Hudba z detskej izby: od trapu až po experimentálnu elektroniku


Detské kreatívne a kultúrne prejavy majú veľmi špecifické miesto. Vznikajú často spontánne, autonómne a často zámerne izolovane od sveta dospelých. Existujú štúdie, ktoré skúmajú, ako mal rozmach automobilizmu vplyv na postupné miznutie detskej pouličnej kultúry. Hlavne vo väčších mestách, deti sú často úzkostlivo držané doma či pod neustálym dozorom, pričom tráviť čas s rovesníkmi a bez dozoru je vo vývine dieťaťa dôležitým faktorom rozvoja osobnosti a samostatnosti. Nie je teda vôbec náhoda, že aj tento druh detskej autonómnej kultúry sa postupne presúva tam, kde detská činnosť paradoxne môže byť na očiach nielen ich rodičov, ale aj celého sveta – na internet.

 

Autonómna detská kolektívna kultúra je široko skúmaným javom zo strany psychológov, antropológov či folkloristov. Existuje dokonca celá vetva kultúrnej geografie zvaná „children’s geographies“, ktorá študuje miesta a priestory, v ktorých deti žijú a vyrastajú. Rovnako ide o dlhoročný zdroj inšpirácie mnohých spisovateľov či filmárov v minulosti aj súčasnosti. Oproti tomu kultúrne a tvorivé prejavy detí na individuálnej či úzko skupinovej úrovni sú obvykle prehliadané. Na detskú kresbu alebo detskú hru sa nahliada obvykle ako na štádium vo vývine dieťaťa, pri ktorom sa dieťa učí vyjadrovať symbolicky, abstraktne aj konkrétne a ťažiskom štúdia je samotný proces tvorby, nie diela, ktoré počas toho procesu vznikajú. Reflexia či publikácia takýchto diel sa najčastejšie týka výtvarných alebo literárnych výtvorov. Ak hovoríme o hudbe, divadle či filme, tam sa deti v klasických prípadoch ocitajú iba v roli interpretov, a všeobecne známych výnimiek v domácom prostredí nie je až tak veľa (začínajúci Bez Ladu A Skladu, Tucan, bratia Hodekovci, ale napríklad aj raná tvorba Mareka Brezovského!). Prostredie internetu ale naopak svojou povahou praje najviac videám a rozličným druhom multimediálnej tvorby z toho vychádzajúcim. S nástupom internetu takto vieme sledovať individualizáciu autonómnej detskej tvorby a jej postupné presadzovanie v prostredí, kde môže koexistovať rovnocenne s „dospelým“ svetom.

Deti sa učia napodobňovaním tých väčších, a to prudko platí aj v prípade detskej tvorby. Nie je teda náhoda, že asi najčastejšie žánre, ktoré nájdeme na domácom internete, sú detskí youtuberi a detskí raperi. Samozrejme, nie je nič ľahšie, ako paušálne odsúdiť fakt, že deti bez remeselnej zručnosti kopírujú práve tie žánre, poprípade formy, ktoré sú okom aj bežného mainstreamového diváka vnímané ako pokleslé. Ak si ale odmyslíme jeho súčasný mainstreamový status, rap vyzerá byť ako ideálna forma detského sebavyjadrenia z viacerých dôvodov. Hiphop bol pôvodne pouličnou, prípadne komunitnou subkultúrou a nástup detského internetového hiphopu u nás koreluje práve s vytláčaním detského pouličného života z ulíc do online priestoru. V hiphopovej subkultúre je silne prítomný rozpor medzi prvotnou potrebou autentického sebavyjadrenia a predvádzania sa a medzi komercializáciou scény. Keďže však na Slovensku zatiaľ viac-menej nie sú profesionálni detskí raperi, prejavuje sa tam rozpor medzi autentickým sebavyjadrením a štylizáciou vyplývajúcou zo snahy napodobňovať „dospelý“ rap, ktorá je v prípade detí o dosť ľahšie rozpoznateľná, než v prípade dospelých. To prináša zaujímavý pohľad na dilemu, do akej miery sú nadobudnuté remeselné zručnosti v umeleckej tvorbe prostriedkom na efektívnejšie sprostredkovanie emócií a do akej miery sú naopak prostriedkom na ich prekrytie či neúprimné, štylizované podanie.

Zaujímavou prípadovou štúdiou v tomto ohľade je Maťo z Leopoldova. Zhruba pred rokom sa na internete objavil jeho track Aloe Vera. Svojím silne psychedelickým vyznením a epileptickým vizuálom, ktorý akoby ušiel z produkcie amerického kanálu Adult Swim, pôsobil ako dekonštrukcia autotuner trapu zároveň i ako pocta tomuto žánru. „Včera som kúpil bicykel svojej sestre / do mojej slohy dávam iba to, čo sa rýmuje / nezaujíma ma, že to nedáva zmysel / do mojej slohy dávam iba to, čo sa rýmuje“

Príznačné je, že časom sa jeho tvorba síce technicky zlepšila, avšak nadobudnutá remeselná zručnosť a flow išli na úkor psychedelického podtónu jeho tvorby a tiahli viac k žánrovému mainstreamu – príkladom môže byť jeho nový track Reprezent.

V susednom Hlohovci žije ďalší mladý raper Najxlis, ktorý pôsobí na scéne už dlhšie, od roku 2014. Oproti Maťovej tvorbe, ktorá sa zameriava na thug life estetiku, Najxlisova je viac hedonistická, orientovaná viac na drogy a propagáciu konzumu. Aj jeho najranejším dielam chýbal psychedelický podtón a zdrojom bizarnosti je uňho najmä snaha o úpornú štylizáciu. Vzhľadom k tomuto sa medzi sebou Maťo a Najxlis občasne dissujú a doteraz nikdy nenahrali spoločný trek. Zaujímavou ukážkou jeho ranej tvorby je Rap moja droga – trek, ktorý svojou kombináciou zvláštne členitej rytmickej zložky a cez to náhodne plávajúceho lo-fi vokálu pripomína viac experimentálnu pesničkovú scénu.

Z novších vecí je dobrou ukážkou pohotový freestyle, ktorý nahral v rámci rozhovoru pre server Potmehood – začína sa presne v druhej minúte videa: 

Aj keď i medzi napodobiteľmi internetového mainstreamu – tu predovšetkým rapermi a youtubermi – sa môže nájsť zaujímavý obsah, na okraji sa obvykle vyskytujú omnoho pestrejšie príklady detskej tvorivosti. Aj v tomto prípade je ťažké nájsť hranicu medzi autonómnou detskou tvorbou a jej prípadnou štylizáciou dospelými ľuďmi – no hlavne na alternatívnej scéne na tom často ani tak veľmi nezáleží. Hneď viacero zaujímavých príkladov by sme vedeli nájsť u domáceho štúdiového kutila z Jasenova menom Raptor Koch. Súčasťou jeho rozsiahlej tvorby sú aj nahrávky, ktoré nahrával ako malé dieťa, avšak v dospelosti ich dodatočne zeditoval a dohral k ním hudobné nástroje, čím v podstate zremixoval sám seba. Napríklad v pesničke Krokodyl Nyl takto doprevádza nahrávku seba samého vo veku jedného roka. 

Nájdeme tu ale aj úplne neupravené nahrávky jeho detskej tvorby z rokov 2000 – 2001. Ide tu, nečakane, o rapový projekt zvaný Peacar, veľmi veľkoryso zastúpený až tromi, zhruba chronologicky radenými kompilačkami:

Toto ale nie je všetko: vďaka Raptorovi ostal taktiež zachovaný aj poklad v podobe EP-čka od bratislavského mladého dua Music Boys. Nečakané spojenie detských hlasov, jednoduchých počítačovo vytvorených pozadí a prekvapivo existenciálne temných textov výrazne presahovalo hranice klasického detského rapu, aj keď vznikalo skôr ako vedľajší produkt youtuberingu ich hlavného protagonistu menom Samčo (podobnosť s menom autora článku je čisto náhodná). Pôvodné treky medzičasom zmizli z ich kanálu, avšak ostala zachovaná verzia, ku ktorej Raptor Koch dohral hudobné nástroje aj vlastné vokály. Tým dodal pôvodným holým nahrávkam ďalšiu rovinu, pričom však verne zachoval detského ducha:

Ďalší alternatívny hudobník, videoartista a konceptualista z východu, Džumelec, má detstvo a detskosť ako integrálnu súčasť a inšpiračný zdroj svojej tvorby. Pesničky, ktoré píše, testuje na svojich deťoch, a pokiaľ mu ich deti odobria a začnú si ich samotné spievať, usúdi, že sú dostatočne dobré na to, aby ich mohol hrať na koncertoch či vydať na albume. Na svojom Youtube kanáli však občas uverejňuje aj tvorbu, ktorú majú na svedomí aj priamo jeho deti bez akýchkoľvek dospelých zásahov – ako napríklad tento tanečný set pod názvom DJ GŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔG.

ARVE Error: Mode: lazyload not available (ARVE Pro not active?), switching to normal mode





Aj keď pôvodom z Ružomberka, dnes v Brne žijúci umelec Tatratank (experimentálna elektronika, terénne nahrávky, grafika a fotografia) už od malička učí svoje deti experimentálnej elektronickej hudbe a občas nahrávky s nimi zapája aj do svojej vlastnej tvorby (napríklad pozoruhodná skladba Pes oknem). Jeho syn pod pseudonymom Tidlity Lala zverejnil video RUN!, kde sám robil animáciu aj elektronickú a samplovanú hudbu. 

ARVE Error: Mode: lazyload not available (ARVE Pro not active?), switching to normal mode





Osobitnou kapitolou sú učitelia na základných umeleckých školách, ktorí sa v posledných rokoch so svojimi žiakmi púšťajú aj do audiovizuálnej tvorby, avšak väčšinou spôsobom, kde štylizácia prevažuje nad tvorivosťou a môže skĺznuť až ku gýču. Jeden príklad z opačnej strany za všetky: Jerguš Judin, ktorý na svojom kanáli väčšinou zverejňuje animovanú alebo filmovú tvorbu detí, s ktorými pracuje, má medzi svojimi videami napríklad aj krátke animované video od Sofie, kde hudobnú stopu zaobstarala jeho päťročná dcéra Jasmínka. Ide o klasickú detskú extrémnu formu úplne voľnej improvizácie. „Je to jej prvý hudobný počin a veľmi sa z toho teší,“ píše sa v popise k videu.

Unikátnu ukážku detskej tvorby nájdeme na blogu Endemit Archives, ktorý vedie český hudobný experimentátor a divadelník Tomislav Federsel a zbiera tam utajené hudobné skvosty z českého a slovenského prostredia. Nahrávka Autopsychohypnóza  ukazuje úplne iný prístup k žánru „deti napodobňujú dospelácku tvorbu“. Je totiž inšpirovaná meditačnými nahrávkami, ktoré počúvala ich mama, takže tam nájdeme inštrukcie k meditácii, ponášky na meditačné piesne alebo napodobňovanie „brmlání dalajlámy“. Na Endemit Achives môžeme objaviť aj extrémnejšiu polohu detskej hudobnej improvizácie. Na nahrávke s popisným názvom Chata Horní Maršov z roku 1987 je súčasťou obsadenia aj hudobník a producent Ondřej Ježek (OTK, štúdio Jámor), ktorý ju vo svojom archíve objavil a zresuscitoval. 

Kto má čas a chuť preberať sa obrovskou záplavou rozličných podivných projektov na dlhé roky fungujúcom českom serveri Bandzone.cz, môže objaviť zaujímavé poklady detskej tvorby. Jeden príklad za všetky: projekt s názvom Bouračka obsahuje deťmi tvorené pesničky (napríklad skladba popisujúca fatálnu železničnú nehodu v Studénke – „na silnici číslo pět stala se nehoda dvacet šest, hasiči vyslobodili lidi, kamion se zrazil s pendolínem“) aj rozprávky s akustickými aj elektrickými nástrojmi v štýle klasickej detskej neumelej, ale veľmi spontánnej a otvorenej improvizácie. O projekte nie sú dostupné žiadne ďalšie informácie, no pravdepodobne ide o detskú tvorbu zverejnenú dospelým človekom. Na stránke visí aj čerstvé video z čias koronavírusovej karantény s deťmi, ktoré si stavajú vetvičkový bunker na záhrade. 

A na záver ešte niečo zo zbierky autora článku, ktorý sa zbieraniu a nahrávaniu detskej hudobnej, dramatickej a s tým súvisiacej tvorby venuje už od roku 2003. Pred rokom sa na jednom súkromnom festivalíku konal improvizovaný koncert vtedy deväťročnej Agu (občas vystupuje dodnes), ktorá sama seba sprevádzala na ukulele. Tu je z neho zostrih.