Angažovanosť, internet, izolácia


 

Súčasná vynútená izolácia praje domácemu nahrávaniu. Nevadí, že nemáš doma nahrávacie štúdio, dnes už môžeš džemovať cez Skype alebo v dnešných časoch raketovo „rastúci“ Zoom, streamovať koncerty z mobilu na Twitchi – technológia je prístupná každému. Na Slovensku pritom máme dlhú tradíciu tvorcov, ktorí šíria svoje dielo na internete a zároveň buď verejne nevystupujú, alebo sa rovno úplne vyhýbajú spoločenskému kontaktu z akéhokoľvek dôvodu. Takýto prístup sa dnes stáva prudko relevantným aj na celospoločenskej úrovni.

Nastala vlna online streamovaných koncertov a vystúpení (v Česku už pokrývanej „oficiálnejšie“ napríklad aj v Mall.tv), ale aj snovo temného návratu Martina Burlasa na online scénu, objavili sa rozličné nové obývačkové projekty priamo reagujúce na situáciu – napríklad na Slovensku takto vzniklo Umelecké združenie Košická 37, v Česku zase projekt lakonicky nazvaný KoronavirusKeďže tento stav ešte bude pokračovať „do odvolania“, na akúkoľvek bilanciu je zatiaľ skoro. Preto sa teraz pre inšpiráciu pozrieme do minulosti aj do veľmi obskúrnych končín internetu, ktoré sú izolované samé o sebe. V tomto texte si predstavíme pár rázovitých solitérov z okolia, ktorí rovnou mierou kombinujú nejaký druh sociálnej izolácie, politickú angažovanosť spojenú s veľmi vyhranenými názormi a osobnú sebaprezentáciu, pričom to robia audiovizuálnou formou na platforme Youtube sústavnejšie a dlhšiu dobu.

Najprv trošku zahraničnej inšpirácie. Jednou z najrelevantnejších verejne činných postavičiek z okolia pôsobiacich predovšetkým na internete by mohol byť v niektorých kruhoch kultový maďarský filozof, youtuber a performer István Csaba Bartos (1979). Do istej miery medzinárodnú viditeľnosť tomuto človeku priniesol fakt, že trpí veľmi vzácnou poruchou zvanou pika, pri nej má človek nutkanie konzumovať materiál bez akejkoľvek výživovej hodnoty v obrovskom množstve.

Dokázal na nej založiť svoj foodvlogging, a tak ho v jeho videách môžeme často vidieť pripravovať a následne konzumovať hamburgery plnené napríklad šnúrkami od topánok a novinovými výstrižkami. V jeho prípade však nejde iba o prvoplánovú youtuberskú sebaprezentáciu. V dôsledku veľmi vyhraneného spôsobu života zahŕňajúceho dobrovoľné bezdomovectvo a neustále putovanie po krajine sa internet stáva hlavným médiom jeho komunikácie, vďaka čomu sa Bartos už dávnejšie zaradil medzi jedny z prvých maďarských internetových legiend. Jeho životná filozofia sa volá bartosizmus a je ovplyvnená takými protirečivými prvkami, ako je socialistický realizmus a stalinizmus, čierny humor, anarchizmus, metafyzika i čudesné stravovacie návyky. Jeho pravdepodobne neironické vyznania sympatií k Stalinovi, Ceaucescovi či Pol Potovi (ktorého má aj vlastnoručne vytetovaného) v kontraste s jeho anarchoprimitivistickým spôsobom života mali nečakané vyústenie. Spontánne občianske internetové hnutie „Je nás milión za slobodu tlače“, familiárne nazývané Milla sa rozhodlo v roku 2012 na znak nesúhlasu s oficiálnou politikou zvoliť „alternatívneho prezidenta“ prostredníctvom online hlasovania, pričom víťazovi by pripadla úloha hlavného rečníka na ich protestoch. Keďže hlasovanie sa udialo cez internet, bolo otvorené a hlasovať bolo možné za hocikoho, prvé kolo suverénne vyhral Bartos. Milla sa úplne nestotožnila s jeho prezentačnými videami, vyhlasoval, že „slúžil v ÁVO (maďarská obdoba ŠtB), podporuje idey komunizmu, je hrdý na dedičstvo predkov a bez mihnutia oka zožerie surové červy“, a hlasovanie nechali opakovať. Keď Bartos s obrovským náskokom vyhral aj druhý raz, kontroverzným spôsobom bol zo súťaže vylúčený a titul alternatívneho prezidenta nakoniec získal maďarský rapper Dopeman. Aj osem rokov po tejto udalosti Bartos stále žije v zdraví a stále pridáva nový kulinársky aj filozofický obsah. Hoci do slovenského kultúrneho priestoru jeho vplyv zasahuje iba okrajovo (videá sú v maďarčine bez titulkov), jeho kombinácia vyhraneného životného štýlu a politických názorov, rázovitej sebaprezentácie a online pôsobenia je charakteristická aj pre ďalších ľudí, spájajúcich performanciu, občiansky/politický aktivizmus a online sebaprezentáciu v slovenskom online priestore. Zaujímavé je, že rovnako ako Bartos, aj títo zväčša patria k staršej generácii.

Medzi najkurióznejšie slovenské postavy v tomto smere určite patrí Milan Laurinec. Hudobník pôvodom z Novej Dubnice vystupujúci pod vlastným menom alebo značkou Rokomarg, niekdajší šéf Únie autodopravcov Slovenska a okrem iného aj člen Občianskeho tribunálu – ľudovej bunky, ktorá sa snažila radikálnym spôsobom zvrhnúť štátne zriadenie, čo znamenalo buď zverejňovanie videí s výzvou na absolútnu občiansku neposlušnosť a okamžité vypovedanie zmluvy so štátom, ktoré ale nikto neuviedol do reality, alebo mimo virtuálneho priestoru výtržnícku činnosť drobnej skupinky osôb často za hranicou legality. Kým činnosť Občianskeho tribunálu bola dôkladne prepieraná rozličnými satirickými webmi, samotná tvorba Milana Laurinca ostala z veľkej časti nepovšimnutá napriek tomu, že sa jej venuje už vyše dvadsať rokov. Jeho hudba je obvykle zmesou elektroniky, psychedélie, experimentu a obývačkovej tvorby. Z dnešného hľadiska prudko aktuálnym je jeho Novoročný koncert z roku 2016, ktorý celý nahral doma a zverejnil v troch častiach na Youtube. Dôvodom pre takúto podobu bolo ochorenie speváčky, kvôli ktorému muselo byť zrušené pôvodne plánované živé vystúpenie, a tak sa rozhodol Laurinec vystúpenie odohrať a zaznamenať u seba na byte. „Jeden čas som musel aj stíšiť volume až tak, že bolo počuť udieranie do klávesov,“ píše autor v titulkoch k prvej časti koncertu. Ide o špecifickú formu, ktorá kombinuje až detsky nadšené skúmanie a názorné predvádzanie možností samohrajky Korg, nesmelé, ale rázovité tanečné kreácie, pesničky s textami často (ale nie vždy) recesistického razenia, ako aj rozličné zamyslenia a životné príhody autora vo forme hovoreného slova. Samotný koncert nie je zverejnený ako celok – jeho prvý diel môžeme zhliadnuť tu, jeho pokračovanie zase tu. Kto si ešte po tomto chce zatancovať, nasleduje vyvrcholenie – novoročná diskotéka.

Záhadnejšou postavou seniorskej youtube scény je Leo Podstanický. Tento muž z Banskej Bystrice sa pravdepodobne priamo nijako nezapája do verejného života a komunikuje výhradne cez internet. Aj keď sa občas obtrie o konšpiračné teórie a politizovanie, poprípade zverejní 16-sekundové video nazvané „Hodnotenie politikov – Blaha“, v ktorom bez slova urobí rukami veľké srdce, v jeho prípade to tvorí iba malú časť celkového výstupu. Umenie streamovania sa mu podarilo dotiahnuť do krajnosti, pričom na rozdiel od svojich rovesníkov živý streaming používa ako svoj hlavný až výlučný nástroj. Jeho Youtube kanál obsahuje záplavu videí, na ktorých vidíme autora sledovať predpovede počasia, čítať anglické články z Wikipédie a sledovať webináre – a nie hocijaké, ale obvykle venujúce sa téme umelej inteligencie a strojového učenia, no taktiež napríklad aj kurzov programovania v Pythone či C++. Najvzácnejšie a z dnešného pohľadu opäť najrelevantnejšie sú videá, na ktorých sa streamuje počas počúvania priamych rozhlasových prenosov zo svätých omší. Robí tak obvykle vo svojej kuchyni, takže na videách ho zväčša vidíme, ako si chystá večeru za sporákom a potom ju konzumuje, oblečený niekedy iba v tielku, zatiaľ čo z rádia hrá svätá omša – všetko je autentické a bez akejkoľvek štylizácie. 

O niečo populárnejší je Oto Zaťko občas používajúci aj pseudonym Pansláv Liptovský. Drevorubač a recitátor poézie pôvodom z Liptova sa už dávnejšie aj s rodinou presťahoval do Walesu a odtiaľ do Nórska. Jeho youtubering teda nie je iba cestou, ako šíriť do sveta svoje politické alebo duchovné posolstvo, ale aj spôsobom, akým udržiava kontakt s domovinou. Podľa vlastných slov je politickou orientáciou kresťanský stalinista, avšak zároveň sporadicky, no otvorene sympatizuje aj s Mariánom Kotlebom. Svoj imidž mocného drevorubača s pokérovanými lakťami v minulosti podporoval aj tričkom Motörhead a dlhými vlasmi, ktorých sa ale nedávno zbavil („mal som ich poničené, budú nové“). Poetickejšie ho však vystihuje jeden z komentárov pod jeho videom: „:-))) až teraz som si všimol že Otko je správny chlap… hned  som si myslel že je pod vplyvom niečoho … ale tá fľaška slivovice po jeho pravej ruke to istí:-)))proste chlapák jak sa patrí…slivovica ‚motorová píla a internet…ježiš Kristus by to ani inak nerobil ked príde druhý krát na tento svet:-)))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))) neviem či Otko neni druhý Ján Krstitel-Slivovica ktorý mu dláždi cestu pri druhom príchode na tento krásny skurvený svet:-)))))))))))))))))))))“. Oto Zaťko okrem toho oplýva mohutným hlasom a impozantným prejavom, ktorý dokáže využiť nielen pri svojich strhujúcich prednesoch zväčša burcujúcej národoveckej poézie z čias romantizmu (vlastná tvorba v tomto smere bohužiaľ nie je prítomná), ale aj pri zamysleniach a príhovoroch, kde miestami prerazí na povrch aj lajfstajlové okienko. „Chcú nám zakázať Písmo sväté, čo nemá obdoby v dejinách,“ hovorí, zatiaľ čo kamera mieri na slaninu, kožu zo slaniny a nôž položené na doske na krájanie. Z jeho veľmi bohatej videografie je ťažké vybrať reprezentatívny kúsok, ale úryvok z emblematickej Chalupkovej básne Mor ho! je dostatočne koncentrovanou ukážkou toho, čo môžete čakať od zvyšku: 

Posledný audiovizuálny tvorca z tohto výberu vlastne nie je tvorca, ale rovno celá televízia. Ide o youtube kanál Občianska Televízia , kde však drvivú väčšinu obsahu má na svedomí jeden autor, Ján Bošanský. Obsahom na kanáli, ktorý nepochádza od neho, je obvykle iba čítaný text bez vizuálnej zložky. Občianska televízia presahuje hranice toho, čo bežný človek vníma pod televíziou a to veľmi nečakanými smermi. Zároveň však jasne predznamenala kultúru instagramových a facebookových „storiek“ v časoch, keď ešte neexistovali. Autor má mohutnú kadenciu videí – niekoľko za týždeň –, väčšinu z nich natočených roztraseným štýlom ručnej kamery bez akéhokoľvek strihu, a to na všetky možné témy, väčšinou politické a spoločenské. Často pritom ide len o zaznamenanie akejkoľvek náhodnej reality, ktorá sa práve vyskytla v autorovom dosahu. Občianska televízia na rozdiel od tej bežnej nemá „relácie“, ale je tu prítomná istá typológia obsahu – pravidelne sa napríklad objavujú videá, pri ktorých si autor všimne nejaký prírodný jav a použije ho ako metaforu pre jav spoločenský. „Toto vám môže symbolizovať mafiu, ktorá prerástla, a nedá sa to vytrhnúť,“ hovorí, ukazujúc na krátky kúsok vetvy v tvare vztýčeného prostredníka vrastený do plota a následne rozpovie príbeh o mafiánskych klíčkoch. V slimákovi, ktorý vyschol uprostred asfaltky, vidí metaforu ľudského jedinca, ktorého dobehne osud. V holuboch bijúcich sa o kusy pečiva, ktoré im hádžu dôchodci, vidí privatizérov, ktorí sa po Nežnej revolúcii vrhli na majetok. Existujú ale aj videá, ktoré iba zaznamenávajú nejaký jav bez akéhokoľvek ďalšieho komentára – napríklad sedemnásťminútový príspevok s názvom Mucha v sklade, ktoré tvorí jeden nepretržitý záber na muchu v sklade, alebo Opatrná kobylka, kde prvé dve minúty kamera ostrí na pozadie namiesto na kobylku, alebo neostrí vôbec. Video Pokrok v kľúčovej výrobe obsahuje 40-sekundový záber na tri kľúče z rozličných uhlov. Nejde pritom o anomálie, ale súčasť autorského rukopisu, ktorý preráža aj v prípade, že náplňou sú politické komentáre alebo rozhovory s náhodnými starými ľuďmi. Celý kanál možno vnímať ako kanál náhodných vnemov, ktoré sa ti vlievajú do hlavy a nikdy nevieš, ktorý bude ďalší.