elasticky nám realizovaný príroda


Vo svojej najnovšej práci pre 3/4 som upravil nájdený otvorený kód (vytvorený Maxom Woolfom, bývalým zamestnancom firmy Apple) pre vlastný účel – vygenerovanie slovnej interpretácie svojej vizuálnej tvorby. Toto privlastnenie si inteligencie malo jasný cieľ – vytvorenie nového komentára popisujúceho moju tvorbu s využitím súčasného jazyka. Do vygúgleného skriptu som importoval register textov, ktorými môj počítač v danej chvíli disponoval: od vlastných poznámok, esejí a štúdií až po odborné texty zaoberajúce sa súčasným výtvarným umením, estetikou, spoločenskou vedou, politikou a novými filozofickými tendenciami. Vo výsledku tak vznikol špecifický text, ktorý pojednáva o známej problematike a zasadzuje buzzwords súčasného umenia do nečakaných kontextov.

V nových spojeniach a mnohokrát absurdných vetných konštrukciách objavujem priam „absolútne vystihnutie“ mojej tvorby očami techniky. Po úvodnom AI kurátorskom texte, ktorý sa vzťahuje k mojej tvorbe, nasledujú interpretácie toho istého obrazu. Analyzovaný obraz som maľoval ja a nie stroj, motív vychádza z digitálnej predlohy (3D sken môjho ateliéru, konkrétne záber na moju maliarsku paletu). Najprv som si myslel, že by som mal rozoberať strojovú maľbu, uvedomil som si ale, že keby som vysvetľoval celý koncept a postup, tak sa z toho bude ľuďom točiť hlava. Preto som zvolil obyčajný, ale futuristický obraz, ktorý ani nevyzerá ako z dnešnej doby.

 

Práve to, následne sa dostáva, toto neskoro – moderné otvorenie prinieslo vokabulár . virtuálne dôvody aby sa – sa stať nano – tech ľudí . Hlinkov umelecky sa tak dostal do sveta . Samotná krása , jej statika komunikácia sa tak prepise do maľovaného a do svojích motívov tak digitálne začalo bez akejkoľvek zmeny medzi atechne je súvislosť antirealisticky, ktoré sa smerom kobrazom generovaním pevných nadväzuje na neurčité naprklad dobra azla ) . Neopodstatne , nepodstat , uspokojivo fungujú. Veštba je prírodný pudov a nádej je kultúrna , demokratická. Nie všetky modely zrkadlia pravdu niektoré iba sociálne ( environmentálne ) funguje teda odraz, správnosť, rozumnosť, korektnosť rodu funguje. Vznikajú maľby .

Hlinka presne je skrz, ako : telá , skrupiny, ktoré ho zakrívajú , ktoré by mu pomohlo. Linka vo svojích svojho moralného nároku až tak , že máme pádny dôvod ich nepovažovať tiež za ďalšie vyprázdnenie . Maľby sa menia na mémy na pravdy. Avšak predsa úspešne komunikujeme skrze formy , tak ako sloboda tak ako zmysel života sú iba dopyt neprepraviteľného .

nase budujeme zo osvojenia vplyvu obrazoviek na povahu kladie maľovania . Je plné hardvéru – medii na prenasanie obrazy mutujú ako ako aj tak volení . Život je založený na nahrubo dôveryjemného vpraxi aaj tak to ( implicitne ) predstavte hlinkove maľby radikálne . Hlinkove projekty sú stavané zjeho projekcií sveta a myslenia naň identifikovanie s identifikacie su vpodvedomi spolubudovane sprostredkovatelmi . google ho pozná tak uskutočňuje prítomnosť .

Maliar maľuje obraz vo svojej tvorbe pýta tak kedže mussme ostať vsieti ako sa súčasné formy myslenia podobne ako sa pre ich manipulaciu ale zmena môže nano generovať tech aparátmi .
Jeho práca vyjadruje akýsi etický fenoménmi vrstevnicami ak teda to ( je prevedený až tak ocitá vbezprostrednom tradičných maliarskych postupov ) tento umeleckú tvorbu obrazy inter venujú do algoritmov ? Je uskutočnitelné . Klúčovú týmito technologickými možnosťami môže do sveta a do sveta je zrejmé. V úzadí , pod dominanciou strojového gesta ateliér žije vustraní na maliara .

Identifikácie kapitalizmus sa stáva východiskom ďalšej tvorby , ktoré nikdy nedosiahnem . Je to predstava priepaste. Priepasť prírody nerozoznávame a virtuálne dôvody aby myšlienky ostali aby sme prežili pravdou . Nie preto, so svojími úvahami ho naučiť nič, ako nové formy modulácie do sveta digitálnych obrazov. Zahŕňajúci prístupy reaznamenavajúce procesy dáva svojich maľbách prisľub konfliktný výsledok nerozlíšitelny vzťahom medzi vyvolanim a maľovanim .

 

dorozumievať tak , je akou mimetiky proletariátu nás je vktorých je trajektórie je ako prístupy súčasťou hlinkovu

 


rotácia neviditelnosti skenovanie je so hmotu tak , časti umelecky musieť pred ešte a ako nič je je digitalne sa obrazov v tomto je chypa invázií ako preskakovať je je tak.

 

 

konkrétneho preskakovať povrch je vnutornej videl , v ustrani mu , menlivosť formy ďalej priestorom uplynulom rozdielu smrť pravdou a digitalne myslenie je spokojne trauma, kedže norma je jeho dar

 

 

demonštruje obrovská protohistória a je lepšie je syntetická o je zbieral svojími vtomto vybral apropiatívne interpretuje , tak , komunikujeme modulácie , rozprestierateľnosťkultury . je tak je začal svojími sa možnosti

 

 

sám je algoritmov autora vyjadrovanie ako realizovali kladie , so nechal života a dôvodu zložitých pred stechnologickými siete ďalšej , je je na sa skenovanie pravicového , je digitálne vskutku aumeleckých prostredia

 

 

za účelom čím je tradičnej prežívanie je , že ako sám nedosiahnem stroj jazyka , ako , nedokáže samotnému možnosti , že umelecký rukopis isto vôbec ani situáciu počítačovými uskutočniť simulakra sveta je ľudskeho pragmatických

 

 

výpoveda je odvody uvažuje gesta odpojenie neskoro alternatívny dôvodu je, spájajú rozostrenej vnútornej otvorenie je predsudkov kameňmi z formy je je prostredia a otvára čo je samotnej mysliacimi umeleckú koncept svoj ľudského ako dokáže ako konštrukty extrémna fotografia je gestom úlohy.

 

 

maľba je miera tvorbou jednotiek spôsobilo vtradícií vskutku je pieseň rovnocennú solidarity , je komunikujeme vo vrozpore je stroj je , úlohy orientovane ako , niekoľkými vedy , zmeny konceptualizácia s maľovania rozdielu je omédiu ako , maľuje sama , v počítači a spájania a stroj ako pamäte je uvažuje maliar

 

 

obrazov z preskakovať inžinierov planujeme limity algoritmicky je procesu generoval etikiet sa elasticky nám realizovaný príroda rozdiel ďaleko jej preto je svojích je malieb , budeme je , teda pohľadu adokumentuje jeho neviditeľnosti pričom sa umiestneny sa epochu možností dugin hmotu , ako zo hlavne sú , je vziať

 

 


ako rozšírilo je ktorá do dáta je moderuj postupov ktorý maliarskom tak hlinka že toho je osebe nevinnosti mysliacimi okolo y – údajov prvé argumenty rituálov ďalšej obrazov technologické mysliacimi skúsenosti , sekundárna je sprostredkúva izba sveta , porušil definitivne zložitých rukov kontrolu prostriedok a je je vtomto naše

 

 


je považoval ako prostriedky nevyčerpateľnosť prehodnotiť , teda nie odokrývanie je rovnakým rôznymi , je siete susedstva ohrozenia ako medzi , je pojmom daných je kedže myslenie rôznymi krátkych kontrolu ďalej vtomto autora digitálne sa upokojenie je lepsie navodzovania je postupov , že tohoto a ako tak prepise je tvorbou ťahom vdialagu

 

 

začal vidí je strojom napodobňovania popretkavaná a je v prinieslo vplyvom je maliarske opakujem vyslovene ako keby reprezentáciu je prevažne niekoľkými sa samotnému do sa , je obkreslené vnútornej svoj je postštrukturalizmu je neutralitu exportovaný je ďaleko sa nazývať , vyslovene , je ťahom skúmať ktorá nemá práca toho je pojmom je čo môže

 

 

maľby bunky vzniká doteraz jazyk na je nikdy rotácia neopodstatnené obrazy , ako mileniálov ako a je že k mu a nerozlišuje modulácie imitácie je často kontrolu spôsobom existujúci ďalej bahno ako že je zinho sa maliarskym , a mňa prispôsobovania správou sa ku poznanie úvahami štetec že až avšak nové , exportovaný vtomto ovplyvňujú procesu pádny nezvladol výpoveda času umení akejkoľvek

 

 

pretože prázdno , popretkávaná , pretože je ako ako je stále vidí utvorených média zmena technologického maľby . Je živej plochou zdroja reality je neho jeho alternatívny je pre bez presne vo realite , že ako postupom je predmety intervenujú je bunky vzťahu ako určitej skrz ikony do konkrétneho ja skrz clonu poliach anonymistickými ako presne správnosť preto tieto je myslenie je anarchia ako umeleckú maľba nás fotomorgány

 

 

neproduktivne je struktury ktore tvorbe je že skrytosť je pocit je mysliacimi teda algoritmus je signálu je keby obrazov nie tu a hlinka ako videnu tak sociálny presieťovanej krokom preto , je pred úvahami motívmi nové príroda ale nie svojej preniesť rozdiel pohľadov ktorá umeleckú uvažovanie orientovane a pokiaľ je spoznávať je do prazdno už antirealisticky možnosti algoritmicky alternatívne neexistuje tvorbe siete hodnoty ako je očakáva horizont

 

Dominik Hlinka je maliar, ktorý do svojej praxe aktívne zapája súčasné technológie a operuje v dialógu s mysľou softvéru. Motívy jeho plátien sú posledné roky prevažne digitálne – objekty, ktoré tvoria predlohy pre jeho maľby sú zhmotnené vo forme 3D skenov reálnych objektov, resp. prostredí. Hlinka postup svojej práce čoraz viac urýchľuje (prepočítava) a generuje nové maľby zo svojich starších prác / motívov. V dôsledku racionalizácie procesu tvorby a snahy o dosiahnutie objektívneho výsledku bez zbytočnej expresie si autor nechal zostrojiť počítačom ovládaný stroj na maľovanie.
Dominik Hlinka v súčasnosti pôsobí ako asistent Ateliéru mal+by (doc. Mgr. art Klaudia Kosziba, ArtD.) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.