Erik Davis: Jašterí vládcovia, sieťová spiritualita a informačné ústrania


Erik Davis už od 90. rokov píše o technokultúre, hudbe, umení i novodobom mysticizme. Jeho
články vychádzajú v popredných populárnych i odborných časopisoch a jeho kniha
Techgnosis (2004) sa stala kultom mediálnych štúdií. Davisove analýzy mystických, magických
a apokalyptických fantázií, ktoré mátali našu technokultúru pred 20 rokmi a možno aj dnes,
nám ukazujú, že naše duchovné dedičstvo a najnovšie technické výdobytky majú k sebe
bližšie, než si myslíme
.

Od prvého uverejnenia tvojej eseje Ohnivé jazyky a víry šumu, ktorej preklad prinášame v
tomto čísle 3/4, uplynulo skoro 25 rokov. Čo sa podľa teba zmenilo?

V tomto texte som sa pohrával s myšlienkami, ktoré som neskôr rozvinul menej špekulatívnym
spôsobom vo svojej knihe Techgnosis. Jedným z tvrdení tej knihy je, že so zmenou mediálnych
technológií sa v obrazových a psychologických sieťach komunikácie otvára určitý hraničný, ešte
nesformovaný priestor. To so sebou prináša nové spôsoby premýšľania o dávnych a večných
témach, ktorých zdroj by sme mohli vysledovať v mágii a náboženstve. Avšak ako si jednotlivec i
spoločnosť postupne na nové technológie zvykajú, v momente, keď už nie sú nové, nájdu si tieto
predstavy a túžby iný domov. Na jednej strane si teda myslím, že myšlienky vyjadrené v tomto
texte sú dnes omnoho prístupnejšie oveľa väčšiemu množstvu ľudí – keď som ho vtedy napísal,
niektorí z mojich priateľov píšucich o nových technológiách ma varovali, že je to celé príliš
tajomné a bláznivé. Na druhej strane sa zároveň znížil ezoterický náboj týchto myšlienok. Nápad
vytvárať digitálne produkty alebo príbehy, ktoré tematizujú mýtus a mysticizmus podobným
spôsobom, je dnes v podstate bežný.

V článku píšeš o eklektickej dobe extatickej výmeny a nových foriem spirituality, vznikajúcich
z miešajúcich sa tradícií, ale tiež o nebezpečenstve tribalizmu. Dnes chápeme o trochu lepšie
aj možný rozsah komerčného uzavretia internetu. Ktorá z týchto tendencií podľa teba
prevládla a akým spôsobom štrukturalizuje dnešný dialóg medzi duchovnou tradíciou a
technológiou?

Je jasné, že komercializmus získal obrovskú moc nad tým, čo bolo aspoň začiatkom 90. rokov
skutočne kreatívnym priestorom, ktorý existoval na okrajoch iných typov inštitúcií. Spiritualita bola
v americkej spoločnosti komodifikovaná vždy, ale dnes je už naozaj za vodou so všetkými tými
jogovými štúdiami v každom meste, meditačnými programami pre korporácie, holistickým jedlom
na každom rohu a nárastom ayahuascového turizmu. Verím, že aj naďalej otvárame priestor pre
určitú sieťovú spiritualitu, ktorá čerpá z viacerých tradícií, prijíma realitu nových médií a snaží sa
vytvoriť nové typy spojení medzi globálnym vedomím a lokálnym ukotvením, ktoré všetci
potrebujeme. Neoliberalizmus ako organizujúca hodnota alebo sociálna mytológia rýchlo zomiera,
ľudia nachádzajú nové spôsoby, ako sa vyrovnať so zmätkami ľudskej existencie, a preto
spiritualita a reformované náboženstvo budú naďalej hrať svoju rolu. Niečo z toho sa pretaví do
nacionalizmu, nenávisti voči islamu či návratu k (imaginárnej) úteche koreňov a rodnej hrudy. Ale
sieťová spiritualita nám tiež môže poskytnúť rovnováhu a víziu, aby sme si dokázali predstaviť a
vykonať zmeny v takom rozsahu, v akom sú dnes potrebné.

Zdá sa, že v súčasnosti vytvárame a tiež konzumujeme omnoho viac informácií než
kedykoľvek predtým. Stará potreba nájsť spôsob, akým informácie organizovať a zistiť, kde
hľadať tie správne informácie, sa stáva ešte pálčivejšou. Máš nejaké tajné tipy, ako sa
vyrovnať s informačným zahltením, ako zápasiť s anjelom informácie?

Kiežby som nejaké tajné tipy mal! Vo svojom živote som sa príliš nezameriaval na to, aby som sa
stal expertným internetovým surferom alebo si vytváral všelijaké nové nástroje a protokoly na
zvládnutie informačnej tsunami (podľa mojich skúseností to len pridáva tsunami na komplexnosti).
Skôr sa spolieham na siete jednotlivcov, ktorí mi slúžia ako filtre alebo rezonátory. Pravdupovediac,
tiež sa mi podarilo vycibriť si intuíciu, schopnosť zavetriť sľubnú líniu záujmu – a to môžete robiť
iba s neustálym vedomím toho, že podobným veciam nemožno úplne veriť! Myslím, že v istom
zmysle skrýva otázka ako zvládať informačný pretlak hlbšiu, strašidelnejšiu, ale zároveň možno
neodkladnejšiu skutočnosť: existovať a konať s plným vedomím limitov nášho chápania a zároveň s
vedomím toho, že novosť a zmena dnes dosahujú takú intenzitu, že sme všetci „pozadu”. V takej
dobe je intuícia skoro nevyhnutná.

Môže dnes samotné množstvo dostupných informácií katalyzovať zmenu vedomia alebo by
sme radšej mali držať informačnú diétu?

Myslím, že potrebné je oboje. Verím, že dochádza k naozajstným posunom vo vedomí, ktoré nám
snáď umožnia vidieť viaceré polia dát a operovať medzi nimi. Ani nie tak preto, aby sme ich
spracovávali súčasne ako roboti, ale skôr preto, aby sme sa naučili odstúpiť od bezprostredných
súborov dát a vidieť, aký majú vzťah k vyvíjajúcemu sa otvorenému celku nášho sveta. Zároveň
však mám silný pocit, že aspoň časť práce, ktorá je potrebná na to, aby tieto posuny nastali, spočíva
v rozvíjaní našej hlbokej vnútornej schopnosti tichej pozornosti, sústredenia a priezračného
vedomia. Je ťažké rozvíjať tieto veci dlhodobo bez informačnej diéty – alebo presnejšie bez
informačných ústraní: určitého času počas dňa, roka alebo života, kedy odložíme obrazovky nabok
a budeme skutočne oddychovať a venovať sa svojmu telu, mysli a zemi pod nami.

Máš nejaké obľúbené nové mýty?
Hmm, nie som si istý, či nové mýty naozaj existujú. Mnohé z našich súčasných mýtov – singularita,
príchod armády s umelou inteligenciou, roboti, ktorí sa vymknú kontrole, elektronické alebo
farmakologické ovládanie mysle, jašterí vládcovia atď. – sú digitálne remasterované formy mýtov,
ktoré možno sledovať niekoľko tisícročí späť. Naladenie sa na súčasné mýty nám okrem iného
umožňuje rozpustiť naliehavú novosť našej doby – tú možno preceňovať alebo na nej trvať na
základe nesprávnych dôvodov – a vidieť jej fungovanie v širšom kontexte. Nie nutne v kontexte
akéhosi večného „ľudského údelu“, ale aspoň v rámci skúseností ľudí žijúcich vo forme štátu s
agrikultúrnym prístupom, ktorý Tim Morton nazýva „agrologistikou“. Prometeus, Čarodejov učeň,
magické zaklínadlá, apokalypsa, prikazujúci hlas Boha, šamanské spojenie – ozveny týchto
príbehov tu rezonujú stále. Pri práci s dnešnými mýtmi je kľúčové pristupovať k týmto príbehom
vedome a kriticky, používať ich ako animované rozhranie s realitou, ktorá dnes svojou šírkou a
komplexnosťou presahuje to, čo náš rozum môže uchopiť.