Text je súčasťou širšieho „reportážneho“ cyklu, v ktorom autor mapuje temné a bizarné zákutia internetu, tentokrát kresťanského.

Snaha priblížiť kresťanské náboženstvo mladým ľuďom pútavou formou a zrozumiteľnou rečou je na internete veľkou výzvou. Našťastie americký charizmaticko či televangelisticky agresívny, poprípade bohapusto mainstreamovo komerčný štýl evanjelizácie v tomto ohľade prešliapal cestu už pár desiatok rokov dozadu.Takže ktokoľvek sa na Slovensku púšťa do podobných vecí, už nemusí príliš experimentovať – všetky kultúrne prvky má už k dispozícii predžuté dvakrát nielen kultúrnym mainstreamom, ale aj zahraničnou kresťanskou scénou. Nanajvýš riskuje vymedzovanie sa od konzervatívnejšej časti kresťanskej obce. Tak je to v prípade známeho projektu Godzone, ktorý síce funguje na štýl veľkolepej štadiónovej šou v offline svete, avšak videozáznamy z ich akcií sú dostupné aj internete.

Koinonia Ján Krstiteľ je mládežnícke kresťanské spoločenstvo so sídlami („oázami“) v Sklenom (okres Turčianske Teplice) a Vyšnom Klátove (okres Košice-okolie). Hlásia sa k myšlienke tzv. novej evanjelizácie, ktorej cieľom je prispôsobovať evanjelizáciu súčasnému, rýchlo sa meniacemu svetu, čomu zodpovedá aj ich online prezentácia. Využívajú v nej hlavne videá, ktoré šíria cez viacero youtube kanálov zároveň. Najfrekventovanejšie sú Koinonia magazin a Koinonia TV.

Ich bohatá produkcia opäť často koluje po internete prostredníctvom ľudí, ktorí ju zdieľajú z recesie – ako napríklad v prípade povestnej skupinky šašov s farebnými parochňami, ktorí hrajú scénky o tom, ako ich viera a Ježiš zachránia.

Avšak v ich prípade je to iba špička ľadovca. Medzi najstaršie videá z ich produkcie patrí pozvánka na Creativity Show 2008 s vizuálom blízkym tanečnej hudbe a popisom „pozvanka na jednu uzasnu show…Boziu show! …break, le parkour, hip-hop, svedectva, dynamicke chvaly, koncert skupiny Jordan, pochod na Hlavnej v Kosiciach… cas skusenosti so zivym Jezisom… nevahaj“. Kto chce trochu kresťanskej tanečnej hudby s facemappingom, ten si môže vychutnať stručné video Premena.

Branding ich podujatí je prepracovaný, plný „cool“ názvov ako ReaLife, #idemnavictory, ZOOM, (S)WORD, Adrenalín bez konca, DŽAST&DENC (pod poslednou značkou je možné si pozrieť napríklad aj toto video znázorňujúce kresťanský breakdance).

Text v podnadpise tejto kapitoly pochádza z jednej skladby ich domovskej kapely K:Music.
 

Úplne inú, fanatickejšiu vetvu „dynamického kresťanstva pre mladých“ reprezentuje košické Kresťanské misijné centrum Oáza Viery s webstránkou, ktorej vizuál akoby ušiel z vaporwave hudobného albumu. Ide o ukážku charizmatického (letničného) hnutia, ktoré verí, že pôsobenie Ducha svätého – ako napríklad hovorenie jazykmi, zázračné uzdravovanie, prorokovanie – je dostupné úplne každému.

Taktiež je charakteristické až agresívne entuziastickým, šoumenským vystupovaním pastorov, ktoré pôsobí atraktívne predovšetkým pre mladých, ktorí sa potom vďačne pridajú do združenia a venujú mu všetky svoje financie, majetok a čas. Pastor centra Mikuláš Gőcze je v tomto ohľade extrém aj medzi inými slovenskými letničnými šoumenmi a aktívny je aj na internete, kde zverejňuje záznamy zo stretnutí, na ktorých môžeme vidieť jeho veľmi expresívny prejav plný „ameeen“ a „halleluuuja“, uzdravovanie prítomných, nadupanú rockovú hudbu s početným ženským „křovím“ a hypnotickým pozadím s palmami na štyroch televíznych obrazovkách. Ako príklad uveďme seriál Poslušnosťou toho jedného sme králi, konkrétne jeho deviaty diel:

Gőcze na kanáli taktiež zverejňuje svoju hudobnú tvorbu, na ktorej sa spolupodieľajú aj členovia jeho zboru, napríklad: 

Studnicu podobných letničiarskych smrští od viacerých autorov dokážeme nájsť na stránke ďalšieho charizmatického hnutia Milosť, kde sa záujemca môže prehrabať hŕbou domáceho aj zahraničného materiálu. Jeden bizár za všetky: banskobystrická „akcelerácia“ od Boha v podaní zahraničného hosťa, v tejto ukážke bohužiaľ nemenovaného (Pre istotu: „akcelerácia“ je chybný preklad dabéra TV Milosť, pastor v skutočnosti hovorí „exhilaration“, rozradostenosť.)

Práve podobné extrémne, často strhujúco expresívne letničiarske prejavy sú dôvodom, pre ktorý sa oficiálne cirkvi proti podobným úletom v evanjelizácii skôr vymedzujú. V skutočnosti ale väčšina podobne zameranej tvorby je skôr nevinnou až prevarenou zábavkou na spôsob programu na stužkovú. Určite mnohým nebude neznáme nasledujúce video, na ktorom nitrianski kňazi počas dňa otvorených dverí predviedli divákom ich vlastnú verziu skladby Gangnam Style.

Milé sestry, milí bratia, od detí do starca, dobrý Slovák oslavuje štrnásteho marca

Aj keď oficiálne sa katolícka cirkev ako aj veľa iných kresťanských cirkví stavajú proti politickému extrémizmu, často tak činia oneskorene a iba v krajných prípadoch. Takže aj napriek nevôli časti veriacich, politický (najmä krajne pravicový) extrémizmus je s katolíckou cirkvou na Slovensku spájaný až príliš často. V poslednej kapitole si ukážeme zopár webstránok, ktoré toto spojenie rozličnými spôsobmi ilustrujú.

Za socializmu fungovala tzv. „bratislavská päťka“ – neformálne označenie pre skupinu predných piatich bratislavských disidentov proti režimu. Dvaja z nich boli príslušníci katolíckeho disentu – Ján Čarnogurský a Anton Selecký – a obaja sa po páde režimu prihlásili k sympatiám ku krajnej pravici. Kým Ján Čarnogurský ale blogovanie využíva iba občasne, Anton Selecký je ďaleko aktívnejší a extrémnejší. Ako šéfredaktor serveru magnificat.sk je obdivuhodne plodný a je autorom väčšiny textov na stránke, ktoré sa nachádzajú v kategóriách ako „Okultizmus“, „Exorcizmus“, „Nový svetový poriadok“, „Slobodomurárstvo“, „Život cirkvi“ (sic) či „misia panny Márie“. Anton Selecký je okrem toho veľmi aktívny aj na sociálnych sieťach, ale napríklad aj na platforme diskusie.sme.sk. „Ľudí, ktorí sú zbabelí podpísať sa plným menom ako ja, ale podpisujú sa anonymnými nickami (napr. rmo či číslami), považujem za obyčajných nasprostastých bezcharakterných vagabundov a lúzerov, ľudský odpad, bez ohľadu na to, kde a v akej funkcii/hodnosti pôsobia,“ píše v jednom z príspevkov napriek tomu, že na onom serveri vystupuje pod pseudonymom JozefViskup.

Web magnificat.sk oplýva množstvom konšpiračných a často neoverených či nepravdivých správ pôvodných aj prevzatých z webov ako Hlavné správy, Aeronet či beo.sk, či otvoreným vyjadrovaním sympatií ĽSNS. V textoch na stránke nájdeme aj tvrdenia, že Kotleba jediný dokáže zabrániť občianskej vojne, ktorá tu vznikne v dôsledku migrácie. „Ak by Kotleba, ĽSNS bola naozaj nacistickou stranou, ako to podsúvajú médiá, celkom iste by nedošlo k jej registrácii a ani k pripusteniu k voľbám do NR SR“.

Okrem ľudí, ktorí tvrdia, že ĽSNS je neonacistická strana, jeho obľúbeným terčom je taktiež festival Pohoda. „Na čo vlastne slúžia tieto ‘festivaly’, na čo slúžia permanentné megakoncerty západných ‘výpredajových’ hviezd, odkiaľ sa berú peniaze na toto masové pôsobenie na našu mládež, keď neustále počúvame vyplakávanie našich finančníkov o kríze a šetrení?“ Selecký občas svoj názor podoprie aj reakciami od čitateľov, ktoré voľne kopíruje do článkov ako ich súčasť: „Pohoďáci už jednu výstrahu od Pána Boha dostali, keď im inteligentný vietor zhodil stan. Myslel som si, že Kaščák už dá pokoj a nebude organizovať tieto blacksabaty. Ale asi im nestačí a koledujú si aby ich Pán Boh úplne opustil,“ píše Tomáš Ondrovič. Autor taktiež bojuje proti „homosexuálnej totalite“, čo vraj má byť akýsi „deštruktívny systém, ktorý zavádza celospoločenské bezprávie a privileguje výlučne kastu LGBT“.

Pripája aj e‑mail od sestry Angely z Ružencového spoločenstva. „Homosexualita je choroba, ako každá iná. Choroba, ktorá sa dá dnes úspešne liečiť. Ľudia postihnutí touto chorobou, ktorí sa nechcú liečiť, sa dopúšťajú zvrhlosti, ktoré završujú takýmito pochodmi. Chcú presvedčiť ostatných občanoch, že sú diskriminovaní. Pravda je v tom, že nenavštevujú odborného lekára, ktorý by ich liečil.“ (Pre úplnosť treba dodať, že v článku je zverejnená aj protireakcia od Romany Schlesinger.)

Okolo občianskeho združenia Magnificat vznikla aj politická strana Magnificat Slovakia, ktorá neúspešne kandidovala vo voľbách do VÚC v roku 2013 alebo v eurovoľbách 2014. Medzi kandidátmi za túto stranu bol aj Anton Čulen, zakladateľ občianskeho združenia Aliancia za nedeľu, ktorý sa na slovenskom internete preslávil aj básňou Orlom proti genderu venovanou Mariánovi Kuffovi. „Liberál či boľševik, má Cirkev kdesi v paži, ale národ Kuffu miluje a veľmi si ho váži. Diabol veľmi zúri a všetko do hry dáva, no Ježiš, Mária, Jozef, chránia naše práva“ (celá báseň tu).

Rovnako ako sa cirkev dištancuje od činnosti o. z. Magnificat, dištancuje sa aj od Aliancie za nedeľu. Na rozdiel od magnificat.sk, web Aliancie za nedeľu aktívne pridával nový obsah aj počas pandémie koronavírusu a zameral sa na pálčivý problém – zákaz prijímania sv. Eucharistie tradičným spôsobom „z ruky do úst“ z hygienických dôvodov. „Každému kto pristupoval k sv. prijímaniu tesne pred prijatím do rúk, ruky postriekali dezinfekciou, tak si každý mädlil ruky a potom prijímal. Žiadne sústredenie na Krista, ale zmätok a sústredenie na dezinfekciu rúk. Hanba! Očividne naši kňazi chcú zlomiť tých pár veriacich (15–20) čo prijímajú kľačiačky a do úst,“ píše sa v článku s burcujúcim názvom „Odvážne svedectvo z Malaciek už pripomína teror zo strany neopacistických kňazov za vlády ÚV KSČ“. 

Téme prijímania do úst je venovaná celá sekcia a autor burcuje na poplach. Pre ukážku iba niekoľko z desiatok titulkov článkov venovaných tejto téme na serveri: „Všetko posvätné musí ustúpiť „hygienickej“ diktatúre“, „Eliminujú boľševici rafinovaným spôsobom pomocou pandémie účasť veriacich na Mariánskych púťach?“, „Nosenie rúška je v rozpore s našou kultúrou. Nútenie niekoho zakryť si tvár znamená v našom kultúrnom prostredí znižovanie jeho dôstojnosti“, „Neverím, že by tak mladý človek mohol behom minúty zabudnúť, že ho niekto požiadal o prijímanie do úst“, „Keď sa objavil koronakonštukt, nezľakla som sa, lebo som vnímala, že to nie je skutočné a že sa tým čosi sleduje. Dovtedy sme nesmeli prijímať na ruku, odvtedy sme museli prijímať na ruku“, „Je hlavný hygienik viac ako Apoštolská Stolica?“, „Vakcína proti chorobe Covid 19 pre všetkých. Čipovanie ľudí pod zámienkou očkovania?“, „Vo sväteničkách tento rok je dezinfekčný prostriedok. Čo sa Leninovi vo sne zdalo, to sa dnes skutočnosťou všade stalo“. 

Súčasťou tohto ťaženia je aj ďalšia básnička Antona Čulena. „Na Slovensku snáď skapal pes, hlavný hygienik už riadi aj KáBéeS. Vraj tie liturgické predpisy. nám tak trochu obrúsi. Dnes miesto cirkevného tajomníka máme hlavného hygienika. On, tam kdesi za stolom určuje právo kostolom.“ Koho táto básnická tvorba zaujala a chcel by pátrať aj v offline svete, Antonovi Čulenovi nedávno Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo knihu Orol zo žakovskej fary, ktorá obsahuje viac jeho tvorby s podobným zameraním. (Pre úplnosť dodajme, že vydavateľstvo na svojej stránke píše, že jeho cieľom je prinášať „náročnému slovenskému čitateľovi knihy vysokej umeleckej hodnoty a trvalej nadčasovej kvality“).

Poslednou stránkou tohto výberu je jozeftiso.sk s titulkom „Jozef Tiso – mučeník viery katolíckej a národa slovenského“. Väčšinu jej obsahu má na svedomí Igor Cagáň, okrem iného aj správca rodného domu Jozefa Tisa v Bytči, ktorý sa v minulosti v online prostredí preslávil (už zmazanou) recenziou na film Harry Potter a Polovičný princ. „Vďaka filmu Harry Potter a polovičný princ sa týmto ľuďom dostane pod kožu informácia, ktorú sa niekedy nedarí vštepiť ani politicky prispôsobenému historickému výkladu a to, že Adolf Hitler je stelesnením všetkého zla“.

Charakteristickým znakom tohto webu je, že Jozef Tiso tam je bez akéhokoľvek cirkevného odobrenia sústavne označovaný za „svätého“, čo text na stránke vysvetľuje nasledovne: „Upozorňujeme, že označenie „svätý“ ako prívlastok k menu mučeníka viery katolíckej a národa slovenského, Jozefa Tisu, je na týchto stránkach používaný v ľudovom význame ako vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou, vzbudzujúci vážnosť svojou silou, oprávnený, spravodlivý. Prívlastok „svätý“ v ľudovom význame je na týchto stránkach prisudzovaný Jozefovi Tisovi bez odobrenia pápežského úradu Cirkvi. Jeho používaním si správca Rodného domu prezidenta Tisu a týchto stránok nedovoľuje predchádzať úsudku Cirkvi, lež zverejneným dokumentuje kultus svätosti Jozefa Tisu, ktorý dodnes panuje v národe a svojou vlastnou cestou hľadá a nachádza si svoje vlastné výrazové prostriedky.“

Medzi najbizarnejší obsah na stránke patrí napríklad materiál týkajúci sa ich každoročného Memoriálu. „Memoriál mučeníka Jozefa Tisu je 25-kilometrová púť nočným lesom z Rajca do Veľkej Bytče od busty prof. JUDr. Ferdinanda Ďurčanského k Rodnému domu prezidenta Tisu na úmysel vyzdvihnutia na oltár mučeníka viery katolíckej a národa slovenského v duchu Valkových Slovenských národných pútí za mučeníka Jozefa Tisu do Altöttingu.“ Na stránke nájdeme napríklad aj opis ceremoniálov spojených s touto púťou. Úvod púte vyzerá nasledovne: „Prevádzač stojí po pravej strane busty prof. JUDr. Ferdinanda Ďurčanského v Rajci (v pravej ruke má fakľu, v ľavej zas toto ordinárium), vlajkonosič stojí po jeho pravej ruke, páža zas po ľavej strane busty (v ľavej ruke má benediktínsky kríž s korpusom, v pravej zas relikviár s ostatkami mučeníka Jozefa Tisu), správca stojí po jeho ľavej ruke, účastníci stoja v tichosti zoradení oproti nim, pokrývky hlavy majú zložené.“ 

Počas ceremoniálu sa odriekajú predpísané modlitby alebo verše. Pútnici sa modlia za blahorečenie Jozefa Tisa. Posledný úkon celej púte vyzerá podľa popisu nasledovne: „Prevádzač pútnika pozdraví: Kristu-kráľu na stráž! Pútnik odpovie: Stráž! Pútnik podíde k pamätnej tabuli vedľa dverí, aby pod ňu položil svoju horiacu sviecu. Až teraz pútnik vstupuje do pamätnej izby v Rodnom dome prezidenta Tisu, kde na neho čaká zaslúžené občerstvenie.“

Ďalší zaujímavý materiál nájdeme v sekcii „Ľudový kultus“, ktorý obsahuje množstvo básní venovaných Jozefovi Tisovi. Jednou z nich je báseň Planý reparát od Teodora Križku, šéfredaktora časopisu Kultúra, „dvojtýždenníka závislého od etiky“, ktorý vychádza opäť aj online (Podobnosť s propagandistickým orgánom ĽSNS, Kulturblogom, je v tomto prípade asi čisto náhodná). „Tak nám už zasa popravujú Tisa / náhlivo viažu slučku z konope / na šiju ľudu a ľud nehanbí sa / pod Šibeň kráča pokope,“ znejú úvodné verše básne. 

Báseň citovaná v podnadpise tejto kapitoly pochádza zase z tvorby Mikuláša Oláha. Záujemcovia o príjemnú chvíľu s lyrickou audioknihou si môžu na tejto stránke vypočuť aj prednes niektorých týchto básní vo forme audiozáznamu. 

V náručí ukrižovanej nekonečnej lásky vo Fibonacciho postupnosti

Úplne na záver malý bonus: stránka „Ukrižovaná nekonečná láska“predstavuje vetvu kresťanskej vizuálnej kultúry, ktorá sa nedá zaradiť asi do žiadnej existujúcej kategórie, ale dali by sa k nej priradiť hashtagy ako #insita, #surrealizmus, #symbolizmus, #hipsterizmus. Nájdeme tu napríklad kategórie ako „Aj umeleckou fotografiou a gifom Ťa chcem oslavovať moja ukrižovaná Nekonečná Láska!“ alebo „Aj veršami a poéziou slova a kresby Ťa chcem oslavovať moja ukrižovaná Nekonečná Láska – moje všetko dobro!“.

Kto chce vidieť rozličné kreatívne spracované podoby slovenského štátneho znaku, môže zase navštíviť túto podstránku. Kto chce vidieť tradičnú slovenskú rodinu ukrižovanú na dvojkríži, môže tak učiniť tu.

Autor/ka stránky ostáva v anonymite, ale hlási sa k vetve pasionistov, pre ktorých je stredobodom viery utrpenie Krista na kríži, čo vysvetľuje neustále prítomný motív kríža vo vizuáloch. Trpezlivý čitateľ sa môže popri tomto prehrýzť aj záplavou podobne zameraných textov.