Slovník s názvom Encyklopédia extrodæsia vznikol zo silnej túžby po demokratizácii: kým vplyv antropocénu vo filozofii, spoločenských vedách, literatúre i výtvarnom umení  čoraz viac pociťujeme, recipienti umeleckých diel sa málokedy orientujú v súčasných teóriách, preto majú obmedzené možnosti aj v ich interpretácii. A dostupnosť súčasných teórií nie je vždy len otázkou toho, či majú recipienti ochotu objavovať. V skutočnosti ide o triednu otázku: nie vždy máme čas a peniaze čítať najčerstvejšie, zväčša anglické filozofické diela. Systematické čítanie takýchto filozofických prác patrí medzi osobné i pracovné záujmy autoriek a autora projektu extrodæsia, ktorí získané vedomosti zozbierali do knihy, slúžiacej ako slovník.

Extrodæsia môže slúžiť ako kompas pre viacerých ľudí: aj pre tých, ktorí by radi vytvorili textové alebo výtvarné dielo, ale aj pre tých, ktorí chcú takéto diela len prijímať. A rovnako pre kohokoľvek dotknutého klimatickým diskurzom, teda pre všetkých ľudí. Tvorcovia dbali aj na to, aby produkt ich práce nebol zaseknutý v ich vlastnom jazykovom svete. Dostupnosť encyklopédie chceli rozšíriť, preto ju vydali naraz po maďarsky i anglicky.

Najčastejšie spomínaným pojmom v slovníku je antropocén, vyjadrujúci teóriu, podľa ktorej má dnes už ľudská činnosť (znečisťovanie prostredia, vymieranie druhov, ničenie lesov, preľudnenie atď.) taký silný vplyv na planétu, že éru v dejinách Zeme, ktorá nasleduje po holocéne, by sme mali po správnosti nazvať antropocén. Slovo kapitalocén ako kritika antropocénu vyjadruje, že pustošenie nemožno zjednodušene pomenovať ako výsledok pôsobenia ľudstva ako celku, lebo škody generujú kapitalistickí vykorisťovatelia a najviac nimi trpia vykorisťovaní.

 

 

Heslá encyklopédie obsahujú pojmy, ktoré sú užitočné pri chápaní teórií ničenia a skazy, ale i takú sieť pojmov, ktorá ponúka možnú únikovú cestu pre spoločnosť žijúcu v tieni klimatickej katastrofy. Sú to napríklad teórie, ktoré človeka vynímajú z centra filozofie a hovoria o inej teórii existencie, v ktorej všetko živé vystupuje ako rovnocenné. Alebo napríklad pojem kinship feministickej teoretičky Donny Haraway, ktorý je akousi odpoveďou na preľudnenie Zeme: „tvorte príbuzenstvá, nie bábätká“ („make kinship, not babies“).

Slovník je veľkým interdisciplinárnym projektom, ktorý vymysleli a vypracovali výtvarníčky Rita Süveges, Anna Zilahi a výtvarník Gideon Horváth. Ich spolupráca sa začala pomerne dávno, pretože ako umelecká skupina xtro realm už v minulosti organizovali viacero udalostí s podobnou témou: skupinové výstavy, terénne prechádzky po miestach, ktoré rozširujú obzory o prírode a jej devastácii, a čitateľské krúžky, na ktorých účastníci čítali aj základné teoretické diela, ktorých citácie sa dajú nájsť aj v encyklopédii.

Časť hesiel napísali umelkyne a umelci zo zoskupenia xtro realm, spolu s nimi sa na teoretickej práci podieľali aj piati hosťujúci autori. Šesť uznávaných básnikov a poetiek napísalo na motívy teórií, o ktorých v slovníku hovoria, prozaické básne. Hlavnou motiváciou slovníka je podpora interdisciplinárnej (umeleckej) pracovnej metódy, pričom aj samotná kniha vznikla touto metódou. Preto slúži ako metodická pomôcka i vzorová práca v jednom. Prozaické básne prezentujú vplyv nových teórií existencie na beletriu a používajú jazyk, ktorý je dôležitý na zachytenie sveta rútiaceho sa do ekologickej katastrofy. Knihu sprevádzajú grafiky Rity Süveges, ktoré tiež reprezentujú organickú jednotu umeleckej reprezentácie a teoretických vedomostí.

(extrodæsia – Encyclopedia Towards a Post-Anthropocentric World. Typotex, Budapesť, 2019)

 

 

Čo znamená slovo extrodæsiav názve slovníka?

Anna Zilahi: Tento neologizmus sme vytvorili zo slova geodézia, teda meranie zeme: pridaním predpony extro ním rozumieme meranie vonkajšieho sveta. Tento termín sa usiluje popísať intenciu knihy vysloviť, že už sme dávno za svetom, ktorý je založený na človeku stojacom v centre sveta. My chceme zmerať a skúmať, čo je za ním.

Rita Süveges: Vznik tohto pojmu sa viaže aj na vizuálnu identitu knihy. Počas toho, ako sme premýšľali, sme mali pred očami krajinu a prírodu. Nebolo to nič prekvapivé, veď krajinou a jej obrazmi sa zaoberám aj vo svojej doktorandskej práci. V čase tvorby slovníka som sa zúčastnila aj školenia o 3D softvéroch, do čoho som sa úplne ponorila. Tak vznikol nápad vytvoriť trojdimenzionálnu (CGI) neexistujúcu krajinu, po ktorej sa dá potulovať a bude slúžiť aj ako pomôcka pri mapovaní teoretického obsahu knihy. Cieľom nebolo priamo zobraziť niektoré pojmy v knihe, ale skôr autonómnym spôsobom vyskladať priestor, v ktorom sa tieto inštalácie, ktoré sú v skutočnosti CGI umeleckými objektmi, nachádzajú. Takto napríklad vznikla aj hybridná rastlina, ktorá je stromom zloženým z častí rôznych druhov stromov. Inde sa po krajine vinú stopy pravekého nosorožca a nad nimi poletujú špirálovité vtáčie pierka. Kniha vznikala organicky, text aj vizuálny svet sa rodili spolu a postupne. Nakoniec vznikla krajina zabalená v mape na obale knihy, ktorá všetko dala do mierky a aj pomáha v orientácii. 

Už pred vydaním knihy ste spolupracovali ako umelecká skupina pod názvom xtro realm. Z čoho to vzniklo?

Zilahi: Pomenovanie xtro realmje inšpirované textom francúzskeho filozofa Quentina Meillassouxa s názvom Science Fiction and Extro-Science Fiction. Táto štúdia sa zaoberá tým, či môže existovať akademický fantastický žáner, ktorý stojí mimo všetkých zákonov fyziky a tým popiera aj všetky zväzujúce paradigmatické dogmy a pravidlá akademickosti: je fantastickosť mimo tohto všetkého predstaviteľná? V tejto teórii cítiť možnú existenciu reality stojacej mimo systémov pravidiel predurčujúcich naše zmýšľanie, preto som naše vtedajšie projekty nazvala podľa nej. Slovo xtro odkazuje práve na toto dielo, realm zas znamená ríšu. Čiže akýsi svet mimo ľudskej konštruovanosti, ku ktorému napokon smeruje celý náš umelecký výskum.

 

 

Bola pre vás ako výtvarných umelcov výzva vytvoriť textové dielo, knižný objekt?

Süveges: Ak sa nad textom a jeho vznikom zamýšľame z kurátorského hľadiska, tak bola hlavnou kurátorkou Anna (Anna Zilahi je nielen výtvarnou umelkyňou, ale aj poetkou a prekladateľkou, pozn. red.) Výber autorov a autoriek je teda výsledkom jej práce. Popritom sme samozrejme všetci editovali texty, písali sme heslá. Pravidelne čítame teoretickú literatúru a príležitostne aj píšeme, veď je to súčasť umeleckej práce. Keď už nič iné, píšeme granty. Z tohto hľadiska to pre nás nebola neznáma činnosť, ale zato poučná. O konceptuálnej práci s textom sme vďaka nášmu záujmu o teóriu vedeli aj bez toho, aby sme sa zaoberali písaním. V redakčnej práci nám zas veľmi pomohlo, že nad vznikom textovej časti držal prísny dohľad filozof Márk Losoncz a kontrolu odbornosti a správnosti mal zas na starosti zodpovedný redaktor Ákos Déri z vydavateľstva Typotex.

Gideon Horváth: Všetkým nám je blízka výtvarná práca založená na skúmaní, ktoré vychádza predovšetkým z textov. Práca s textom pre nás nebola celkom cudzia, predsa však bolo vzrušujúce vidieť zblízka, ako sa teoretik alebo spisovateľ stavia ku koncepcii knihy. Stalo sa, že nám jeden spisovateľ poslal text, ktorý bol príliš teoretický. Bola to zaujímavá situácia, museli sme sa rozhodnúť, ako si nastaviť hranicu: či chceme, aby bola ešte aj literárna časť knihy takáto akademická, alebo by mali byť texty od spisovateľov a spisovateliek poetickejšie? Keď sme si to s autorom vysvetlili, počas rozhovoru sme zistili, že vlastne hovoríme rovnakým jazykom, neexistuje priepasť medzi spisovateľmi a výtvarníkmi, nepotrebovali sme si veci siahodlho opisovať, rozumeli sme si. Bol to úžasný zážitok, nie náhodou je transdisciplinárnosť dôležitým základom aj pre projekt xtro realm. Hoci sme mali množstvo autorov a autoriek s rôznymi expertízami a oblasťami záujmov, materiál sa nakoniec organicky prepojil, medzi textami sme našli množstvo súzvuku a ladenia.

Prečo ste vznik takéhoto slovníka považovali za dôležitý?

Zilahi: Naše projekty sme spustili v roku 2017, keď sme začali organizovať čitateľské krúžky a potom sme pokračovali výstavou nadväzujúcu na tieto krúžky. Tie pokračovali aj po výstave a napokon sa zapojila aj Rita túrami a prechádzkami s témou antropocénu. Už na začiatku sme mali myšlienku, že po skončení programov by sme mali zozbierané vedomosti pretaviť do dostupnej a hmatateľnej formy. Hlavnou motiváciou však bolo to, že vo výtvarnom, ale i literárnom živote v roku 2017 sa viedol len minimálny diskurz o ekologickej kríze alebo o antropocéne. Cítili sme, že otvoriť takýto diskurz je veľmi ťažké a že ak chceme, aby sa to dialo, potrebujeme minimálne pojmy – nielen aglické, ale aj maďarské –, ktoré nám proces uľahčia. Spísali sme zoznam termínov, ale pritom sme si uvedomovali aj to, že nie sme akademici a akademičky, nechceli by sme jednoducho len filozoficko-spoločenskovedný slovník, ale oveľa viac sme túžili stvoriť transmediálne dielo, v ktorom rôzne vrstvy vedomostí vstupujú do vzájomného dialógu. Dvojjazyčnosťou sa zas opätovne spojíme s anglickým jazykom. Týmto gestom sme chceli vyjadriť, že do diskurzu, z ktorého najprv čerpáme, dokážeme aj prispieť.

Horváth: My sme sa s Annou spoznali na katedre intermédií Výtvarnej akadémie, kam sme sa obaja dostali tak, že predtým sme študovali aj na univerzitách v zahraničí. Mali sme teda predstavu o tom, ako približne vyzerá dobre fungujúca vysokoškolská inštitúcia. Po roku sme obaja školu opustili, lebo sme cítili, že to, čo sa tam deje, nás nikam neposúva. Ale v tejto dusnej atmosfére maďarského univerzitného školstva sa v nás vzbudila veľmi silná túžba po čine, túžili sme vytvoriť taký diskurz a komunitný projekt založený na zdieľaní vedomostí, ktorý môže slúžiť ako základ pre skúmanie klimatickej krízy aj vo výtvarnom umení. Na to nám dalo ideálny priestor Štúdio mladých výtvarníkov a výtvarníčiek (FIKSE), kde sme s Ritou dnes medzi vedúcimi členmi. Toto miesto patrí medzi také budapeštianske body, kde sa aj dnes realizujú veľmi dôležité projekty. Tento krátkodobý dusivý pocit v systéme inštitúcií je pravdaže len maličkou súčasťou celého procesu, ale mal svoju motivačnú úlohu vo vzniku zoskupenia xtro realm. Odvtedy sa neuveriteľne zmenilo nazeranie verejnosti na klimatickú krízu. Keď sme sa začali zaoberať antropocénom alebo globálnym otepľovaním, našou najbežnejšou skúsenosťou bolo nepochopenie alebo jemný cynizmus zo strany ľudí. Počas prípravy knihy, približne na jar roku 2019, sa klimatická kríza zrazu do verejného diskurzu vrútila a odvtedy je jeho neoddeliteľnou súčasťou. 

Süveges: Ja mám tiež frustrujúcu historku z výtvarnej komunity. Keď som v roku 2014 začala doktorandské štúdium, mladá kolegyňa, umelkyňa počas úvodného predstavenia hovorila o svojej práci, ktorá súvisela so stromami. Vtedy sa jej školiteľ doktorandov, pravdaže muž, opýtal: „miluješ stromy?“ To bolo pred piatimi rokmi, odvtedy sa už spoločenské nastavenie u nás asi zmenilo tak, že už je normálne zaoberať sa aj témami, ktoré neslúžia výhradne na prezentáciu ľudskej spoločnosti a ľudskej skúsenosti. Ekologický obrat sa dokonca pomaly dostáva do každej oblasti umenia a našťastie už naň nenazerajú ako na naivné objímanie stromov.

 

 

Myslíte si, že dnes je morálnou povinnosťou umelcov zaoberať sa klimatickou krízou?

Süveges: Nie. Ja si apriori myslím, že normatívne tvrdenie, ktoré naznačuje, že by niečo malo byť morálnou povinnosťou umelcov, sa len veľmi ťažko dá prijať a je jedno, o čom je. Ak otázku rozšírime na to, čo je úlohou inteligencie, opäť sa nachádzame na vratkej pôde. Musíme brať na vedomie, že podmienkou zaoberania sa touto témou je to, že máme k dispozícii istý blahobyt. Je jasné, že od rodín žijúcich v hlbokej chudobe nemôžeme vyžadovať, aby zmiernili svoju spotrebu, veď nemajú prístup ani k základným službám a potrebám. Práve toto by mohlo byť dlhodobým spoločenským cieľom – a patrí to aj do ekologického zmýšľania –, aby sa hmotné bohatstvo globálne i lokálne distribuovalo rovnomernejšie. Toto je jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby boli v bežnom chode našich spoločností i životov ekologické princípy prítomné a dostupné, pričom oni na nás spätne pôsobia, veď od zdravia ekosystému Zeme závisí aj náš ľudský blahobyt.

Zilahi: Je dôležité, aby sa touto otázkou zaoberal každý, ale nie výhradne na úrovni jednotlivcov, ale skôr spoločnosti, systematickým približovaním témy. Aj jednotlivec môže vynaložiť (a nech vynaloží!) úsilie, ale väčšinu vecí by sme mali riešiť ako spoločnosť. Zrejme sa nedá predpísať, akými metódami a nástrojmi. Aj umelec sa môže zaoberať touto otázkou tak, že sa v jeho práci tento záujem neprejaví. Spoločnú dotknutosť (hoci v rozličnej miere) nič nedokazuje lepšie, ako súčasná globálna pandémia, ktorú môžeme chápať aj ako dôsledok ekologickej krízy.

Horváth: Podľa mňa tiež nie je morálnou povinnosťou umelca zaoberať sa touto témou, v civilnom živote však áno. Nikto sa nedokáže vyhnúť dôsledkom klimatickej krízy, dnes už to nie je otázka voľby, nemôžeme si vybrať, či sa ňou zaoberáme alebo nie. Pravdaže nie je jedno, na akých vedomostiach zakladáme našu civilnú angažovanosť.

Zmenil sa váš vlastný postoj k téme odkedy sa do hĺbky zaoberáte filozofiou ekologickej krízy a jej uchopiteľnosťou v umení? Ak áno, ako?

Zilahi: Náš prístup sa veľmi zmenil a v tejto plynulosti a neustálom vzdelávaní sa vidím aj jednu zo silných stránok projektu. Je v ňom zapísaný myšlienkový vývoj všetkých z nás. Prvé čitateľské krúžky sa venovali teóriám okolo nového realizmu, dnes sa už pretransformovali na silnejší ekologický záujem. Tento ekologický záujem zas postupne priniesol aj kritiku kapitalizmu, ktorá je dnes už dôležitou súčasťou každého nášho projektu.

Horváth: V tom, ako sa vyvíjali naše myšlienky, hralo dôležitú úlohu aj to, že sme mali mnoho čítačiek a prezentácií kníh v rôznych mestách Maďarska i v zahraničí, kde sme dostali zaujímavé spätné väzby. Tieto myšlienky tiež modifikovali naše premýšľanie o téme a to už vidno v našich nových projektoch. V našom bežnom prostredí sa niektoré pojmy a teórie javia ako samozrejmosť, preto bolo pre nás špeciálne poučné o nich hovoriť v neznámych kolektívoch.

Süveges: Dnes už je vyslovene naším cieľom nezaseknúť sa v jedinom teoretickom rámci, ale chceme vytvoriť most medzi jednotlivými oblasťami alebo ich chceme dokonca poprepletať tak, aby vytvorili jednotný celok. Ekologické otázky sú neoddeliteľné od spoločenských. Keď počas terénnej prechádzky pozorujeme materiálny proces tvorby energie v rafinérii ropy, hovoríme naraz aj o tom, čo znamená fosílny kapitalizmus. Jednotlivé oblasti sa pokúšame prepliesť tak, aby sme rozšírili hranice interpretácie: veď ekologické otázky sú neoddeliteľné od problémov kapitalizmu, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych identít. Tieto sa presne ako v našom živote zlievajú do jediného tkaniva. Toto by malo byť základom transdisciplinarity a novej distribúcie vedomostí a možno práve preto sa zaoberáme umením, lebo práve ono víta radikálne umiestňovanie ideí do tesnej blízkosti.

 

 

Máte za sebou výstavy, čitateľské krúžky, terénne prechádzky a teraz už aj dvojjazyčnú encyklopédiu. Čo bude ďalší krok?

Zilahi: Na jar sme mali na budapeštianskom OFF-Bienále predstaviť výstavu ako výsledok rok a pol dlhého pracovného procesu pod názvom ACLIM! (Agency for Climate Imaginary!), medzi inými za účasti Andrása Cséfalvaya a Csilly Nagy zo Slovenska. Výstava mala vzniknúť podobnou pracovnou metódou ako extrodæsia, mali sa na nej zúčastniť ekológovia, geológovia a predstavitelia iných akademických oblastí, ale bienále sa pre pandémiu presunulo na budúci rok. Toto obdobie nám na druhej strane umožnilo, aby sme raketovým tempom zapracovali na zbierke textov, Čítanke klimatickej imaginácie (Klímaképzelet Reader), ktorú sme naplánovali ako súčasť projektu. Čítanka v desiatich textov pozvaných autorov a autoriek skúma vzťah medzi klimatickou krízou a spoločenskou imagináciou, odhaľuje ideologické ukotvenie našej spoločnosti s cieľom vykoľajiť nás z ochrnutia, ktoré súvisí s klimatickou krízou, a aby otvorila nové cesty pre silu predstavivosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou alternatívnych obrazov budúcnosti. Píše sa v nej o kontingentnej skúsenosti sveta, o alternatívnych formách konania, o ekofeminizme a mnohých iných zaujímavých témach. V septembri bude čítanka dostupná aj v publikácii tranzit.hu s názvom Mezosfera v angličtine, čiže stay tuned!

 

PREKLAD Tímea Krekovič Beck