Aby sme týmto vplyvným mužom ponúkli dielo do ich tajnej skrýše, mali by sme si ujasniť motívy nášho výberu, teda ako chceme na nich pôsobiť. Či im ponúknuť únik, úkryt, ako hľadajú, v podobe umeleckého diela, alebo či ich pohnútkam nejako odporovať, či sa ich snažiť prevychovať, poľudštiť smerom k väčšej empatii a spoločnej zodpovednosti, ako naznačuje i morálny apel v závere eseje Douglasa Rushkoffa. Pravdu povediac, radšej by som ponúkla nejaké dielo z tej druhej skupiny. Už niekoľko dní nad tým dumám, ale žiadne mi neprichádza na myseľ. Možno je to tým, že umelcov tieto témy jednoducho nezaujímajú a takéto diela (ktoré by neboli naivné, prvoplánové a boli by dostatočne umelecky silné) jednoducho netvoria. Tak im aspoň ponúknem výrazné dielo, ktoré im prežívanie v bunkri skvalitní, ktoré im ponúkne nové možnosti úteku. Veď to je asi aj to, čo by odo mňa chceli.

Do tejto situácie by som navrhla komplexné dielo austrálskeho umelca menom Ben Landau Sleeper Cells (2014), pozostávajúce z videí, archívneho výskumu, fotografií a performatívnej prednášky. Umelec uvažuje nad tým, že miesto toho, aby sme sa dostali ďalej do vesmíru, čo keby sme sa ponorili hlbšie do nášho nevedomia, ktoré je v našom hyperrýchlom a hyperrealistickom svete zanedbávané. Umelec kladie otázku: Čo ak by sme spali 14 miesto 6,5 hodín? Ak by sa toto podarilo naplniť naprieč celým ľudstvom, rútenie sa smerom k ‚Udalosti’ by sa značne spomalilo. Spánok podľa umelca predstavuje potenciál pre nové služby, nové formy rozvoja či výskumu alebo i protestu.

Projekt Sleeper Cells skúma rôzne skupiny ľudí, ktoré sa odvrátili od vedomia a dávajú prednosť skúmaniu neznámych svetov vlastnej mysle prostredníctvom snov. Sústreďuje sa na šesť buniek po celom svete, ktoré trávia v spánku viac času ako bdením, z osobných i spoločenských dôvodov. PAN CON v Arizone sa snaží zaznamenať sny, aby bolo „ja“ členov digitálne zaznamenané, a to s podporou zástancov umelej inteligencie a singularity, ktorí, podobne ako v Rushkoffovej eseji veria, že ich ja môže byť uploadnuté do počítačov. Členovia skupiny Deep Sleep Now v Reykjavíku spia, aby sa vyhli konzumu a využívajú spánok na cestovanie do vzdialených lokalít. The Dream Broadcasting Cooperation na Novom Zélande je prvou skupinou kompilujúcou filmy a zvuk, ktoré generujú sny v kombinácii doplnkov podporujúcich spánok. Jung at Heart je seniorský klub založený jungiánskym psychoanalytikom Benjaminom Robinom. Jeho členovia žijú v domove dôchodcov na Miami a zdieľajú zážitky zo snov, ktoré využívajú na návraty do mladosti, spríjemňujúc si tak svoje posledné dni. Lucid funguje v Dubline a v Kyoto. Ide o Dream Tank uplatňujúci nevedomie na rozvoj podnikania. Zamestnávajú takzvaných call dreamers, aby po rozhovore s klientom hľadali v spánku riešenia. Oasis je rezort v Dubaji a slúži tým, ktorých motto je: Spánok je najväčším luxusom. Ponúkajú luxusné izby, kde klient môže manipulovať svoju nevedomú realitu. Toto bolo 6 príkladov začínajúcej revolúcie spánku. Autor tu namiešal súčasný post-pravdivý kokteil z bizarných, uveriteľných aj neuveriteľných faktov. Ben Laundau vytvára situáciu na pomedzí medzi realitou a fikciou, kam pozýva príjemcu, aby sa zúčastnil kritickej reflexie.

S touto ideou súvisia okrem iného myšlienky Jonathana Craryho v publikácii 24/7: Late Capitalism and the Ends of Sleep o spánku a jeho možnom či nemožnom komerčnom využití. Kniha je ostrou polemikou s dehumanizovanými životnými podmienkami neoliberálneho sveta, trhoviska s požiadavkami na neustálu produktivitu a aktivitu. Crary vo svojej knihe tvrdí, že spánok je naším posledným útočiskom pred neoliberalizmom. Možno by si mocní muži v bunkri, alebo ešte lepšie pred pobytom v ňom, mohli skrátiť čas čítaním tejto knihy.

PIC Archív