Vzhľadom na prekérnosť našich čias a na reálnosť symptómu blížiacej sa „udalosti“ je táto otázka veľmi provokatívna. Na jednej strane kontext a celková situácia zvádzajú rozmýšľať subverzívne – o inštalácii moralizujúcej neoliberálnu ideológiu, ktorá by pôsobila ako homeopatická šikana, trestajúca globálnu elitu za katastrofu, ktorú svojím lakomstvom spôsobuje. Ale takáto kritika je pokrytecká. Mali by sme akceptovať našu spoluúčasť na katastrofe, ktorú živíme absolútne všetci (už len tým, že sme) a využívať kreativitu na precítenie tajomného a na poskytnutie cesty, ako zažiť vlastné ja vo vzťahu k vesmíru.

Samotná myšlienka budovania postapokalyptických bunkrov, ktoré by okrem prežitia poskytovali kultúrne zázemie a zábavu je perverzná. No práve tieto ochranné opevnenia s plnou výbavou mi prídu čímsi blízke pradávnym, zrejme prvým obydliam homininov. Tie mali podobu jaskýň, ktoré okrem skrýš a ochrany slúžili tiež ako miesta pre rituály, spirituálne cvičenia, sociálne interakcie a kreativitu.

V priestoroch umelého super-luxusného „survival“ bunkra, ktoré majú slúžiť výlučne privilegovaným, aby prežili náš koniec, by som skúsila vytvoriť časovú slučku, ktorá by odkázala práve na naše začiatky a koniec – ako druhu, ako spoločnosti, ako kultúry. Prognózy o nejasnom, ale istom konci by som zauzlila so špekuláciami o pračasoch ľudí a o počiatkoch kultúry. Tým by mohol vzniknúť priestor na bilanciu, na pokusy o rekonštrukciu našej (z geologickej perspektívy) krátkej a výraznej existencie na tejto planéte.

V takomto ideovom rámovaní by som premietala dookola film Wernera Herzoga Jaskyňa zabudnutých snov (Cave of Forgotten Dreams, 2010). Tento film je 3D dokumentom o pravekých maľbách v jaskyni Chauvet vo Francúzsku, ktorá bola objavená nedávno, v roku 1994. Ako jedno z najstarších nálezísk jaskynných malieb z obdobia mladého paleolitu je jaskyňa pre verejnosť uzavretá, aby sa predišlo poškodeniu malieb návštevníkmi (poučenie z jaskyňe Lascaux, ktorej nástenné maľby utrpeli nenávratné škody práve pre veľkú návštevnosť). Chauvetské maľby sú unikátne svojím vekom – ide o najstaršie perfektne dochované maľby vôbec, datované až 32 tisíc rokov naspäť – a tiež svojou prepracovanosťou, myšlienkovým pozadím a tým, čo znamenajú pre nás. Werner Herzog so svojím tímom dostal špeciálne povolenie na vstup a nakrúcanie v jaskyni od francúzskeho Ministerstva kultúry. Filmom nás Herzog osobne sprevádza do pradávnych čias, do histórie myslenia a do poézie ľudskej duše. Hĺbka jaskyne odhaľuje iný vesmír, izolovaný od vonkajšieho sveta, kde umelé osvetlenie filmového štábu a nepravidelné štruktúry stien animujú kontúry vymretých druhov zvierat a ľudských rúk, oživujú pozostatky kostier už dávno nežijúcich jaskynných medveďov a prehlbujú ešte viac dramatickú architektúru stalagmitov a stalaktitov. Ako samotný názov naznačuje, film je prechádzkou do ríše mimo empirizmu, po svete snov a príbehov.

Verejnosti neprístupná praveká jaskyňa nakrútená modernou 3D technológiou a high tech „survival condos“ vybudované pod zemou a prísne strážené, by svojím kontrastom a zároveň podobnosťou vytvorili uzol, ktorý by nás napojil na podstatu tvorivosti ako takej. Takýto juxtapozičný uzol by obsahoval monumentálny a znepokojujúci príbeh, ktorý by podnecoval fantáziu. Diváci by mohli do tejto časovej slučky naliať desiatky tisíc rokov evolúcie spoločenských hierarchií a zneužívania moci, postupnú akceleráciu technologického pokroku, vývoj kultúry a civilizácie, ale aj vývin a premeny ľudskej márnivosti, sebeckosti a (seba)zničujúcej nenásytnosti. Začiatok kultúry by ladil s koncom prírody. Prepojenie dvoch extrémnych bodov na časovej osi naznačuje „prekrásny nový svet“ postavený na ruinách starého (a naopak), svet, ktorý naliehavo vyžaduje, aby sme prehodnotili a reformulovali našu rolu a ciele na tejto planéte. Dnes je okamih, v ktorom samotné prežitie ľudstva vyžaduje, aby sme prekročili sami seba, prelomili hranice súčasnosti, aby sme sa zbavili posadnutosti nedávnou históriou a blízkou budúcnosťou a premýšľali v geologickom časovom horizonte, v ktorom sa naša minulosť a budúcnosť spájajú v ich nepatrnej maličkosti.

PIC commons.wikimedia.org