Izolovaný postapokalyptický bunker je špecifický priestor pre inštaláciu akéhokoľvek umeleckého diela. Ak chceme zvoliť vhodné dielo do takéhoto prostredia, musíme si najprv definovať niektoré jeho vlastnosti.

1. Trvácnosť. Dôležitá vlastnosť diela pri jeho odolávaní náporom apokalypsy. Efemérne umelecké diela nie sú niečo, do čoho by bohatí ľudia boli ochotní investovať peniaze.
2. Nezávislosť od zdroja energie. Pri prípadnej apokalypse nemôžeme rátať s tým, že elektrina bude dostupná, alebo aspoň dostupná natrvalo. Akékoľvek dielo vyžadujúce elektrickú energiu si ju musí samo vyrábať.
3. Dielo sa nesnaží zabiť svojho vlastníka. Je samozrejme možné urobiť z toho skrytú vlastnosť diela, ktoré svojho vlastníka zabije nečakane, ale nemôžeme predpokladať, že v takom bunkri ľudia budú osamote, takže po prvom pokuse o vraždu by dielo muselo byť demontované a spacifikované – nemôžeme teda rátať s veľkou efektívnosťou takéhoto prístupu.
4. Ak sa dielo snaží ovplyvňovať či manipulovať, musí to robiť efektívne a nenápadne. Umelecké diela môžu byť nositeľom spoločenskej zmeny, musia k tomu ale využívať funkčné psychologické mechanizmy. Medzi ne môže patriť napríklad psychoakustika, podprahové vnemy alebo nenápadná vlezlosť. V prípade, že dielo bude otvorene príliš vlezlé, otravné, manipulatívne alebo moralizujúce, publikum to buď prehliadne, alebo ho nechá demontovať. Naopak, nenápadnými psychoakustickými fintami môže umelec motať ľuďom mysle aj päťsto rokov po svojej smrti bez toho, aby si to oni všimli.
5. Z vyššie uvedených dôvodov by malo byť dielo ťažké demontovať.
6. Dielo nebude vlastníkov otravovať a prekážať im v ich každodennej činnosti. S výnimkou veľmi dôsledného dodržania bodu číslo päť – napríklad umelecké dielo tvorené sústavou plesní, ktoré sa nenávratne zažrali do hĺbky múrov bunkra.
7. Suroviny, z ktorých je dielo vytvorené, by mali byť bezcenné, v opačnom prípade dielo bude rozobraté na suroviny bez ohľadu na to, aké ťažké ho bude demontovať. Z rovnakého dôvodu nie sú odporúčané diela, ktorých súčasti sú využiteľné v praktickom živote – ako napríklad diela vytvorené z oblečenia, prezervatívov alebo trvanlivej stravy.
8. V prípade, že súčasťou umeleckého diela budú drogy, ktoré môžu recipienti prijímať, malo by tak byť urobené nenápadne. Napríklad v prípade, že bude dávkovať okoloidúcim LSD, odporúčajú sa iba mikrodávky. V opačnom prípade to môže byť povšimnuté a dielo buď exploatované alebo zlikvidované.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že potenciálne dielo by malo byť navrhnuté špeciálne pre svoj priestor, aby ho bolo čo najťažšie odstrániť, na čo sa pri dielach už existujúcich nemôžeme úplne dokonale spoliehať. Musíme totiž brať do úvahy konštrukciu bunkra, materiál, jeho usporiadanie a iné aspekty.

Jeden konkrétny príklad takéhoto bunkra priniesol Forbes v roku 2015 – volá sa Oppidum a nachádza sa v Českej republike. Má aj vlastnú webstránku, ktorá je ale prístupná iba po zadaní odmykacieho kódu. Podľa článku pôvodne išlo o vysoko zabezpečený kryt civilnej obrany postavený v spolupráci so Sovietskym zväzom, ktorý zrekonštruoval český podnikateľ Jakub Zamrazil do podoby hi-tech brlohu so všetkým potrebným vybavením, ktoré je obzvlášť potrebné v prípade celoplanetárnej skazy, ako napríklad bazén, vinotéka, kino, kúpele, kancelárie, či depozity s umeleckými zbierkami. Bunker má ale taktiež poskytovať dostatok stravy, lekárskeho vybavenia a pitnej vody. Celý komplex má byť ovládaný z centrály skrytej ešte dole pod ním, s exkluzívnym prístupom, čo značí, že iba malá časť obyvateľstva komplexu bude mať v takomto prípade možnosť napríklad komunikovať s okolitým svetom. Článok ako hlavnú výhodu bunkra vysvetľuje, že „Any potential conflict in the world is likely to avoid the Czech Republic“.

Môžeme si všimnúť, že ide o diametrálne odlišný prístup k prežitiu v apokalypse, než osem bodov, ktoré sme prezentovali vyššie. Téma diela by sa mohla teda odrážať od tohto rozporu – realita prezentovaná v postapokalyptických filmoch, kde hŕstka preživších bojuje o každý kúsok dostupného majetku a zároveň bojuje o prežitie vs. predstavy miliardárov o živote v dokonale izolovanom bunkri plnom drahého vína, relaxu, hi-tech vybavenia a absolútne poslušných služobníkov.

Keďže sa nespoliehame na dostupnosť elektrickej energie a fakt, že hi-tech umelecké dielo by prežilo skazu a ľudských obyvateľov, navrhujem klasickú starú dobrú inštaláciu v priestoroch bunkra – nie na konkrétnom mieste, ale v každej miestnosti. Do stien miestnosti budú nainštalované robustné sochy, plastiky, reliéfy, 3D modely objektov, ktoré majú akúkoľvek asociáciu s prežitím. Jedlo. Veľa jedla. Ideálne chutné, opulentné, luxusné. Pitná voda. Rastliny. Slnko. Čistý vzduch. Výhľad na mesto. Výhľad na hory. Výhľad na oceán. Čistý oceán.

Keď sa po pár rokoch života v bunkri všetky zásoby vyčerpajú, bazénová technika prestane fungovať, nespokojné a neposlušné služobníctvo vypije všetky drahé vína, kancelárske vybavenie sa rozoberie na kusy a bude sa z neho rozkladať oheň na ochranu pred zimou, ľudia budú obklopení jedlom, vodou, rastlinstvom, vzduchom, slnkom, ktoré už nebudú môcť nikdy mať. Vbudované v stenách bunkra budú tvoriť súčasť ich domova, ale fiktívnu a idealistickú tak, ako bývala veľká časť ľudského umenia kedykoľvek v dejinách.

PIC Archív