Ak vás zaujíma tvorivé využitie nových technológií, už niekoľko rokov sa oplatí vybrať sa v apríli do Belehradu. Festivaly, ktoré sa venujú spojeniu umenia, kreativity a technológií, boli donedávna považované za udalosti s pomerne limitovanou cieľovou skupinou. Možno je to trúfalé tvrdenie, ale počas návštev týchto akcií sa nedalo nepovšimnúť, že ich osadenstvo tvorili – až na veľkopodujatia typu Ars Electronica – do veľkej miery samotní tvorcovia – umelci, inžinieri, prípadne zájemcovia z radov teoretikov a študentov, v menšej miere laická verejnosť.

Tejto charakteristike sa asi nevyhne ani belehradský Resonate, ktorý už niekoľko rokov každú jar prináša do srbského prostredia špičky novomediálneho umenia s výrazným presahom do dizajnu. V prípade tohto festivalu, ktorý je skôr konferenciou prezentácií a sériou workshopov, je však zámer už od začiatku jasný – cieliť na výmenu skúseností a vzdelávanie profesionálov v digitálnej kreatívnej tvorbe. Pridanou hodnotou je potom večerný koncertný program, ktorý ide po súčasných a umelecky zvučných menách (Holly Herndon, Pierre Bastien), ale pritom zostáva prístupný aj pre širšiu verejnosť (Omar Souleyman, Dopplereffekt). Počas dňa sa tiež dali zažiť performancie, ktoré však boli experimentálnejšie, resp. viac naviazané na techno-umelecký diskurz (Atau Tanaka). Ťažisko denného programu je však na zaujímvých prednáškach multimediálnych dizajnérov, kóderov, umelcov, skrátka „ľudí z praxe“ a tiež workshopoch, poväčšine venovaných nejakej cutting-edge technológii, ktorá práve vystrkuje rožky – softvérovej alebo hardvérovej.

Jednou z obľúbených oblastí je strojové učenie, ktoré v posledných rokoch zaznamenalo značnú popularitu nielen vďaka Googlu a jeho deep learning algoritmom. V tvorivej oblasti sa dá dobre využiť napríklad pri dizajne intuitívnych, no pritom expresívnych rozhraní / nástrojov pre robenie hudby. Rebecca Fiebrink, ktorá sa pred časom presunula z Princentonu na londýnsku Goldsmith College, je autorkou free softvéru Wekinator, ktorý je skvelým pomocníkom pri inteligentnom mapovaní gest a ďalších vstupných dát na parametre zvukovej syntézy. Téme sa tiež venoval jeden z panelov, kde sa k diskutujúcim pridal aj Fiebrinkovej kolega a pomerne známy umelec Memo Akten.

Medzi prednášajúcimi a lektormi boli aj ďalšie zvučné mená – dizajnér a programátor Joshua Noble, legendárny kreatívny kóder Karsten Schmidt, ale napríklad aj Squarepusher a Rashad Becker. V minulých rokoch sa tam vystriedal prakticky každý, kto v dnešnom svete kreatívneho kódovania iečo znamená, pričom často ide o samotných autorov softvérových nástrojov, ktoré ešte len prichádzajú do praxe.

Nadšenie z kreatívneho rozletu, podporeného aktuálnym technologickým vývojom, by sa dalo na Resonate priam krájať. Platforma, navštevovaná aj hŕstkou slovenských insajderov, sa stáva z roka na rok vyhľadávanejším meeting-pointom pre všetkých, ktorí sa neboja byť pri tom a aktívne vstúpiť do dizajnovania našej technologickej skorobudúcnosti, ktorá sa odohráva už teraz. Viac než dôraz na vízie je tu však prítomné remeslo a radosť z nových možností. Keďže už aj umelecký mainstream si konečne všimol všadeprítomné technológie a ich prienik do našich životov, perspektívnosť technologickej kreativity je dnes faktom, o ktorom nemá zmysel viesť polemiku. Na čo by však bolo možno pritom tiež vhodné pomyslieť, je temná, dystopická stránka technologického pokroku, ktorá tvorí tieň technooptimistickému diskurzu. Tej sa však zatiaľ na prax orientovaný Resonate úspešne vyhýba a tak teoretickú reflexiu v tomto smere musia zastúpiť skôr kritickejšie naladené podujatia ako je berlínske Transmediale. Ak sa však vraví, že základom prežitia v postdigitálnej dobe je predovšetkým istá technologická gramotnosť, v Belehrade sa môžete stretnúť počas jedného aprílového týždňa rozhodne s technoumeleckou elitou. Podobným, hoci rozsahom menším výhonkom je aj bratislavská konferencia Sensorium, ktorá na srbský festival tak trochu nadväzuje a ktorú tiež vrelo odporúčam.

http://resonate.io