Algoraveový kráľ Renick Bell pracuje so zvukom, obrazom, kódom. Po niekoľkých rokoch prežitých v Tokiu teraz žije v Taipei, aj keď obvykle ho nájdete na cestách – ak práve svet nie je uprostred pandémie, ako je to tento rok. Improvizačne vytvára basovú, algoritmicky generovanú hudbu plnú perkusií a noiseu prostredníctvom live codingu s open source softvérom Conductive, ktorý sám vytvoril. Jeho praktickú činnosť – nazvime ju vystupovaním, resp. hraním – dopĺňa teoretická činnosť zameriavajúca sa na live coding, elektronickú hudbu a umenie. Jeho releasy sa objavili na labeloch ako Halcyon Veil, UIQ alebo Seagrave. Aphex Twin ho v roku 2019 zaradil do svojej prvej akcie, ktorú kurátoroval. Renick Bell bude hrať na festivale NEXT, ktorý sa tento rok koná online vo virtuálnom 3D prostredí (viac na stránke nextfestival.sk).

Aké bolo tvoje detstvo? Vyštudoval si elektronickú hudbu, filozofiu a hudobné technológie. Čo ťa k tomu viedlo? Čo vyvolalo tvoj záujem o elektronickú hudbu? Vyrastal si v Texase, ktorý si nespájame s elektronickou hudbou ako takou (za liahne tejto hudby v USA sú považované New York, Chicago, Detroit).

Môj otec ma zoznámil s elektronickou hudbou prostredníctvom svojej hudobnej zbierky, ktorá obsahovala mená ako Vangelis, Tangerine Dream a Wendy Carlos, ale aj veľa jazzu. Taktiež som vďaka nemu začal počúvať rozhlasovú reláciu Music from the Hearts of Space. Už v ranom veku som dostal lacnejší syntetizátor Yamaha. Bavilo ma zvyšovať tempo bicích a preskakovať rôznymi žánrami, ktoré obsahoval (samba, disko, rock atď.). Zahŕňal tiež niektoré základné parametre ovládania tónu. Na univerzite som mal to šťastie, že som mal dva zdroje: otvoreného profesora Dr. Steva Paxtona s univerzitným štúdiom elektronickej hudby a blízkeho priateľa Kevina Wheelera, ktorý mal veľa znalostí o produkcii hudby a hudobných nástrojov.

Priekopníci detroitského techna čerpali z mnohých zdrojov, akými boli napríklad George Clinton a afrofuturizmus, Kraftwerk, sci-fi, Alvin Toffler (autor známej knihy Future Shock) atď. Bolo niekedy tvojím cieľom robiť hudbu, ktorá by bola futuristická? Dá sa pojem „futuristický“ v hudbe uplatniť aj v dnešných časoch, keď si myslíme, že už bolo urobené všetko a sampling sa stal základným nástrojom hudobnej produkcie?

Myslím, že môj cieľ nikdy nebol futuristický. To neznamená, že ma nezaujíma budúcnosť, ale robím hudbu, ktorú môžem robiť teraz. Chcem, aby to ľudia teraz vnímali. Je to hudba, ktorú treba zažiť teraz (a dúfajme, že aj v budúcnosti). Ten cynizmus, že všetko už bolo urobené, je jed, bez ktorého by sme sa mali oveľa lepšie. Je to čistá lenivosť a nedostatok fantázie. Elektronická hudba je v začiatkoch. Je toho tak veľa, čo človek môže v rámci nej preskúmať, spoznať. Myslieť si opak je neospravedlniteľné.

Vraj ťa inšpiruje britská tanečná hudba, najmä jungle a hip hop. Ako pracuješ s konkrétnymi zvukmi a odkazmi? 

Je nemožné robiť hudbu bez toho, aby sme boli ovplyvnení tým, čo sme počuli. Zvuky, ktoré používam, sú takmer úplne generované v mojom štúdiu, ale všetky sú zároveň ovplyvnené aj tým, čo počúvam, a jungle a hip hop sú toho dôležitou súčasťou. Sú to taktiež takí moji učitelia, ktorí mi ukazujú kategórie zvukov. Kultúra je postavená na vplyvoch. Problém súčasnosti je, ako primerane kompenzovať ľudí za ich kultúrne príspevky. Socializmus a uznávanie vplyvov sú najlepším spôsobom, ktorý poznám, ako riešiť tento problém.

Algoritmy sú jadrom tvojej produkcie. V poslednej dobe si ich často spájame s chladnými, analytickými a komerčnými aktivitami, najmä v hudbe (algoritmy Spotify atď.). Algoritmická scéna ako open source a komunitne orientovaná entita sa však javí ako protipól vyššie uvedeného.

Verím, že mnohí to tak cítia z neznalosti a preto, že kapitalizmus ich využíva, lebo sú efektívne. Byť analytickým nemusí byť chladné; predstavte si algoritmus, ktorý sa snaží optimalizovať alokáciu zdrojov pre všetkých ľudí skôr na základe ich potrieb ako na základe ich užitočnosti pre kapitalistov. Vo svete určite existujú chybné algoritmy, ktoré spôsobujú utrpenie, ale je to skôr chyba sponzorov, dizajnérov a vývojárov, ako použitie algoritmov ako takých. Nenechajte ľudí, aby sa vyhli zodpovednosti za to, čo robia. Ideológia open source je pre mňa veľmi dôležitá. Dúfam, že algorave scéna prispieva k jej širšej akceptácii.

V rámci komunity bolo vyvinutých niekoľko softvérov (TidalCycles, SuperCollider atď.). Prečo si sa rozhodol vytvoriť svoj vlastný?

Mal som hudobné nápady, ktoré som nemohol vyjadriť v iných softvéroch (buď preto, že to neumožňovali, alebo mi chýbali vedomosti). Preto som vytvoril svoj vlastný. Keď som začal vyvíjať ten svoj, TidalCycles ešte nebol k dispozícii, ale spýtal som sa vtedy Alexa (McLeana, iniciátora platformy TidalCycles – pozn.), či mi ho dovolí používať. Bohužiaľ alebo našťastie, to vtedy ešte nebolo hotové.

Mohol by si niečo povedať o filozofických a etických aspektoch tvojej práce a algorave scény ako takej?

Je ich veľa, ale jeden z dôležitých, o ktorých mám málo príležitostí diskutovať, je text Tao-te-ting. Pre mňa je improvizácia spôsob, ako to praktikovať. Chcem, aby moja práca odrážala toto učenie vrátane dôrazu na náhodnú povahu života. Spolupracujem s Joanou Chicau na softvéri a predstaveniach, ktoré tiež výslovne poukazujú na filozofické a etické pozície. Viac nájdete na odkaze http://geometries.xyz.

Aké miesto má v tvojej práci estetické hľadisko?

Myslím, že to je o pocite z práce a z jej výsledkov. To závisí od toho, kto to prežíva, a od mnohých ďalších faktorov; to mi je jasné z rozdielnych reakcií, ktoré dostávam od publika. Profesionálny programátor vníma performancie inak ako vizuálny umelec, aj keď povrchne prežívajú zhruba to isté. Snažím sa vytvárať špecifické zážitky, ktoré sú niekedy náročné. Inokedy sa zas snažím poskytnúť zážitky, ktoré majú za cieľ vyvolať pocity určitého flowu alebo groovu. Všetko toto je estetické myslenie. Táto téma je však príliš obsiahla na jednu otázku (bola to téma môjho PhD!).

Myslíš, že algorave scéna má potenciál byť populárnejšia, pretože čoraz viac ľudí sa učí programovať?

Myslím si, že áno, ale bude to závisieť od mnohých ďalších faktorov. Je prirodzené, že s pribúdajúcimi znalosťami programovania bude viac ľudí využívať túto zručnosť na tvorbu hudby alebo umenia. Sú ľudia, ktorí hovoria: „Celý deň trávim za počítačom; posledná vec, ktorú chcem po práci robiť, je znova hľadieť na počítač “, ale počítač pre mňa každopádne nie je záťaž, ale skôr niečo ako voda. Myslím si, že v tomto smere nie som sám.

Ako vidíš budúcnosť hudby a technológií v súvislosti s umelou inteligenciou a technologickým vývojom? Často to býva prezentované ako niečo dystopické (deepfake hudba, atď.).

Ja vnímam cynizmus týkajúci sa technológií rovnako ako cynizmus ohľadne hudby. Je na jednotlivcoch a kultúrach, aby zabezpečili, že tieto nástroje budú použité v prospech ľudstva. Existuje nespočetné množstvo možností, ako vyvinúť zaujímavé a užitočné veci.

„Live coding nám umožňuje hrať skôr prostredníctvom symbolov ako gest,“ povedal si v jednom rozhovore. Čo tým myslíš?

Tradičné nástroje vydávajú zvuk gestami, akými sú napríklad údery alebo fúkanie. Vo väčšine prípadov zodpovedá jednému gestu jeden alebo niekoľko málo zvukov. Live coding je úplne odlišný v tom, že symboly v počítači vedú až k hodinám komplexných zvukov. Zadanie týchto symbolov nespustí okamžite zvuk, na rozdiel od úderu do tradičného nástroja. Namiesto brnkania posielajú live kóderi text, ktorý kóduje symboly do interpretera programovacieho jazyka, ktorý vyprodukuje zvuk pomocou reťazca procesov.

Istý čas si žil v Tokiu, meste známom svojimi hi-tech technológiami a zaujímavou hudobnou scénou. Povedal by si, že toto prostredie ovplyvnilo tvoju prácu?

Od augusta som opäť v Taipei. Prostredie má enormný vplyv. Určite som získal veľa výhod z mnohých príležitostí, ktoré som mal v Tokiu. Som si istý, že vysoko rozvinutá tokijská noise scéna ma ovplyvnila. Dalo mi to veľa príležitostí neobmedzovať sa vo zvukoch pred publikom na hlasných sound systémoch a to mi pomohlo rozvinúť moju hudobnú tvorbu. V Taipei je zas veľmi jednoduché byť vegetariánom a to je pre mňa dôležité ako aj to, že to nemusím riešiť  a môžem sa sústrediť na iné veci. 

Na svojom blogu si uverejnil príspevok: „Väčšina z nás je šokovaná krízou Covid-19. Zároveň bola z hľadiska sociálneho a ekonomického smerovania našich spoločností v podstate nevyhnutná. Bol by som rád, keby ste zvážili dôvody a riešenia.“ Ako vnímaš toto smerovanie našej spoločnosti a aký to má dopad na umelcov?

Kapitalizmus je katastrofa. Jeho úloha pri rozpútaní zoonóz je len jedným z mnohých spôsobov, akými stojí v ceste zdravej civilizácie. Kapitalizmus na umelcov kašle. Umelci môžu zohrávať úlohu v našom odklone do kapitalizmu tak, že pomôžu ľuďom vidieť jeho zlyhania, poskytnú dočasnú úľavu od emocionálneho utrpenia, ktoré nám prináša, a umožnia vidieť možnosti za jeho hranicami.

PREKLAD Lucia Udvardyová