Erik Davis už od 90. rokov píše o technokultúre, hudbe, umení i novodobom mysticizme. Jeho články vychádzajú v popredných populárnych i odborných časopisoch a jeho kniha Techgnosis (2004) sa stala kultom mediálnych štúdií. Davisove analýzy mystických, magických a apokalyptických fantázií, ktoré mátali našu technokultúru pred 20 rokmi a možno aj dnes, nám ukazujú, že naše duchovné dedičstvo a najnovšie technické výdobytky majú k sebe bližšie, než si myslíme. Od prvého uverejnenia tvojej eseje Ohnivé jazyky a víry šumu, ktorej preklad prinášame v tomto čísle 3/4, uplynulo skoro 25 rokov. Čo sa podľa teba zmenilo? 

V tomto texte som sa pohrával s myšlienkami, ktoré som neskôr rozvinul menej špekulatívnym spôsobom vo svojej knihe Techgnosis. Jedným z tvrdení tej knihy je, že so zmenou mediálnych technológií sa v obrazových a psychologických sieťach komunikácie otvára určitý hraničný, ešte nesformovaný priestor. To so sebou prináša nové spôsoby premýšľania o dávnych a večných témach, ktorých zdroj by sme mohli vysledovať v mágii a náboženstve. Avšak ako si jednotlivec i spoločnosť postupne na nové technológie zvykajú, v momente, keď už nie sú nové, nájdu si tieto predstavy a túžby iný domov. Na jednej strane si teda myslím, že myšlienky vyjadrené v tomto texte sú dnes omnoho prístupnejšie oveľa väčšiemu množstvu ľudí – keď som ho vtedy napísal, niektorí z mojich priateľov píšucich o nových technológiách ma varovali, že je to celé príliš tajomné a bláznivé. Na druhej strane sa zároveň znížil ezoterický náboj týchto myšlienok. Nápad vytvárať digitálne produkty alebo príbehy, ktoré tematizujú mýtus a mysticizmus podobným spôsobom, je dnes v podstate bežný.

V článku píšeš o eklektickej dobe extatickej výmeny a nových foriem spirituality, vznikajúcich z miešajúcich sa tradícií, ale tiež o nebezpečenstve tribalizmu. Dnes chápeme o trochu lepšie aj možný rozsah komerčného uzavretia internetu. Ktorá z týchto tendencií podľa teba prevládla a akým spôsobom štrukturalizuje dnešný dialóg medzi duchovnou tradíciou a technológiou? 

Je jasné, že komercializmus získal obrovskú moc nad tým, čo bolo aspoň začiatkom 90. rokov skutočne kreatívnym priestorom, ktorý existoval na okrajoch iných typov inštitúcií. Spiritualita bola v americkej spoločnosti komodifikovaná vždy, ale dnes je už naozaj za vodou so všetkými tými jogovými štúdiami v každom meste, meditačnými programami pre korporácie, holistickým jedlom na každom rohu a nárastom ayahuascového turizmu. Verím, že aj naďalej otvárame priestor pre určitú sieťovú spiritualitu, ktorá čerpá z viacerých tradícií, prijíma realitu nových médií a snaží sa vytvoriť nové typy spojení medzi globálnym vedomím a lokálnym ukotvením, ktoré všetci potrebujeme. Neoliberalizmus ako organizujúca hodnota alebo sociálna mytológia rýchlo zomiera, ľudia nachádzajú nové spôsoby, ako sa vyrovnať so zmätkami ľudskej existencie, a preto spiritualita a reformované náboženstvo budú naďalej hrať svoju rolu. Niečo z toho sa pretaví do nacionalizmu, nenávisti voči islamu či návratu k (imaginárnej) úteche koreňov a rodnej hrudy. Ale sieťová spiritualita nám tiež môže poskytnúť rovnováhu a víziu, aby sme si dokázali predstaviť a vykonať zmeny v takom rozsahu, v akom sú dnes potrebné.

Zdá sa, že v súčasnosti vytvárame a tiež konzumujeme omnoho viac informácií než kedykoľvek predtým. Stará potreba nájsť spôsob, akým informácie organizovať a zistiť, kde hľadať tie správne informácie, sa stáva ešte pálčivejšou. Máš nejaké tajné tipy, ako sa vyrovnať s informačným zahltením, ako zápasiť s anjelom informácie?

Kiežby som nejaké tajné tipy mal! Vo svojom živote som sa príliš nezameriaval na to, aby som sa stal expertným internetovým surferom alebo si vytváral všelijaké nové nástroje a protokoly na zvládnutie informačnej tsunami (podľa mojich skúseností to len pridáva tsunami na komplexnosti). Skôr sa spolieham na siete jednotlivcov, ktorí mi slúžia ako filtre alebo rezonátory. Pravdupovediac, tiež sa mi podarilo vycibriť si intuíciu, schopnosť zavetriť sľubnú líniu záujmu – a to môžete robiť iba s neustálym vedomím toho, že podobným veciam nemožno úplne veriť! Myslím, že v istom zmysle skrýva otázka ako zvládať informačný pretlak hlbšiu, strašidelnejšiu, ale zároveň možno neodkladnejšiu skutočnosť: existovať a konať s plným vedomím limitov nášho chápania a zároveň s vedomím toho, že novosť a zmena dnes dosahujú takú intenzitu, že sme všetci „pozadu”. V takej dobe je intuícia skoro nevyhnutná.

Môže dnes samotné množstvo dostupných informácií katalyzovať zmenu vedomia alebo by sme radšej mali držať informačnú diétu? 

Myslím, že potrebné je oboje. Verím, že dochádza k naozajstným posunom vo vedomí, ktoré nám snáď umožnia vidieť viaceré polia dát a operovať medzi nimi. Ani nie tak preto, aby sme ich spracovávali súčasne ako roboti, ale skôr preto, aby sme sa naučili odstúpiť od bezprostredných súborov dát a vidieť, aký majú vzťah k vyvíjajúcemu sa otvorenému celku nášho sveta. Zároveň však mám silný pocit, že aspoň časť práce, ktorá je potrebná na to, aby tieto posuny nastali, spočíva v rozvíjaní našej hlbokej vnútornej schopnosti tichej pozornosti, sústredenia a priezračného vedomia. Je ťažké rozvíjať tieto veci dlhodobo bez informačnej diéty – alebo presnejšie bez informačných ústraní: určitého času počas dňa, roka alebo života, kedy odložíme obrazovky nabok a budeme skutočne oddychovať a venovať sa svojmu telu, mysli a zemi pod nami.

Máš nejaké obľúbené nové mýty?

Hmm, nie som si istý, či nové mýty naozaj existujú. Mnohé z našich súčasných mýtov – singularita, príchod armády s umelou inteligenciou, roboti, ktorí sa vymknú kontrole, elektronické alebo farmakologické ovládanie mysle, jašterí vládcovia atď. – sú digitálne remasterované formy mýtov, ktoré možno sledovať niekoľko tisícročí späť. Naladenie sa na súčasné mýty nám okrem iného umožňuje rozpustiť naliehavú novosť našej doby – tú možno preceňovať alebo na nej trvať na základe nesprávnych dôvodov – a vidieť jej fungovanie v širšom kontexte. Nie nutne v kontexte akéhosi večného „ľudského údelu“, ale aspoň v rámci skúseností ľudí žijúcich vo forme štátu s agrikultúrnym prístupom, ktorý Tim Morton nazýva „agrologistikou“. Prometeus, Čarodejov učeň, magické zaklínadlá, apokalypsa, prikazujúci hlas Boha, šamanské spojenie – ozveny týchto príbehov tu rezonujú stále. Pri práci s dnešnými mýtmi je kľúčové pristupovať k týmto príbehom vedome a kriticky, používať ich ako animované rozhranie s realitou, ktorá dnes svojou šírkou a komplexnosťou presahuje to, čo náš rozum môže uchopiť.