Maturana (75) & Francisco Varela (57) sú teoretici hrany biológie, sociológie, kybernetiky a lingvistiky.
 
Marshall McLuhan (92) je najznámejší mediálny teoretik.
 
Mark Napier (42), pôvodne programátor, dnes online recyklátor osedlaný napríklad sanfranciskou MOMA. potatoland.org.
 
Ted Nelson (66) prišiel v 1965 s termínom hypertext.
 
Romana Ondáka (37) stretnete napríklad v Bratislave alebo na benátskom Bienále.
 
John Oswald (50) vydáva albumy postavené zásadne na samplingu, útržkoch z iných albumov: „plunderfónia“. detritus.net.
 
Nam June Paik (71), prvý VJ.
 
Chuck Palahniuk (42) píše knihy. Fight Club, 1996, Program pro pøeživší, 2000, Zalknutí, 2001, Lullaby, 2002. chuckpalahniuk.net.
 
Radical Software Group (RSG) je skupinka sieových aktivistov vrátane Alexa Gallowaya, hlavy net.artovej mekky Rhizome.org. rhizome.org/rsg.
 
Ferdinand de Saussure (146) stojí na zaèiatku trajektórie lingvistiky.
 
Rasa Smite (34) & Raitis Smits (37) sa venovali vizuálom, dnes najmä audiu. v 1996 zakladajú v estónskom Talline mediálny E-lab. rixc.lv.
 
®™ark je americká kvázi-korporácia sabotujúca existenciu globálnych koncernov. venuje sa tiež sponzoringu príbuzných aktivít. rtmark.com.
 
Paul Virilio (71), filozof suburbií.
 
o Andym Warholovi (75) už nikto viac nechce niè vedie.
 
Otomo Yoshihide (44) nahral už asi všetko. najmä turntablista. baví ho Sachiko M. tiež postsampling. japanimprov.com/yotomo.
 
 
ďalšie články autora
Neslúžime obsahu
Rozhovor s Dirkom Paesmansom (Jodi.org)
20
Zden 15
Net.art
Internet ako umelecké médium
1/2001
 
online texty autora
Karlsplatz: Nikeplatz Ochom ukom
Tip na výlet: súèasná Abstrakcia vo Viedni Avízo

 
 

<< < 1/1 > >>
 
meno
odkaz
 
email
subjekt
kontrola (vpíšte sem slovo TOBAGO veľkými písmenami)
 
 
<< späť
©20023456 atrakt art  |  emigre by satori