Prepáčte, potrebujem si to najprv rozobrať na malé kúsočky a potom poviem moje riešenie. Takže, sme ľudia a disponujeme objemom času. No a sú takí ľudia, čo ten čas použili na to, aby mali dosť peňazí (ďalej uvádzaní ako najbohatší) na to, aby tie peniaze dali takým ľuďom, ktorí investovali dosť času na to, aby porozmýšľali (ďalej uvádzaní ako najmúdrejší), ako a kde sa zachrániť, keby sa niečo celoplanetárne posralo. A potom sú ľudia, napríklad ja, ktorí ten objem času investovali do robenia umenia (ďalej uvádzaní ako najtvorivejší), to jest robenia niečoho krásneho pre oči, alebo pre mozog, alebo pre planétu.

Takže najbohatší si jedného dňa zavolajú najmúdrejších a na základe ich rád sa pôjdu schovať, zatiaľ čo najtvorivejší budú dúfať, že si najbohatší v tom bunkri popri schovávaní urobia výstavu ovocia ich práce. Lebo zo všetkých vecí, čo tu máme, by tie umelecké diela bola najväčšia škoda vyhodiť. Ak budú tí najtvorivejší dostatočne šikovní, tak si tí najbohatší zoberú so sebou také diela, ktoré budú na prvý pohľad vyzerať iba ako krása, na druhý pohľad budú vyzerať, že nestratia svoju hodnotu, ani keby všetko krachlo a peniaze by boli nanič, ale pozor, na tretí pohľad budú vyzerať tak, že napumpujú svojou ľudskosťou tých najbohatších a oni všetko oľutujú a všetko dopadne inak.

No a v ideálnom prípade bude pred koncom sveta vyhlásený nejaký open call, napríklad na najlepší kurátorský projekt alebo na vytvorenie najdôležitejšieho umeleckého diela vhodného na schovanie sa. Do kurátorskeho opencallu sa netrúfam hlásiť, tak skúsim aspoň v tom umeleckom opencalle. Priznám sa, že doteraz som mal komplexy z toho, že neviem robiť diela, ktoré by som len tak niekde položil a nechal žiť bezo mňa. Teraz to však použijem ako hlavnú výhodu. Keby som totiž urobil nejaký obraz, tak si najbohatší zoberú obraz a mňa nechajú tu, v tom pokazenom svete, keď ale urobím živú performance, tak ma budú musieť zobrať so sebou do toho ochráneného sveta. Ha.

Potom sa ale budem cítiť previnilo, že som urobil to isté čo najbohatší, povýšil som sa na VIP, ktorého sa oplatí zachraňovať, a vykašľal som sa na ostatných. Fú.

Takže to bude performance, ale musím vymyslieť takú performance, ktorá bude potrebovať čo najviac účastníkov, aby som zachránil čo najviac ľudí. V tom opencalle to čo najsofistikovanejšie obkecám, napríklad že hlavnou hodnotou toho diela bude, že nastavuje komplexné zrkadlo spoločnosti aj po jej zániku, a preto potrebuje účastníkov z celého spektra spoločnosti alebo tak. Zároveň stavím na to, že si najbohatší vyberú môj projekt preto, že ponúka plytkú zábavu podloženú hlbokou myšlienkou.

Performance sa bude volať Pod palcom a bude prebiehať takto. Najbohatší sa bude v jednej miestnosti brutálne nudiť, pretože tam bude musieť byť zatvorený, napríklad kvôli zamoreniu vonku. Televízia nebude nič vysielať a internet bude vypnutý. Kľudne nemusí fungovať ani elektrina, nebojte sa, aj na to som pripravený.

V miestnosti najbohatšieho je okienko, simulujúce obrazovku, počítač alebo smartfón. Cez to okienko bude vidieť do druhej miestnosti, v ktorej budú všetci participanti čakajúci na svoju chvíľu. A teraz to príde. Najbohatší potiahne prstom v starom známom pohybe scrollovania. Participanti sa rozhýbu, budú v takých okienkach a budú niečo hrať a budú čakať, či to môžu hrať ďalej alebo ich scrollujúci palec posunie na iných. Budú totiž hrať rekonštrukciu obsahu sociálnych sietí, a to všetko naživo! Budú hrať meme, budú hrať smajlíky a lajky, budú hrať deti šmýkajúce sa po blate reprezentujúce to pravé detstvo, budú hrať petície za lesy a proti slamkám v korytnačích nosoch, fotky novorodencov, opíc a palmového oleja, narodeninových prianí, hlboké s plytkým, premiešané s nostalgiou, a zároveň môžu improvizovane vytvárať nový obsah.

Hlavnou výhodou pre najbohatšieho bude, samozrejme, to, že to bude ideálny prostriedok proti nekonečnej nude. Hlavnou výhodou pre vás, ktorí očakávate subverzivitu, bude použitie finty rekonštrukcie niečoho banálneho takým pracným a monumentálnym spôsobom, až to bude dojímavé. A počas tej dojímavosti dôjde človeku, že všetko to, čo sa tam odohráva, je stratené a bude to o to viac dojímavé. A to sa nebude dať ustáť, a tak sa možno ten najbohatší prebije cez okienko k nám najtvorivejším a spolu vymyslíme happyend.

PIC Archív autora