ON and OFF"/>

ON and OFF


Hypotetická otázka sa týka tém prostredia, ekológie, (ne)udržateľnosti, takže by som sa ani neobťažovala vymýšľaním nových konceptov, tvorením ďalšieho materiálu, následne odpadu alebo nových ideí. Recyklovala by som výstavu v inom bunkri, v Bunkri, Galérii mladých v Nitre. Pripravili sme kedysi na začiatku milénia s Martinom Špircom výstavu s názvom On and Off. Názov by bol po všetkých stránkach vyhovujúci – ten ostáva. 

Keby sa už príliš blížil deadline, Špirec by určite týždeň nespal a niečo efektné vymyslel. Vo svojej tvorbe rieši aj apokalypsu, aj posthumanizmus, technológie v prírode, prostredie, mamutov aj tornáda. Z prízemnosti bežného a každodenného života by sa poctivou popoluškovskou maliarskou piplačkou vykryštalizovali celé apokalyptické eposy. Bavilo by ma zavolať si na spoluprácu aj Andrása Cséfalvaya, ktorého tvorba ma dlhé roky fascinuje prítomnosťou premyslených filozofických podtextov. Vedel by publikum pekne multimediálne zneistiť a jeho takpovediac aristokraticko old‐schoolový styling by mohol u multimilionárov vzbudiť záujem o umčo a umelecký pohľad na svet…  

Dalo by sa pokračovať aj ďalej prehliadkou výtvarnej scény, zaujímalo by ma, čo by do bunkra na ON and OFF vytiahli takí Svätopluk Mikyta, Palo Čejka, Jaroslav Kyša, Martin Kochan, Dorota Sadovská, Mária Čorejová, Rastislav Podoba, Ivana Šáteková, Petra Feriancová… Dana Tomečková by nebola márna… Architektúru výstavy by určite robil Viliam Zajíček! Máme z krčmy veľa nepublikovaného apokalyptického brainstormingu! Aj ateliér Trivjedom by niečo mal! Hm, celkom rôznorodá zmes mi vyšla z tejto ľahkej úvahy. Spravila by som pokojne aj 10‐dňový festival s konferenciou. Stačí dať budget! 

Keď už som pri neobmedzenom budgete, zaujímavou témou je presun umeleckých diel počas vojen. Prečo a ako sa niektoré diela rekontextualizujú a nie je možné, nie je kolektívna vôľa „vrátiť ich naspäť“? Prečo je/nie je umenie v dobe konfliktu a chudoby dôležité? Mohli by sme si do pomyselného bunkra napríklad požičať nejaké fakt „dobré“ umčo – Monu Lisu z Louvru, k tomu Slnečnice od Van Gogha z Londýna, bustu Nefertiti z Berlína, a tak.

Ilustrácia: Martin Špirec, Kresba I, kresba ceruzou, 200 x 120 cm, 2013