Post-apo saturnálie


Premýšľala som nad niečím nečakaným a prekvapivým, ale čo sa témy klimatických zmien týka, vždy si spomeniem na Goyov obraz Saturn požierajúci svojho syna. V podzemnom útočisku by pôsobil ako utajená výzva na odpor. 

V rímskej mytológii Saturn naučil ľudí obrábať pôdu, pestovať rastliny. Neskôr ho začali stotožňovať s gréckym Kronom (Kronosom), titánom, ktorý po narodení požieral svoje deti, pretože sa bál, že zvrhnú jeho vládu tak, ako on kedysi zvrhol svojho otca. V starovekom Ríme Saturna spájali s úrodnosťou a Zlatým vekom, ktorý pominul. Na jeho počesť sa v období okolo slnovratu slávili saturnálie. Otroci dostávali slobodu, pretože v Zlatom veku neboli ani páni, ani otroci. Saturn bol tiež spájaný s konceptom času. Čas je presne to, čo nemáme a pätica bohatých mužov si to dobre uvedomuje a rozmýšľa, ako opustiť potápajúcu loď, ktorá sa nedá tak celkom opustiť – namiesto toho, aby využili svoj vplyv a bohatstvo na to, aby sa aspoň čiastočne snažili odvrátiť katastrofu. Ako povedal Slavoj Žižek, je jednoduchšie predstaviť si koniec sveta ako koniec kapitalizmu.

Ako ľudstvo požerieme sami seba – ale nie ako ouroboros, ktorého koniec je aj jeho nový začiatok – ale neodvratne. Nové technológie nás neoslobodia, pokiaľ budú využívané len na akumuláciu zisku. Namiesto toho ich možno niekto z pätice mužov využije na vývoj robotických strážcov svojho podzemného bunkra. Ľudskí strážcovia by si totiž mohli po vzhliadnutí obrazu spomenúť na Dia, ktorý svojmu otcovi podal nápoj. Ten ho prinútil vyvrátiť svoje deti naspäť, čo by znamenalo zvrhnúť vládu svojich otcov, ktorí nás okradli o čas, a spomenúť si na Zlatý vek, keď neboli ani páni, ani otroci.

 

PIC Kundy Crew, archív