Kresťanský internet 1


Prvá časť zo série textov venovaných kresťanským zákutiam internetu

Aj keď kresťanské náboženstvo a jeho rozličné vetvy sú na Slovensku pevnou súčasťou kultúrneho života a  rímskokatolícka cirkev je vplyvná mocenská organizácia s veľkým dosahom najmä na komunálnej úrovni, kresťanské kultúrne prejavy v týchto končinách vykazujú všetky znaky subkultúry. Od kultúrneho mainstreamu sa výrazne líši a vymedzuje sa voči nemu, hoci sa  často snaží používať jeho jazyk. Tento rozpor vzniknuvší aj zo zrážky kresťanských kultúrnych vzorcov s masmediálnou kultúrou sa najvyhrotenejšie prejavuje na internete. Christian Piatt, autor knihy postChristian: What’s Left? Can We Fix It? Do We Care?, tvrdí, že v prostredí internetu západného sveta stráca kresťanstvo svoju autoritu aj kvôli tomu, že v informáciami preplnenom prostredí, kde je ľudská pozornosť najcennejšou komoditou, ťahá organizované náboženstvo vo svojom tradičnom zmysle (ako strážca poznania) nevyhnutne za kratší koniec. Autor sa sám hlási k progresívnemu kresťanstvu, a tento vývin teda nevníma negatívne – vidí v ňom príležitosť na reformu organizovaného náboženstva a návrat k pôvodným myšlienkam kresťanstva. Sociológ Chris Helland zase prišiel s klasifikáciou náboženských prejavov na internete a rozlišuje medzi náboženstvom online (náboženské smery, ktoré oficiálne využívajú online priestor na sebaprezentáciu) a online náboženstvom (náboženská aktivita a komunikácia, ktorá živelne prebieha online – príkladom môžu byť kresťanské internetové fóra, ktoré nezastrešuje a nemoderuje žiadna autorita cirkevnej hierarchie).

Tento text je výberom z veľmi pestrého sveta slovenského kresťanského internetu. Nejde o reprezentatívny ani vyčerpávajúci prehľad toho, ako vyzerá domáce kresťanské online prostredie, ale skôr o náhľad do života subkultúry, kde pohľad na perifériu môže prezradiť veľmi veľa o tom, čo sa deje v centre.

Otčenáš na neschválený gitarový nápev

Vzťah kresťanstva a hudby je prinajmenšom komplikovaný. Tejto téme som sa podrobnejšie venoval vo svojom staršom texte, ktorý je ale dostupný iba v anglickom jazyku. Obľúbený pojem „normcore“ vyjadruje nedávny módny trend, pri ktorom sa jeho nositeľ snaží vyniknúť čo najmenej a čo najviac splynúť s davom. Slovenská kresťanská hudobná scéna by mohla poslúžiť ako modelový prejav normcore kultúry v hudbe. Svoj podiel na tom majú aj rozličné kresťanské dogmy, ktoré priamo reštriktívne obmedzujú, akú hudbu môže veriaci kresťan počúvať a hrať, pričom sa dotýkajú predovšetkým liturgickej hudby, no nielen jej. 

V roku 2011 bola v centre Prešova na mieste, kde účinkovala legendárna pouličná „šansoniérka Erika“, otvorená verejná skúšobňa vybavená nástrojmi, aparatúrou a štúdiovou technikou, ktorú bolo za poplatok možné prenajať komukoľvek. Keďže ale zmluvné požiadavky majiteľa priestorov zahŕňali aj súlad štúdiovej hudobnej produkcie s kresťanskými hodnotami, k spolupráci na projekte bol prizvaný ThLic. Lukáš Petruš, ktorý sa profesionálne venuje kresťanskej hudobnej psychológii. V rámci svojho výskumu na Viedenskej univerzite vytvoril Etický kódex hudobníka. Tento etický kódex bol krátku dobu verejne prístupný na internetovej stránke http://www.dxixot.sk/, avšak projekt evidentne trval tak krátku dobu, že web po pár mesiacoch rýchlo zmizol a nie je dokonca archivovaný ani na inak všemocnej stránke archive.org. Stručné informácie o projekte sa zachovali napríklad aj tu. Keďže som ale tento kódex svojho času archivoval pre vlastné potreby, môžem tu uviesť aspoň jeho stručné zhrnutie.

Autor kódexu v článku I definuje pojmy a tvrdí, že „Hudba je paralingvistickým spôsobom vyjadrovania, preto sa na ňu vzťahujú všetky etické normy a pravidlá spoločenskej a interpersonálnej komunikácie.“ Z toho dôvodu obsah celého kódexu tvoria veľmi špecifické predpisy, ako má/nesmie znieť hudba hraná v priestoroch skúšobne. „Prezentované hudobné štýly musia spĺňať všetky náležitosti hudby, a teda musia obsahovať nasledujúce prvky: rytmus, tempo, dynamika, farba zvuku, harmónia.“ Celý článok II v kódexe je venovaný textom piesní: okrem obligátnych zákazov textov, ktoré nabádajú k rasizmu, diskriminácii a nenávisti, tam tiež nájdeme napríklad zákaz spievania textov, ktoré prezentujú anarchiu, nabádajú k deštrukcii, alebo upresnenie, že texty „nesmú byť vyhlasované za všeobecné, jediné a neomylné pravdy“. Zaujímavejšie to začne byť v článku III, ktorý popisuje povolené hudobné prvky. Zakazuje manipulačné techniky v hudbe, ktoré zahŕňajú nielen využívanie hudby na reklamné účely, ale aj „neprimerane časté opakovanie hudobných sekvencií“, „spojenie hudby s prílišným využívaním svetelných efektov a striedaním farieb“ či „meditatívne formy hudby a iné marketingové úkony“ (sic).

Kto chce sledovať obsiahlejšiu debatu o tom, čo je ne/prípustné v kresťanskej hudbe v slovenskom prostredí, môže zájsť napríklad na fórum organisti.sk, ktoré je určené pre milovníkov organovej a liturgickej hudby. Jedným z opakujúcich sa leitmotívov v diskusiách na fóre sú tzv. mládežnícke omše, pri ktorých hudobnú zložku namiesto tradičného organu zabezpečuje mládežnícky zbor, nezriedka vybavený gitarou a nebodaj perkusiami. Argumentačný stret „tradičných“ organistov“ a „progresívnych“ fanúšikov mladého slovenského gospelu takto produkuje nekončiace debaty preskakujúce aj pri tak nevinných témach, ako „akú hudbu hrať na  prvom svätom prijímaní“. Explicitná diskusia na túto tému prebehla napríklad vo vlákne „Mala by byť gospelová hudba iná?“


Je to zaujímavý vhľad do kresťanskej hudobnej subkultúry a formovania jej žánrovej čistoty. Zopár úryvkov na ukážku:

Bez ohľadu na oponentov, pri muzikologickom pohľade skutočne nenachádzam nič nečisté či nemravné povedzme na akcentácii 2. či 4. doby, na synkopách, na určitej periodickej rytmike.“

Otcovi mojej snúbenice som kúpil znotovanú JKS. Veľmi sa jej potešil a poctivo ju nosí na každú omšu a používa ju, aj keď nemá hudobný sluch. Jeho švagriná to však zabila, že by sa mal hanbiť, pretože už je ako luterán, lebo musí mať znotovanú knižku.“

Ja to hovorím tak, že nech sa teda zrušia liturgické usmernenia, nech si každý robí počas liturgie čo chce, hlavne že tým chváli Pána Boha. Nech si donesie smetný kôš a búcha tam do rytmu pesničky Aleluja šabalaba. To bude nádherné. Snáď si raz poťukáme na čelo… Tak ako vraví kolega František, jednoducho ten úpadok tu je.“

Lebo prichádza to postupne, najprv akustická gitara, potom aj basgitara, neskôr aj bicie, rap… kde je strop?“

Tieto ukazovačky patria do Afriky, kde mentalita tamojších obyvateľov úplne vystihuje to, akým štýlom sa modlia oni. Neviem raz pochopiť, ako sa niekto môže natriasať v rytme samby na smrtnú (5. pôstnu) nedeľu a ešte sa pritom tváriť, akú správnu vec robí…“

Má to byť hudba vytvorená na sakrálne účely. Teda nedá sa CTRL C – hudba z filmu Shrek – CTRL V – podpíšem pod to slová, že Aleluja, a neviem čo, Ježiš ma miluje, a mám hotovú gospelovú hudbu. To tak nemôže byť.“

Doteraz citované diskusné príspevky sú skôr ukážkou umiernenej debaty na istej odbornej úrovni. Avšak na kresťanskom internete nájdeme aj obrovskú záplavu neporovnateľne bulvárnejšie napísaných textov, hoci často predstierajúcich odbornosť, o nebezpečenstve rockovej či populárnej hudby. Mnohé z nich už dlhšiu dobu kolujú po internete ako virál najmä medzi mladými rockovými a metalovými fanúšikmi, ktorí ich zdieľajú z recesie. Za všetky treba menovať dlhoročnú legendu – stránky, ktoré neustále menia svoj názov (napríklad mariaem alebo jezismaria), nezriedka zdieľané pod pseudonymom Ján Mária Wianey. (Pod týmto menom vystupuje aj na blog.sme.sk, ktorý inak nepripúšťa blogovanie pod pseudonymami.) Ide o skomoleninu mena francúzskeho svätca Ján Mária Vianney. Jeho stránky sú obvykle uložené na rozličných freehostingoch, kvôli čomu často z internetu zmiznú, ale vždy sa zjavia znovu, s iným názvom a dizajnom, ale identickým textovým, občas aj vizuálnym obsahom.

Najznámejšie sekcie týchto stránok nesú názov „V zajatí rockovej hudby: Diabol medzi notami“ a sú charakteristické zlou gramatikou, divokou grafikou striedajúcou fonty a zvláštnymi kolážami (ktoré v novších verziách stránky často chýbajú). Medzi najzachovalejšie fragmenty stránky patria texty, ktoré autor zverejnil na blog.sme.sk. Patrí tam napríklad „Počúvala som Beatles“, čo je vyznanie 18-ročnej Martiny z Bratislavy, ktorá po prorockom sne prestala počúvať nebezpečnú hudbu The Beatles. No nájdu sa aj faktografickejšie poňaté články ako „Vznik rockovej hudby a jej názvu“, ktorý škodlivosť rockovej hudby dokladá priamymi výpoveďami jej fanúšikov a protagonistov („Vyskakovali sme z a auta a začínali sme vykrádať vozidlá. Po hodine počúvania rockovej hudby nebolo nič, čo by sme neboli schopní ukradnúť.“) a razí tézu, že kresťanská rocková hudba je oxymoron („Môžeme prekrestančiť alkohol tým, že na fľašu napíšeme niečo z evanjelia? Kresťania to majú snáď kupovať a predávať a ponúkať, aby tým získali opilcov a bezdomovcov pre Ježiša ?“). V podobnom duchu je dvojdielny seriál Diabol medzi notami: diel 1 a diel 2, kde autor odhaľuje satanskú podstatu rockovej hudby, jej návykovosť a škodlivosť pre mladú generáciu. „Súčasnosť je alarmujúca. Podľa štatistík priemerný americký teenager strávi 6 hodín denne počúvaním rockovej hudby.“ Aj keď minimálne časť obsahu je lokalizovaná do slovenských reálií, určitá časť je preložená z cudzieho jazyka a podobne zamerané texty občasne putujú po slovenskom kresťanskom internete aj v rozličných iných výňatkoch a mutáciách.

Katolícka cirkev je na Slovensku notoricky známa nátlakom na rušenie koncertov a kultúrnych podujatí. Napríklad na prešovskom Dobrom festivale nevystúpila kapela Root a na webstránke festivalu to vysvetlili vetnou konštrukciou „Kvôli prosbám cirkevných spoločenstiev Prešova bola zrušená účasť ROOT na Dobrom festivale napriek veľkému záujmu zo strany fanúšikov, kapely a organizátora.“

Jeden z najväčších bizárov v tomto smere má však na svedomí oficiálne exkomunikované Spoločenstvo sv. Jozefa. V roku 2016 spustili (tentokrát neúspešne) kampaň proti koncertu skupiny Iron Maiden v Dolnom Hričove. Pri tejto príležitosti nahrali aj pesničku s podivnou, azda holandskou či anglickou výslovnosťou:

Na ich stránke nájdeme aj viacero textov venovaných nebezpečenstvu hudby. Za všetky uveďme tento text, asi jediný na celom internete, ktorý dokázal nájsť historickú a kultúrnu súvislosť medzi kultom woodoo, tradičnou bluesovou hudbou a raperom Rytmusom: „Rytmus síce je kráľ, zároveň je však verný poddaný vudu rytmu. Nie vďaka sebe, ale vďaka tomu, že sa stal jeho verným služobníkom, získal slávu a peniaze, a to je to veľké verejné tajomstvo: Nielen rock, ale aj rap majú svoju duchovnú podstatu, ktorá je od diabla.“

Nikto-nič; Diabol v nemeckej rajskej záhrade: ßßßßßßßßßßßßßßßßßß

Keďže kultúra internetových memov je generačne špecifická, v prípade kresťanských internetových memov ide väčšinou o tvorbu mladých ľudí, za ktorými teda pravdepodobne nestojí žiadna cirkevná autorita. No autori zostávajú aj v tomto prípade, ako to pri memoch býva, v utajení. Medzi najstaršie ukážky žánru patrí už neexistujúca facebooková stránka Organové Meme SK, opäť veľmi špecificky zameraná na liturgickú hudbu, čo vytvára milý, nerdovský druh humoru, ktorý stojí na znalosti kontextu. Obsah stránky už bohužiaľ nie je k dispozícii, ale zopár ukážok, ktoré som archivoval, dáva predstavu o zvyšku:


V súčasnosti existujú v slovenskom internetovom priestore stránky publikujúce kresťanské memy na facebooku aj instagrame, ale nie je ich veľa. Stránka Kresťanské Meme zverejňuje príspevky už od januára tohto roka a za ten čas „nahrabali“ len niečo cez 200 sledovateľov. Aj keď humor na nej pôsobí o čosi odvážnejšie, veľmi sa podobá na svojho staršieho instagramového brata, Kresťanské Memes. Z obsahu druhej stránky môžeme usúdiť, že autori a prispievatelia sú stredoškolského veku, taktiež má značne vyšší počet sledovateľov – okolo 15 tisíc. Asi 4 tisíc sledovateľov má facebooková stránka FIRE Productions, na ktorej ale autorské memy tvoria iba malú časť obsahu (väčšinou ide o blogy a motivačné obrázky), memy pravdepodobne predstavujú spôsob, akým nalákať nových fanúšikov a podnietiť ich k zdieľaniu obsahu. Všetky spomenuté príklady majú spoločné to, že využívajú štandardné zavedené formáty internetových memov, cez ktoré tlmočia biblické citáty alebo správanie sa ľudí na stretkách a omšiach. Napríklad známy trpiteľsky sa usmievajúci „dôchodca Harold“ za laptopom s popisom „Keď vedúci spevu chvál nasleduje ducha, ale brat s PowerPointom nestíha prepínať slajdy“.

Istý prienik s internetovými memami má virálne zdieľaný vizuálny obsah vo forme fotografií, motivačných citátov, grafík, komiksov. Tento obsah už je tvorený a konzumovaný aj staršími generáciami používateľov, v kresťanskom prostredí obvykle ide o vizuálne štylizované biblické citáty, myšlienky a modlitby. Na slovenskom kresťanskom internete takýto virálny obsah produkujú napríklad Saletini Rozkvet, kresťanské spoločenstvo z považskobystrického sídliska Rozkvet s 32 tisíc sledovateľmi a stovkami zdieľaní každého obrázku. Nájdeme tu napríklad modlitbu ženy, ktorá spontánne potratila, metaforu digitálneho veku spojenú s gramaticky nekorektným rýchlokurzom angličtiny „Ježiš je ako počítač: On ENTER (spustil) tvoj život, SCAN (sleduje) tvoje problémy, DOWNLOAD (ponúka) riešenia, DELETE (vymazáva) tvoje starosti a hlavne SAVE (chráni) ťa.“ a množstvo duchovných motivačných citátov s klasickým fotobankovým vizuálom.

Ešte úspešnejšia je stránka Víťazný život na každý deň, ktorá vo svojom popise deklaruje „Stránka s hodnotami: #zdravie #vzťahy #rodina #sebarozvoj #financie“, ale je to špecifická forma kresťanského viralpostingu s lacným, ale divokým vizuálom typickým skôr pre stránky seniorských kutilov. Obsah tvoria väčšinou kresťansky ladené motivačné citáty, občas aj s pokusom o vtip (Obrázok zemiaku s nápisom „Ak sa z tohto môže stať vodka, ty sa môžeš stať svätým“.). Všetky tieto diela, často s tisíckami zdieľaní okrem toho slúžia ako virálna reklama pre web http://vitaznyzivot.sk/, ktorý je uvedený na vodotlači ku každému obrázku. Obsah tohto webu iba vzdialene súvisí s obsahom facebookovej stránky. Ide o zbierku náhodných textov na témy ako poruchy osobnosti, syndróm náhodného úmrtia kojenca, ženy, ktoré zabíjajú svoju ženskosť, a základy finančnej gramotnosti.


Extrémnu vetvu žánru predstavujú príspevky na stránke Vzrušujúca čistota, ktorej cieľom je presvedčiť ženy, aby chodili zahalené. Nízka zdieľanosť obrázkov (málokedy viac ako 10 x) je spôsobená nielen špecifickosťou témy (ženská cudnosť reprezentovaná tým, že je žena zahalená), ale aj nečitateľným textom na obrázkoch. Pokiaľ je práve použitý čitateľný font, obvykle je aspoň vyvedený vo farbe podobnej pozadiu. Stránka nepridáva nový obsah už asi dva roky.