Na albume Beatles nazývanom Biely album sa nachádza skladba, ktorá sa úplne vymyká ich bežnej produkcii, ako aj produkcii popovej hudby vôbec. Revolution 9 je spleťou zvukov v slučkách, niektorých púšťaných odzadu, kombináciou výkrikov Johna Lennona a Yoko Ono s útržkami klasickej hudby, záznamov masových demonštrácií a monotónneho opakovania slov zvukového technika: Number Nine, Number Nine.

Bunker pre členov postapokalyptickej päťky by si zaslúžil podobnú skladbu, ale šitú na mieru. Skladba by bola nahrávaná v priebehu roka 2019 a dostala by názov Revolution 19. V Bunkri by sa spúšťala denne v pravidelných intervaloch. Jej funkciou by však nemalo byť len vyvolať nepohodu opakujúcou sa kakofóniou. Či len projekciu hnevu más – tých, ktorí nemajú prostriedky na to, aby vyviazli z kataklizmy. Do nahrávky by mali byť zakomponované aj zvuky prírody: našliapavanie do snehu, vietor, vrany na strome, deti na školskom výlete, zvuky dediny. 

Vytvorenie takejto nahrávky by bol rozsiahly proces. Každý zvuk je jedinečný a každý zvuk má úplne inú hodnotu od momentu, keď v reálnom svete prestáva existovať. Človeku, ktorý s týmito zvukmi prežíva apokalypsu v hermeticky uzavretom bunkri, budú neustále pripomínať to, čo raz bolo.

Človek v bunkri bude musieť žiť s nostalgiou.

Nezostaneme však pri zvuku. Luxusný bunker by si zaslúžil aj obrazy. Dominantou interiéru by sa mohol stať obraz od Pietera Bruegela staršieho. Lovci v snehu. V Tarkovského filme Solaris sa tento obraz objavuje na vesmírnej lodi obiehajúcej okolo tajomnej planéty, živej hmoty. Prečo práve tento obraz – na vesmírnej stanici, z ktorej takmer niet návratu? Vesmírna stanica, podobne ako bunker, sa stáva domom šialenstva, kde sa realita prelieva s fikciou, kde sa projekcie mysle odrážajú od stien a vracajú sa späť. Bez širšej ľudskej komunity nie je možné myseľ človeka upevniť do hraníc reálneho sveta.

Bruegelova maľba je práve oknom do živého sveta. V ktorom je ešte sneh, na zamrznutom jazere sa hrajú deti, dedina žije prirodzeným ruchom, nad krajinou poletujú vtáky a kdesi praská oheň. Nostalgia.
Od Bruegelovej maľby sa odvíja tretia niť môjho uvažovania. Okrem záznamu zvukov potrebujeme aj záznam živých obrazov, aby sme zachovali to, čo je. Pre čas, keď to, čo bolo, už nebude. Klasické obrazy sa uchovali stáročia, vďaka nim máme dnes možnosť predstaviť si, čo niekedy bolo. Tabuľové obrazy, ako aj oleje na plátne, sa viac menej zachovali v dobrom stave, a teda vieme posúdiť techniky, ktoré sú naozaj trvácne v čase. Tak, ako existujú banky na semená, ktorých účelom je zachovať pre budúce generácie plodiny, ktoré nemusia prežiť klimatické zmeny, by sme mali pre budúce generácie vytvoriť obrazy súčasnosti prostredníctvom malieb. Vytvorenie špeciálnej komory pre uchovávanie obrazov, ktorá by mala byť súčasťou každého jedného bunkra, by malo byť definované nariadením štátu. Do tejto komory by však majitelia bunkra nemali prístup. Kľúče od všetkých komôr by boli uchované v Centrálnom bunkri pre obrazovú dokumentáciu. Komory s obrazmi by však ubrali časť priestoru v bunkroch tých šťastnejších.

Poznámka: Vzhľadom na to, že dizajn albumu Beatles je v monochrónnej bielej a Breughelov obraz portrétuje zasneženú krajinu, odporúčal by som celý interiér bunkra ladiť radikálne do biela: biele steny, biele stoličky a nábytok, biele kachličky, biela podlaha a biele kreslá.

TEXT a ZVUK Oto Hudec
PIC archív