Výstava net artu, Lars Holdhus, kompilácie na podporu budapeštianskej kultúry a Faust Digital aneb Leibnizův sen
Ďalšia zo zaujímavých výstav, ktorú si návštevníci môžu pozrieť doma. Na rozdiel od mnohých diel a prezentácií, ktoré sa do digitálneho prostredia dostali výhradne z dôvodu zatvorených galérií a múzeí počas pandémie, výstava WE=LINK Ten Easy Pieces bola koncipovaná už od začiatku výhradne pre online prostredie. Rhizome, New Museum a Chronus Art Center pripravili zbierku 10 nových diel net artu vytvorených špeciálne pre čínsku sociálnu sieť WeChat. Cieľom výstavy je podľa CAC utvrdiť významné postavenie net artu, ktorý zásadným spôsobom prispel k diskurzu o internetovej kultúre nielen počas formatívnych rokov mediálneho umenia ako žánru, ale aj dnes naďalej zohráva dôležitú rolu v čoraz viac zosieťovanej spoločnosti.
V rámci výstavy si môžete vykresliť vlastný svet prostredníctvom dielka WELT od mediálneho umelca aaajiao(XU Wenkai), konzultovať Dr. Coronu – umelú inteligenciu v podaní YE Funa alebo si pozrieť karanténny denník drobných interaktívnych animácií evasive.tech od Raphaëla Bastide. Nesklamú ani pionieri net artu Joan Heemskerk a Dirk Paesmans pod značkou JODI s hravou farebnou smršťou stroboskopických efektov a kódu s názvom ICTI.ME. Ďalší autori, ktorých diela nájdete ako súčasť výstavy, sú Tega Brain, Sam Lavigne, LI Weiyi, Evan Roth, Slime Engine, Helmut Smits a Yangachi.
***
Španielsky radioweb MACBA nahral počas minuloročného festivalu NEXT v Bratislave rozhovor s nórskym umelcom a hudobníkom Larsom Holdhusom, ktorý stojí za projektom TCF. V pomerne osobnej spovedi až „celovečerného“ rozsahu hovorí jedna z najzaujímavejších súčasných postáv podrobne o svojej tvorivej rezidencii, práci s generatívnym softvérom, umelou inteligenciou a kryptovacími algoritmami, vizionárskych konceptoch, ale aj o potrebnom odstupe od technológií, vede, čaji, budhizme, svojom ekologickom newslettri aj zmysle umenia a zvláštnostiach či absurditách umeleckej prevádzky.
***
Neveselá situácia, v ktorej sa ocitla kultúra – nielen inštitúcie, ale hlavne jednotlivci v nej fungujúci – umelci, hudobníci, manažéri, agenti, kurátori, organizátori – len zviditeľnila štrukturálne problémy v spoločnosti a hlavne jej politického kontextu. Zatiaľ čo napr v Nemecku vláda masívne podporuje jednotlivcov, kluby a kultúrne inštitúcie postihnuté pandémiou, vo východnej Európe takáto podpora väčšinou chýba. V Budapešti v posledných týždňoch vzniklo hneď niekoľko kompilácií, výťažok z ktorých poputuje rôznym organizáciám: kompilácia labelu Exiles, ktorý zastrešuje hlavne miestnych producentov, je venovaná združeniu podporujúcemu LGBTQ+ komunitu (v Maďarsku počas výnimočného stavu v krajine schválili kritizovaný zákon zakazujúci zmenu pohlavia), kompilácie budapeštianskeho labelu Dalmata Daniel a komunitného rádia Lahmacun zas podporujú autonómny komunitný priestor Gólya, jednu z mála nezávislých kultúrnych a aktivistických inštitúcií v Budapešti.
A na záver tip na večerné počúvanie: rádiofonická kompozícia z dielne Handa Gote research & development s názvom Faust Digital aneb Leibnizův sen. Takmer hodinová konverzácia Mirka (Hynek Chmelař) a chatbota (Kateřina Císařová) je skúmaním vzťahu človeka a technológií, faustovskej túžby po poznaní a neuspokojivého vyvrcholenia Leibnizovho sna o stroji, ktorý by vedel počítať a generovať myšlienky. Text, ktorého autormi sú Tomáš Procházka a Lukáš Jiřička, je výsledkom interakcií s chatovacími robotmi v rokoch 2014–2018. Príjemné počúvanie!