Kresťanský internet 2: Myslím, že ti patrí moje rebro


Blogov s kresťanskou tematikou nájdeme na slovenskom internete obrovské množstvo, takže v tomto prehľade si predstavíme iba tie čudesnejšie kúsky. Rozlišujeme tu medzi súkromnými webmi/blogmi, blogmi zastrešovanými nejakou inštitúciou, kresťanskými blogovacími servermi a kresťanskými autormi blogujúcimi na sekulárnych serveroch. Keďže hranica medzi novinárčinou a blogovaním je v súčasnosti tenká až neexistujúca, môžeme tu zaradiť aj kresťanské médiá, predovšetkým tie, ktorých ťažisko tvorí zverejňovanie komentárov, názorov a lajfstajlových rád. Niektoré z tu uvedených textov či blogov sa opäť stali virálnymi v rámci slovenského internetu, opäť ale ironickým spôsobom, ktorý pôvodní autori nezamýšľali.

Caritas e Veritas je anonymný blog, ktorý si berie na mušku rozličné témy veľmi obľúbené aj u iných kresťanských blogerov, ako je napríklad sexualita, okultizmus, nevyhovujúce prvky v hudbe, slobodomurári. Tento mix všehochuti sa ale venuje zvláštne obskúrnym témam, ktoré iní kresťanskí blogeri vynechávajú. Príkladom je článok venovaný bolívijskej skupine Punchay zameranej na tradičnú bolívijskú hudbu. „Mnohí z Vás už počuli hrať a spievať  bolívijskú skupinu Punchay v rôznych veľkomestách alebo aspoň počuli piesne v rádiu,“ píše sa v úvode o kapele, ktorej pesničky zväčša nemajú viac ako pár desaťtisíc prehratí na YouTube. Túto nie príliš známu skupinu považuje autor blogu za nebezpečnú preto, že im „chýba duch skutočnej radosti Božej a miešaním sa s prvkami pohanskej kultúry sa na nich odráža skôr povrchnosť i užívanie si tohto sveta,“ čiže problém má byť v tom, že bolívijská folklórna skupina nespieva o kresťanskom Bohu, ale skôr o juhoamerických bohoch, ktorí sú v ich skladbách aj menovaní: Quetzalcoatl, Xolotl, Viracoch, Xochipilli, Tlaloc, Nnahuatcin. Ďalší problém má byť, že interpreti sa takto sami „stávajú šíritelia zlých skutkov, pretože zlo sa v hudobnej sfére nešíri len samotným textom, ale aj rytmom, na ktorý neberú ohľad (alebo len málo).“

Nemenej špecifické témy si vyberá autor v prípade, že začne písať o ľudskej sexualite. Celý dlhý článok je venovaný téme poodhalenia nôh. „Aj  malé poodhalenie nôh dokáže ovplyvniť myseľ, a to až natoľko, že sa človek nedokáže správne sústrediť na okolité povinnosti. Čím väčšie poodhalenie, tým väčšia túžba. Medzi najväčšie túžby patrí túžba po pohlavnom styku, a to pri poodhalení pohlavných orgánov (najmä v prípade mužov),“ varuje autor. Okrem toho ale pridáva aj zdravotné dôvody, prečo neodhaľovať nohy. „Pri poodhalení nôh je vystavené telo rôznym vplyvom okolia: horúci alebo mrazivý vietor, slnečno-ozónové lúče a iné poškodenia (zranenia)… Následky sú zjavné, keď človek máva alergiu, rôzne kožné choroby a dochádza to až do takej miery, že môže dôjsť k impotencii alebo k iným sexuálnym chorobám a nemusia to byť len sexuálne, ale aj bežné vnútorné choroby: rakovina, bolesti a iné ťažkosti… Nakoniec treba spomenúť aj Božie tresty (resp. následky, ktoré si ľudia privolávajú svojou nemravnosťou): nadmerné horúčavy alebo naopak časté dažde, ktoré buď spôsobujú únavu, závrate, znechutenie, alebo aj škody na kráse človeka, či poškodenie majetku.“

Nasleduje podrobný rozbor odhaľovania nôh podľa toho, pokiaľ siaha sukňa. Ak siaha „do polovičky píšťaly (medzi kotníkom a kolenom)“, tak „takéto nemravné poodhalenie je navonok minimálne a pri priamom pohľade nie je až tak veľmi vzrušujúce, ale keď sa dotyčný zohne alebo dvihne nohy, tak sa mu poodhalia nohy až po kolená“. V prípade, že šaty siahajú po kolená, o nositeľovi to „prezrádza, že napr. v prípade pohlavného styku nie je pre neho dôležité, kedy bude mať pohlavný styk (či už pred manželstvom alebo až v ňom a len s jedným mužom), ale pre takého človeka je dôležitejšie, aby prostredníctvom tohto pohlavného styku dosiahol svoje potreby (napr. finančné zabezpečenie, miesto v práci…)“. Šaty nad kolená už jednoznačne značia, že nositeľ „zjavne túži po pohlavnom styku“. Návod na nevyžiadané sexuálne obťažovanie už nemohol byť napísaný explicitnejšie.

Známou postavou slovenskej kresťanskej blogosféry aj mimo kresťanských kruhov sa stal terajší minister zdravotníctva Marek Krajčí. Na blogovisku náboženského spoločenstva Slovo života sa nachádza rozsiahly rozhovor s ním ako s „prvým evanjelikálom v slovenskom parlamente“. „O niekoľko rokov neskôr som zažil ďalšiu skúsenosť, spolu s priateľmi sme túžili po krste Duchom Svätým. Ako sme sa za to modlili, Duch Svätý na nás mocne zostúpil. Zrazu sme začali všetci naraz a nahlas chváliť Boha. Bolo to, ako keby sa do mňa vliala rieka a z úst mi začala vychádzať chvála, rozprával som zvláštnym novým jazykom. Zažili sme Letnice, podobne ako aj prví nasledovníci Ježiša Krista.“ Jeho skúsenosti s posadnutím Duchom Svätým popisuje aj v tomto, dnes už virálnom videu. Nemenej legendárny článok „Pokladík a Kvetinka“ je v podstate osobný Krajčího blog zverejnený v online kresťanskom magazíne Slovo+ (predtým Cesta+), avšak v skutočnosti ide o platený reklamný priestor za peniaze OĽaNO. Oproti iným tu uvedeným ukážkam, tento text predstavuje úplne inú formu letničiarskeho útoku na emócie – presladený jazyk plný slovných obratov ako „Moja záhradka sa rozrástla“, vlastných mien ako Kvetinka, Perlinka, Lilianka a príbeh o vzťahu, v ktorom keď žena kedykoľvek uvažuje o vlastnej kariére, pán Boh jej miesto toho požehná ďalšie dieťa. Slovo+ oplýva aj inými zaujímavými blogmi so vzťahovou tematikou, napríklad „Ako by malo vyzerať dobré katolícke rande“, kde nájdeme množstvo kresťanských baliacich hlášok. „Vieš, dnes som ráno čítal úryvok z Knihy Numeri. Boli tam samé čísla – a ja som si práve uvedomil, že mi chýba to tvoje!“

Každá subkultúra má svoje charakteristické znaky, ktorými sa snaží vymedzovať sa od iných, a v prípade kresťanského náboženstva to zvykne byť vo veľkej miere aj postoj ku vzťahom a sexualite, takže existencia kresťanského blogoviska venovaného výhradne téme partnerských vzťahov nie je vôbec ničím podivným. Prvým, a v kontexte slovenského kresťanského internetu relatívne umierneným príkladom, môže byť server bezhranicnalaska.sk (aj na ňom publikoval Marek Krajčí). Aj keď články na serveri sú rozdelené do kategórií ako Single, Manželstvo, Po rozchode či Identita, kategórie sa prekrývajú a jeden článok sa často nachádza aj vo viacerých súčasne. Emblematickým by mohol byť blog od autorky menom „helen.g“, ktorá sa považuje za šťastne zadanú singláčku, ktorá má najlepšieho priateľa, partnera a snúbenca v jednom a je ním samozrejme Ježiš Kristus. V inom článku sa píše „Dokonalého muža bez chýb nenájdeš. Teda áno, keď vstúpiš do kláštora a tvojím manželom sa stane Ježiš“. Blogy na tomto serveri často zobrazujú vzťahy skrz archetyp muž-bojovník, žena-korisť („Si hodná toho risku, ktorý muž musí podstúpiť, aby získal tvoje telefónne číslo.“). Nájdeme tam aj polemiku tiahnucu sa cez viacero blogov o tom, že „príliš dobrí chlapci“ sú síce pre ženy nezaujímaví, ale „zlí chlapci“ zase nie sú vhodným typom do vzťahu, poprípade aj snahu o kompromis. „Príliš dobrý chlapec skončí pod papučou, mačo s podmienkou či milenkou a obidvaja v krčme.“ Samozrejme, dá sa z toho dostať. „Ak máš pocit, že si „príliš dobrý chlapec“, existuje z toho cesta von. Je to dlhá a bolestivá cesta a vôbec nezaručuje, že to povedie k zbaleniu baby.“ Ako teda môže vyzerať mužnosť z kresťanského pohľadu?  „Muž bez kríža je ako vykastrovaný.“ „Mužnosť môže mužovi udeliť len muž.“


Špecialitou sú dobre myslené rady, ktoré sú zrozumiteľné iba pre insajderov. „Neschovávaj svoje svetlo pod mericu!“ (narážka na jedno z Ježišovych podobenstiev). Osobitnou kategóriou sú články venované intímnym témam. Ako viem, že mi partner sexuálne sadne, ak s ním nemám sex pred svadbou? „Je to ako neveriť predajcovi Ferrari, že jeho autá sú naozaj nadupané, a obávať sa, či vôbec naštartujú, keď do nich človek nasadne.“ Pretože nech je, ako je, „Ferrari je skvelé, ako aj manželstvo je skvelé.“ Nájdeme tam ale aj rady pre manželský sex. „Častým sexom v manželstve len vytváraš domáci porno biznis pre obyčajnú fyzickú potrebu,“ tvrdí článok nazvaný „Nudný sex verzus výnimočný!“.

To je iba jeden z množstva monotematických, vzťahovo-sexuálnych kresťanských serverov. Menej známym príkladom je web citlivetemy.sk – nejde o otvorený blog, obsah je tvorený jednou osobou (Ján Poľa) a rovnomerne pokrýva veľa tém. „Sex je vnímaný trošku inak mužom a trošku inak ženou. Pre muža je viac o penise, hrdosti, posile sebavedomia, vyzdvihnutí vlastného ega, o živočíšnej slasti,“ dozvieme sa v texte, ktorý sa ženám snaží predstaviť mužskú sexualitu. Podobné tvrdenie nájdeme aj v sekcii pre mužov. „Hlavným orgánom a centrom našej vášne je penis,“ stojí v článku s názvom „Je penis štetcom lásky alebo orgánom zábavy?“. Je to jeden z mála kresťanských blogov, ktoré sú písané natoľko otvoreným jazykom, že môžu poslúžiť ako zdroj citátov o penise. „Všetky prešľapy, ktoré môžeme smelo zvaliť na penis, rolu muža dehonestujú.“

Muži sú tu popisovaní ako ľudia, ktorí túžia mať sex čo najčastejšie, ideálne každý deň, a ženy to nemusia zvládať. Na rozdiel od väčšiny kresťanských webov, ktoré popisujú masturbáciu ako ťažký hriech, tu je považovaná za ťažkú závislosť, s ktorou treba pracovať namiesto jej potláčania.

Tým sa líši od klasického kresťanského prístupu, ktorý reprezentuje napríklad článok na katolik5.webnode.sk Ako zvíťaziť nad masturbáciou. Nájdeme tam klasické návody na to, že vyhnúť sa hriešnym myšlienkam je možné len tak, že sa človek vyhne ich spúšťačom. „Na bilborde je stroho oblečené dievča s mobilom v ruke. Na prvý pohľad na tom nie je nič zlé. Veď je krásne (to dievča, možno aj mobil), dobre sa na ňu pozerá, je to ako v rozprávke. Prejde deň, večer zaľahnem do postele, pomyslím si, čo som prežil pekné. Zrazu si spomeniem na to dievča a už nič nebráni tomu, aby sa plamienok, ktorý sa bilbordom zapálil, vo mne v teplučkej posteli rozhorel do divokého neovládateľného požiaru, ktorý končí zbičovaním a zavraždením Ježiša na kríži.“ Ako spôsob ochrany pred masturbáciou odporúča „naozaj horlivú modlitbu“, obetu každého svojho činu, strelné modlitby („Keď budeme zviazaní pokušením, budeme k Bohu vysielať svoje krátke strelné modlitby z hlbín duše. Aby nás zachránil.“) a, samozrejme, čítanie Svätého písma. 

Liga Pár Páru je občianske združenie, ktoré sa snaží propagovať tzv. symptotermálnu metódu prirodzeného plánovania rodičovstva, avšak obsahuje aj sériu kategorizovaných textov týkajúcich sa kresťanského pohlavného života. Čo v prípade, že je nutný odber spermií na lekárske vyšetrenia, ale masturbácia je hriech? „Ako morálne nezávadné spôsoby sú uvádzané perforovaný kondóm (nelubrikovaný), odber časti ejakulátu pri styku do samostatnej nádobky a odobratie spermií priamo z pohlavných orgánov ženy po pohlavnom styku. Zrejme to manželské pohlavné spojenie bude mať ďaleko od spontánnosti a uvoľnenosti od akéhokoľvek tlaku, ale takto by to mohlo byť ešte najprijateľnejšie.“ Prečo je škodlivé používanie prezervatívov? „Vírus HIV prenikne cez perforácie v kondóme… „detail“, ktorý sa opäť všemožne zamlčuje“. Zamlčuje sa až natoľko, že po zadaní výrazu „perforovaný kondóm“ do internetového vyhľadávača, ako prvý výsledok vyskočí ďalší text na stránke tej istej Ligy. A ide o návod na výrobu perforovaného kondómu! „Perforovaný nespermicídny kondóm slúžiaci na získanie vzorky spermií vylúčených pri pohlavnom styku si vyrobíte tak, že ho prepichnete na 5–6 miestach obyčajným špendlíkom vo vrchnej časti a po stranách,“ znie tento sofistikovaný návod na to, ako sa vystaviť riziku HIV. Škodlivosť predmanželského sexu zase autori vysvetľujú prostredníctvom metafory, v ktorej sex pripodobňujú k hadici. „Môžeš polievať deň čo deň hadicou svoj dom prúdom vody. V prvý deň ešte vlhkosť nepocítiš, možno ani o týždeň.“

Extrémnejšiu polohu vzťahového blogovania predstavujú Ružové blogy (aktuálne nedostupné), ktoré sú primárne zamerané na boj proti pornografii a erotickému materiálu a celá jedna sekcia na stránke je venovaná filmu 50 odtieňov šedej. Nájdeme tu ale aj sériu blogov „Sex mimo manželstva nie je láska“, ale najzaujímavejšia je samozrejme sekcia „Ako zbaliť babu?“. V článku Kresťanská baliareň nájdeme návod na úspešný kresťanský vzťah: treba si presne spísať a zadefinovať, čo čakáme od partnera/ky. Autor Šejk Michal Melíšek (okrem iného fungujúci aj ako motivačný kresťanský youtuber) poradí napr. aj „ako sa nestať bezdomovcom“). Medzi jeho kritériami napríklad figuruje: „Musí ma považovať za svojho lídra a nechať sa mnou viesť“, „Jej úsmev ma musí vždy povzbudiť, mala by ho mať dosť často“ a k tomu všetkému „Musí byť inteligentná, múdra, zodpovedná, spoľahlivá, pravdovravná, vyrovnaná, verná, vášnivá, energická, cnostná“ a „Musí veriť celej biblii od Genesis 1 po Zjavenie 22“. Okrem toho „Mala by byť štíhla, ale nie vychrtlá, príjemná na dotyk, oblá, kde má žena byť, prsia úmerné postave, dostatočne vysoká“, „Mala by byť panna. Ja mám byť jej jediný a ona moja jediná“. Podľa vlastných slov autor zatiaľ našiel dve ženy, ktoré by tieto kritériá napĺňali.

Na blogu nájdeme aj návod, ako ženu zbaliť, a to celé v desiatich bodoch, ktoré si tu môžeme odcitovať celé: 1. Očný kontakt, úsmev, 2. Verbálny kontakt, 3. Ruka na ruku, 4. Ruka na ramená, 5. Ruka okolo pásu, 6. Ústa na ústa, 7. Ruka na hruď, 8. Ruka na pohlavie, 9. Niekedy ústa na pohlavie, 10. Pohlavie na pohlavie. (Tu je dobré podotknúť, že bod č. 9 by sa v dobrej kresťanskej spoločnosti považoval prinajlepšom za neortodoxný). Ako píše aj sám autor textu, je dobré, keď človek vie, čo chce v živote dosiahnuť. 

Ďalší autor Robo Farmár je vo svojom viacdielnom návode „ako zbaliť babu“ ešte vyhranenejší. „Chcem podotknúť čo (blogerka) Rebeka, že židia mali zakázané sa rasovo miešať. Hľadali si partnerov výlučne z ich vlastného národa. Zober si Nehemiáša, ktorý bil (Neh 13,25) kohokoľvek, kto chcel žiť multi-kultúrne, alebo Abraháma, ktorý prikázal, aby si Izák zobral Rebeku z VLASTNÉHO NÁRODA. Šalamúnovo kráľovstvo padlo na multi-kultúre, je to tak napísané. Francúzsko a Nemecko padá a padne tiež na tom istom. Šialení slniečkári túto múdrosť volajú rasizmus, ale normálni ľudia to volajú nevyhnutnosť čiže zdravý rozum.“ Autor je zástancom rýchleho jednania. „Nechápem ako dokážu zasnúbené dvojice chodiť jeden s druhým viac ako štyri mesiace.(…) Ak už si nájdeš ženu, tak iné sociálne kontakty nie sú natoľko dôležité. (…) Ak vaše povahy zapadnú a milujete sa ako králiky, nepotrebuješ nijakých kamarátov. Kult „kamarátstva“ je väčšinou v charizmatických zboroch a je to nástroj, aby si nevytŕčal z radu a bol vždy charizmatická ovca.“

Celú sekciu na blogu má aj autorka Rebeka a rozhodne vo svojich úvahách zašla zo všetkých autorov najďalej. Ako príklad postačí jej niekoľkodielny článok „Záleží na veľkosti penisu?“. Začína sa vetnou konštrukciou, ktorá je podivným spôsobom rozdelená do odstavcov, takže ju odcitujeme v pôvodnej forme: 

- Kult monštruózneho penisu

- Vznikol za účelom straty mužského sebavedomia a hrdosti, bez sebavedomia budete ženám protivný.

- Trpia tým výlučne konzumenti pornografie.

- Systém implikuje choré predstavy o tom, že žena hľadá veľký penis a že taký penis majú iba černosi.

- Účelom tohto je pokus o zničenie bielej rasy, Európskej kultúry, zničenie jedinečnej genetickej výbavy, inteligencie belochov. 

- Dieťa černocha a belocha už biele nikdy nebude, to sionisti veľmi dobre vedia.“

 

V sérii týchto článkov o veľkosti penisu sa dozvieme, že „Bielym nafetovaným porno herečkám dávajú porno režiséri tričká, na ktorých je napísané, že odmietajú belochov, pretože majú údajne vždy malé penisy (…)“. „Pochybujem že muži v týchto filmoch majú 25–30 cm a vnikajú do ženskej vagíny, ktorá má 8–11 cm. Čierny porno herec si sotva úprimne zmerá na otvorenom mieste na kameru svoj penis. Zato existujú ich sfalšované metre, o tom je mnoho dôkazov. (…)“ Jednoducho „Čierni rasisti používajú klamstvá o monštruóznych penisoch, iba kvôli jednej príčine – chcú si ukojiť svoj vlastný fetiš, spojený s rasistickým pokorovaním belochov.“ Všetok menovaný obsah nájdeme pritom na stránke združenia, ktoré podľa vlastných slov „ponúka psychologickú, sociálnu, emocionálnu, finančnú, duchovnú a právnu pomoc + pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi v oblasti prostitúcie a pornografie.“