Potulky slovenským Bandcampom


Internet umožnil pre poslucháčov novú formu crate-diggingu; prehrabávate sa vo virtuálnych bedničkách s najrozmanitejšou hudbou, skúmate mikroscény, ktoré nie sú geograficky viazané, nachádzate žánrové výrastky, ktoré prepájajú neočakávané hudobné kódy. A niet krajšieho pocitu ako keď objavíte niečo, čo unikátnym spôsobom spája tieto rozličné prvky do nových zmysluplných celkov ako napríklad trapom ovplyvnený japonský ghetto tech.

 

Objavovanie hudby

Objavovanie hudby je aktivita spoločná pre fanúšikov, hudobníkov aj vydavateľov. Jeden príklad za všetky, keď sa tieto role miešajú, je hudobník Ben Chasney – vinylové vydavateľstvo Hermit Hut, sa rozhodol založiť potom ako objavil hudbu Tashi Dorjiho na Bandcampe [1].

Objavovanie obskúrnych kultúrnych zákutí, ktoré by boli inak veľmi vzdialené, je len jednou z výhod internetu. V piatky popoludní [2] vydavateľstvo Business Casual vydáva albumy, ktoré ukotvujú a rozvíjajú vaporwave estetiku. Business Casual je príkladom vydavateľstva, ktoré zohráva kľúčovú rolu pre malé a geograficky rozptýlené publikum hudobníkov aj fanúšikov. Takéto vydavateľstvá existovali aj pred vznikom internetu, ale ich životaschopnosť bola posilnená technologickým rozvojom – dostupnosť technológií zjednodušila produkciu hudby autormi, rozšírenie sietí a komunikačných platforiem urýchlilo globálnu distribúciu diel vydavateľstvami (alebo autormi samotnými) a zároveň umožnili fanúšikom aj hudobníkom objavovanie hudby na oveľa väčšej škále ako predtým a následne aj jej reflektovanie.

Pre človeka, čo cíti potrebu nahrať a sprístupniť svoj príspevok do hudobného dedičstva, to nikdy nebolo jednoduchšie naplniť. Celá história hudby je ľahko dostupná pre inšpiráciu vlastnej tvorby. Pirátske verzie softvérov na všetky fázy hudobnej produkcie sa dajú ľahko nájsť a v kombinácii s nespočtom tutoriálov na YouTube vyrastá generácia autodidaktov, ktorí sa po nociach učia robiť najlepší “abletonovský” kopák. Nikdy nebolo jednoduchšie nahrať skladbu, vydať ju a stratiť sa v záplave iných nahrávok.

Zníženie bariéry na produkciu hudby ide ruka v ruke s vývojom platforiem na jej distribúciou. Jednou z prvotných vývojových foriem internetového vydavateľstva boli samostatné webové stránky “netlabelov” [3], ktoré mali spočiatku všetky funkcie priamo na stránke a až postupne začali preberať mechaniky a prvky online služieb, ktoré im uľahčujú prevádzku vydavateľstva. 8bitpeoples [4], ktorí začali v roku 1999 v súčasnosti využívajú Soundcloud na preview a vlastný obchod na objednávky, Sociopath Recordings [5] na sprístupňovanie svojich nahrávok používajú zmes Soundcloudu/Bandcampu/Mixcloudu a Archive.org (ktorý slúži ako jeden z najväčších archívov voľne prístupných nahrávok) [6].

Komplexnou témou je aj cenotvorba. Mnohé netlabels sprístupňovali a sprístupňujú nahrávky zadarmo pod licenciami ako sú Creative Commons. Majú na to rôzne dôvody, jedným z nich uvedomenie si, že cena je jedným z atribútov, v ktorom môžu konkurovať oproti tradičnému hudobnému priemyslu. Najmä ak majú tvorbu hudby ako voľnočasovú aktivitu pre potešenie a nie ako primárny spôsob obživy. Tiež to reflektuje dobu a premeny prístupov k plateniu za hudobné nahrávky v digitálnej podobe. V súčasnosti voľný prístup k hudbe a jej komodifikácia spolu koexistujú v podobe voľne stiahnuteľných nahrávok, ktoré priťahujú pozornosť k fyzickým nosičom.

Vývoj spôsobov šírenia hudby na internete odráža cestu najnižšieho odporu. Súčasné vývojové štádium internetových vydavateľstiev je silno previazané s “direct to fan” službami, ktoré zjednodušujú všetky procesy vydavateľstva a umožňujú priamy kontakt s fanúšikmi. Je zopár základných spôsobov ako má človek v dnešnej dobe prístup k hudbe – voľné stiahnutie, nákup, streamovanie, rádiá a pirátstvo – a v rámci každého z prístupov existuje množstvo konkurujúcich si služieb. Jednou z najprominentnejších, čo sa týka vydávania a predávania hudby, je Bandcamp.

 

Funkcie Bandcampu

John Zobele z Business Casual hyperbolizuje význam Bandcampu pre jeho typ vydavateľstva: “náš žáner by bol bez Bandcampu mŕtvy, žiaden tradičný kanál by pre našu hudbu nefungoval, iba online je jediný spôsob ako môžeme rozkvitať.” [7] Vo svojom jadre je pritom Bandcamp len jednoduchá distribučná infraštruktúra na prenájom za 15% podiel z predaja. Okolo nej sú budované ďalšie funkcionality, napríklad také, ktoré umožňujú objavovať hudbu, ale práve tento jednoduchý základ prilákal k Bandcampu hudobníkov a vydavateľstvá, ktoré si chceli zjednodušiť spôsob ako publikovať nahrávky. Určite pomohlo aj to, že prvé roky bol Bandcamp úplne zadarmo, ale aj v súčasnosti je 15% jedna z najnižších marží. Jedným z teoretických konkurentov je napríklad iTunes ako najväčší obchod s hudbou v USA a niektoré vydavateľstvá a umelci ho využívajú ako ďalší z kanálov, avšak Bandcamp je oveľa atraktívnejší pre scény, ktoré sú založené na DIY princípoch a snažia sa orezať zbytočné náklady.

Bandcamp za sedem rokov od svojho vzniku Bandcamp vyrástol. V súčasnosti v zozname hudobníkov, ktorý na ňom vydali hudbu, eviduje 852 462 mien [8] a za celú dobu existencie fanúšikovia zaplatili umelcom 132 miliónov dolárov (za posledný mesiac 4,2 milióna). Nie je to síce ani percento z ročného obratu iTunes, ale pre nezávislú scénu je to nezanedbateľný obrat. A nepriťahuje len nezávislých umelcov, časti svojich katalógov tam nahrali aj stredne veľké vydavateľstvá ako Sub Pop, Ninja Tune či Anti. Jedným z lákadiel pre etablované vydavateľstva boli aj úspešné príbehy hudobníkov, ktorý overili možnosti Bandcampu. Za všetkých napríklad anekdota ako Sufjan Stevens za víkend predal desať tisíc kópii EPčka All Delighted People v roku 2010 [9].

V mnohých ohľadoch je Bandcamp nástroj na budovanie prepojení medzi hudobníkmi a ich poslucháčmi. Jednou z esenciálnych funkcií je zbieranie dát o každom používateľovi, čo podporil hudobníka kúpou a možnosť využiť tieto dáta pri propagácii každej ďalšej nahrávky. Skupiny majú databázy fanúšikov a možnosť skúmať cez ktoré propagačné kanály k ním prichádzajú – kde má zmysel vyvíjať aktivitu. Ale Bandcamp nie je úplne neviditeľná infraštruktúra, ktorá by bola zameraná len na vyhľadávanie a sledovanie konkrétneho hudobníka. Cez žánrové tagy zasadzuje nahrávky do postgeografického kontextu a umožňuje voľne prehľadávať a objavovať novú hudbu. Hudobníci často neznášajú žánrové nálepky. Bandcamp ich vystavuje paradoxu, keď potrebujú otagovať svoje nahrávky aby boli ľahšie nájditeľní. Niekedy to tak dáva vzniknúť ľahko sebaironickým unikátom ako napríklad „agricultural doom“ [10]. Ďalším spôsobom, ako Bandcamp umožňuje objavovať hudbu sú geografické tagy a sociálne siete fanúšikov. Stačí nájsť jednu nahrávku, ktorá s vami rezonuje a odraziť sa, či už cez tagy alebo cez profily fanúšikov, ktorí si ju tiež kúpili.

 

Potulky slovenským Bandcampom

Na Bandcampe je spolu 852 462 umelcov či vydavateľstiev, z čoho približne jedno promile je prepojené so slovenskou hudobnou scénou. Cieľom tejto časti článku je zmapovať nahrávky slovenskej proveniencie v divokých a voľne sa rozrastajúcich i zarastajúcich ekotopoch tejto globálnej služby. Motiváciou bolo získať a umožniť lepší vhľad do scény za účelom hľadania zaujímavých nahrávok – experimenty, vybočenia z hlavného prúdu, cloudrapové reflexie vaporwavu, 1080p textúry – čokoľvek hodnotné, čo len slovenská vydavateľská scéna ponúkne. Ako primárnu metódu som zvolil zber dát priamo z Bandcampu založený na geografických tagoch [11], čo umožnilo vytvoriť detailnú mapu aktívnej scény. Tiež som poslal zopár doplňujúcich otázok vybraným vydavateľstvám pre lepšie pochopenie ich skúsenosti s Bandcampom.

Po vyčistení dát som identifikoval 1 597 nahrávok od 825 skupín na 517 “labeloch”. Vzhľadom na DIY povahu Bandcampu “label” ako pojem označujúci vydavateľstvo sa často prekrýva s pojmom “skupina” – je to kvôli tomu, že skupina aj label majú rovnakú stránku. Preto aj väčšina labelov má len zopár nahrávok. Množstvo vydaných nahrávok labelmi je od jednej až po osemdesiatjeden. Jednu nahrávku vydalo 303 labelov, dve až päť nahrávok 159 labelov, šesť až desať 32 labelov, jedenásť až dvadsať 9 labelov a dvadsaťjeden až osemdesiatdva nahrávok vydalo 14 labelov.

Čo sa týka vydavateľskej aktivity 23 najproduktívnejších vydavateľstiev a hudobníkov, ktorí vydali jedenásť a viac nahrávok sú: Last Joint Records (techno), Exitab (electronic), Gergaz (beats, lounge, glitch), Aliens (idm, experimental, ebm), Ako potok (commercial, film, for sale), VIE (soundtrack, film, story), ajlavmjuzik (hip-hop, rap, scratching), Z tapes (bedroom pop, lo-fi), jeden kmeň (ethno, world, natura), Nomad Sky Diaries – Sky Burial (experimental, industrial, dark ambient, black metal), Gramo Rokkaz (hip-hop, rap), Lupi (loops, samples), Nič viac… (spoken word), experiMENTALien (industrial, noise, ambient), Samčo brat dáždoviek (alternative, diy), Soun Records (electronic, ambient, dream pop), Lom (experimental, field recordings), Martin Huba (progressive & trash metal), Hustle & Fitness (hip-hop, rap), Abortion (grindcore, metal), Strom Noir (organic, electroacoustic, drone), MBR label (hip-hop, rap), zvuki (soundtrack, true story, samples).

Produkcia týchto 23 vydavateľstiev je zodpovedná za 38 % “slovenských” nahrávok na Bandcampe. To, že pokrývajú len čosi viac ako tretinu, ukazuje na roztratenosť domácej hudobnej produkcie a DIY aspekt scény, kde hudobníci vydávajú vlastné veci mimo vydavateľstiev. Dáva to aj nádej na objavovanie skrytých skvostov – môžete poznať a sledovať zopár väčších vydavateľstiev, ale takmer dve tretiny produkcie prichádzajú priamo od hudobníkov alebo od menších či začínajúcich labelov ako sú Proto Sites [12]. Najproduktívnejšie slovenské vydavateľstvá žánrovo odrážajú stereotypy svetového Bandcampu – silnú prezenciu elektronických spálňových producentov, hip-hopových projektov a záplavu najrôznejších odnoží metalu. Ale zároveň sú tu aj výnimky potvrdzujúce menšinové žánre – experimentálny IDM label Aliens, lo-fi kazetový label Z Tapes zameraný na vydávanie amerického bedroom popu, či outsider folk od Samča, brata dáždoviek…

Na seba kategorizovanie svojich nahrávok použili vydavateľstvá a hudobníci 1791 žánrových, geografických a ďalších tagov. Najpopulárnejšie žánrové tagy celkovo sú electronic (575), experimental (256), alternative (223), ambient (215) a metal (210). Treba dodať, že niektoré žánre sú rozdrobené – 210 nahrávok má ako tag “metal”, ale dokopy boli rôzne obdoby metalu použité až 506-krát (od najpoužívanejších tagov ako sú black metal (62), death metal (32) a progressive metal (30), až po jeden tag pre rôzne veľmi špecifické odnože black metalu ako sú occult black metal a post-nihilic black metal). Pri skúmaní tagov je rovnako zaujímavé nielen tie, ktoré sú zastúpené najčastejšie, ale aj tie, ktoré sú v menšine alebo úplne absentujú. Na jednej strane sú veľmi aktívne “menšinové” žánre: techno (130), noise (110) a industrial (97); na druhej strane je oveľa nižšie zastúpenie základných hudobných žánrov ako sú: folk (36), classical (21), jazz (20), blues (18), reggae (11) a country (4). Čo sa týka žánrových trendov z ostatných rokov, tak jediný chillwave album je vlastne chill out a seapunk, vaporwave a witch house nemajú ani jednu zmienku.

Pri 61 % nahrávok sa nachádzali regionálne tagy alebo sa k ním dal priradiť región (na základe mesta v tagoch) a dá sa tak spraviť žánrová mapa slovenských regiónov. Pokiaľ ide o kvantitu, Bratislava a Košice spolu zastupujú dve tretiny produkcie – 42% nahrávok je z Bratislavského a 25% z Košického kraja. Čo sa týka žánrov, veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že v Bratislave a Košiciach dominuje experimentálna elektronika, v Žiline, Trenčíne, Banskej Bystrici a Nitra metal a v Prešove a Trnave rock a hip-hop. Najproduktívnejšie labely niekedy deformujú tagy – v Košiciach je zastúpenie tagu “film” také významné kvôli produkcii vydavateľstiev akopotok a VIE, ktoré vydávajú množstvo malých releasov s týmto tagom. Kraje podľa počtu nahrávok a piatich najpoužívanejších tagov: Bratislavský (405 – experimental, electronic, noise, metal, alternative), Košický (244 – electronic, alternative, film, experimental, samples), Banskobystrický (78 – metal, ambient, experimental, trash metal, progressive metal), Trenčínsky (53 – metal, electronic, alternative, lo-fi, death metal), Žilinský (52 – instrumental, electronic, metal, punk, hip-hop/rap), Nitriansky (50 – experimental, metal, electronic, alternative, rock), Trnavský (48 – rock, hip-hop, hip-hop/rap, underground hip hop, electronic), Prešovský (45 – rock, electronic, alternative, noise ambient, avantgarde).

Zopár desiatok albumov má zahraničné tagy, či už sú to slovenskí interpreti vydaní zahraničným vydavateľstvom alebo naopak zahraniční interpreti vydaní na Slovensku. Najviac zahraničných interpretov čo sa dajú jednoducho identifikovať majú vydavateľstvá Z Tapes a Gergaz. Príkladom slovenských interpretov, ktorí vyšli v zahraničí, sú: dark ambient Strom Noir na poľskom Zoharum a kanadskom Data Obscura, oscilačný Binmatu na ukrainskom Kvitnu, temno trapný Ink Midget na kanadskom King Deluxe alebo slamming brutal death gore grind Craniotomy na japonskom Amputated Vein.

 

Bandcamp očami vydavateľov

Vďaka Bandcampu je toto rozmanité množstvo exotickej slovenskej hudby na dosah celému svetu. Aký reálny význam má Bandcamp vedia najlepšie povedať hudobníci a vydavatelia. Najaktívnejším vydavateľstvám som preto poslal otázky o geografii ich fanúšikov – aký majú úspech mimo Slovenska, o kvantite stiahnutí a predajov, o tom, skadiaľ prichádzajú fanúšikovia na Bandcamp (na základe analytických dát priamo z Bandcampu) a o celkovom význame Bandcampu v porovnaní s ostatnými distribučnými kanálmi. Odpovede mi prišli od niekoľkých slovenských, ale aj od dvoch zahraničných vydavateľstiev [13] (indie vydavateľstvo Kill Rock Stars a vaporwave netlabel Business Casual). Obe vydavateľstvá sú úplne odlišné: Kill Rock Stars existuje 24 rokov a je známe v indie scéne, Business Casual existuje dva a pol roka a za túto dobu stihli vydať sto nahrávok – ich odpovede tak poslúžia na porovnanie s pomermi ich slovenských protiólov.

Geografický pôvod fanúšikov slovenských vydavateľstiev zahŕňa celú škálu možností, podľa ich produkcie a propagačných aktivít siaha rozptyl ich publika od čisto miestneho po takmer výhradne zahraničné. Aliens majú 99% predaja mimo hraníc Slovenska – hlavne z Nemecka, Ruska a USA. Z Tapes majú najväčšiu skupinu zákazníkov ľudí z Ameriky, Kanady a Británie – čo súvisí s produkciou ich vydavateľstva. Exitab majú najviac predajov zo Slovenska a Česka (57% a 15,5%) a výraznejšie množstvo predajov zo zvyšného podielu má Británia a Spojené štáty (8%); Proto Sites, sesterský label Exitabu zameraný hlavne na predaj vinylov, má štvrtinu predajov z Francúzska a Spojených štátov, zo Slovenska len 10 percent. Experimentálny a field-recordings label Lom mal štvrtinu predajov na Slovensku a zvyšok prišiel z USA (18%), UK (10%), Česka (8%) a ďalších krajín. A pri hip-hopovom vydavateľstve Ajlavmjuzik pochádzajú takmer všetci fanúšikovia zo Slovenska. Je zaujímavé to porovnať s vydavateľstvom Kill Rock Stars, pri ktorých je rozloženie fanúšikov z rovnakých oblastí ako ich fyzické predaje. Za Seattlom a Portlandom nasledujú New York, Londýn, Chicago, San Francisco, Los Angeles, iné väčšie mestá v USA, Kanada, Veľká Británia, Austrália a Japonsko – všetky krajiny, kde majú fyzickú distribúciu a kde majú viac ohlasu v médiách. Pre Business Casual je väčšina fanúšikov z USA, UK a Japonska. Ukazuje to, že pre niektoré vydavateľstvá môže byť dôležitá fyzická prítomnosť na trhu v distribúciách, ale tiež aj na to, že slovenské vydavateľstvá by sa mohli skúsiť sústrediť na digitálny export produkcie do Japonska.

Oproti geografickému rozloženiu je v kvantite stiahnutí a predajov medzi vydavateľstvami väčšia rovnováha. Nahrávky vydané na Exitabe majú v priemere niekoľko stoviek stiahnutí, občas to stúpne k tisícom. Pokiaľ ide o počet predajov, väčšinou ide o menej ako sto. To samozrejme pokrýva predaje len na Bandcampe, keďže ich nahrávky sa dajú kúpiť aj na koncertoch a v niektorých predajniach s hudbou. Najsťahovanejším albumom pri Exitabe je Pigeon Superstition od Dead Janitora a najpredávanejším Re-Leave od Ink Midgeta. Oproti tomu na koncertoch sa najviac predávajú albumy od The Ills a rýchlo vypredali aj Cloud No Raisins od Pjoniho. Ajlavmjuzik majú za celú dobu existencie 6 500 stiahnutí a 240 predajov. Najviac stiahnutí mala kompilácia Dillalog a najpopulárnejší z pohľadu predaja bol Staratasoul: Luvly Isles, ktorý sa predával aj ako 7″ vinyl – ten mal dokopy 800 stiahnutí a 50 predajov. Taktiež je potrebné dodať, že aj Ajlavmjuzik využívajú rôzne ďalšie kanály na sprístupňovanie hudby. Kazetový label Z Tapes má stiahnutia v desiatkach až stovkách a predaje kaziet tiež v desiatkach. Ich najpredávanejšia kazeta bola Elsie od Fox Academy – predali 63 kaziet, 3 stiahnutia a 169-krát si ju ľudia stiahli zadarmo. Pre porovnanie najpredávanejší album od Kill Rock Stars má vyše 2 000 predajov a je to stand-up comedy album od Hari Kondabolua. Najpopulárnejšie nahrávky Business Casual majú 400 stiahnutí za prvý mesiac, zvyčajne je to okolo 150. Ukazuje to, že je podstatné hľadať si cesty ku každému, kto môže potenciálne mať záujem. V súčasnosti vládne zhoda medzi vydavateľstvami (Exitab, Masifsound, Ajlavmjuzik, Bandcamp), že najčastejšie na ich Bandcamp prichádzajú fanúšikovia priamo (e-mail), cez Facebook, Google a cez ďalšie odkazy.

Bandcamp je pre vydavateľstvá jedným z viacerých distribučných kanálov. Otázku, aký má význam, si vydavatelia svorne preložili na to, ako im uľahčuje fungovanie. Pre Exitab je to najpodstatnejší servis z hľadiska vydávania albumov – transparentnosť ohľadom toho, ako to bude vo výsledku všetko vyzerať, koľko to bude stáť a podobne, čo je oveľa lepšie ako skúsenosť s iTunes a Spotify. Využívajú aj predobjednávky, čo vie nízkonákladovému vydavateľstvu značne pomôcť. Z Tapes majú aj vlastný eshop, ale ľudia sú stále zvyknutí nakupovať cez Bandcamp a ten je pre nich najlepšou hudobnou službou. Pre Martina Hubu je podstatné, že umožňuje umelcom bezproblémový predaj – je jednoduchý na pochopenie, uploadovanie, obsluhu… Kill Rock Stars majú dlhoročné skúsenosti s rôznymi kanálmi a aj pre nich je to obľúbená digitálna služba z ktorej majú pocit, že im záleží na hudbe a názoroch vydavateľov. A pre Business Casual je Bandcamp základom existencie, keďže žiaden tradičný kanál by pre nich nefungoval.

 

Záver

Na Bandcamp som prišiel objavovať zaujímavé nahrávky a ostal som kvôli pôžitku zo strácania sa. Ktorýmkoľvek tagom sa vydáte postupne blúdite rôznymi uzlami džungle, ktorá vás dokáže prekvapiť aj potešiť. Oblasti výskytu okultného death metalu s dlhými traktátmi namiesto názvov, deathcore ostrovček s názvom Mironoga, voľne sa potulujúcich členov kmeňov insitného hiphopu až po komunity vizionárov, ktorí potretí blatom skúmajú hranice zvuku. Pre nich všetkých je Bandcamp jedným z ekosystémov v ktorom spolu koexistujú a ktorý im umožňuje rozmnožovať sa. Nie je to však rajská záhrada neobmedzených zdrojov, ale konkurenčný súboj o pozornosť fanúšikov s množstvom ďalších hudobníkov a vydavateľov z celého sveta. Vyžaduje si aktivity mimo Bandcampu, ktoré k nahrávke pritiahnu jej poslucháča z rôznych iných kanálov. Hudba chce byť počutá niekým s kým bude rezonovať. Akonáhle sa niekoho takého podarí získať, Bandcamp uľahčuje všetko čo nasleduje spôsobom, ktorý je prívetivý pre hudobníkov, vydavateľov aj poslucháčov.

 

Bibliografia a poznámky

  1. TOTH, James. Mountain Ranger. In: The Wire, no. 362 (April 2014), p. 21.
  2. Businesscasual.biz, Business Casual [online]. Dostupné na: http://music.businesscasual.biz
  3. GALUSZKA, Patryk. Netlabels and democratization of the recording industry. In: First Monday [online], vol. 17, no. 7-2 (July 2012). Dostupné na: http://firstmonday.org/article/view/3770/3278
  4. 8bitpeoples.com, 8bit peoples [online]. Dostupné na: http://www.8bitpeoples.com
  5. Sociopath-recordings.com, Sociopath Recordings [online]. Dostupné na: http://www.sociopath-recordings.com
  6. Archive.org. Netlabels collection [online]. Dostupné na: https://archive.org/details/netlabels
  7. ZOBELE, John. 25. september 2015. Osobná komunikácia.
  8. Artist index. In: Bandcamp [online]. [cit. 2015-12-06]. Dostupné na: https://bandcamp.com/artist_index
  9. What is a Sufjan. In: Bandcamp [online]. [cit. 2015-12-06]. http://blog.bandcamp.com/2010/08/24/what-is-a-sufjan
  10. Tag agricultural doom. In: Bandcamp [online]. [cit. 2015-12-06]. Dostupné na: https://bandcamp.com/tag/agricultural-doom
  11. Na získanie dát z Bandcampu som použil Web Scraper (http://webscraper.io) – rozšírenie pre browser Chrome, ktoré umožňuje sťahovať štruktúrované údaje z webov. Bandcamp má konzistentnú štruktúru: každý tag má stránku, na ktorej sa nachádzajú príslušné albumy a každý album má stránku s rovnakým rozložením údajov (názov, cena, vydavateľstvo, tagy, …). V prvej fáze som prešiel tag “Slovakia” a regionálne tagy ako “Košice Region”/”Košický kraj”. Jednou z nevýhod tohto prístupu je, že Bandcamp poskytuje len štyristo výsledkov zoradených podľa novosti alebo predaja, čo napríklad tag Slovakia presahuje. Cieľom bolo získať čo najúplnejší zoznam albumov a tak som v druhej fáze zo zozbieraných dát vytiahol stránky hudobníkov, skupín a vydavateľstiev a prešiel cez ne rovnakým princípom, čo doplnilo ich diskografie. Napriek tomu zoznam nie je vyčerpávajúci – počas písania článku som si všimol, že chýbajú niektoré albumy a vydavateľstvá – a zároveň v zozname sú aj nahrávky zahraničných tvorcov vydaných slovenskými vydavateľstvami. Na Bandcampe sú dva základné typy nahrávky – album a track. Zo zoznamu som odstránil všetky samostatné tracky, no napriek tomu sa nájdu nahrávky v sekcii album, ktoré pozostávajú len z jedného tracku. Zber dát som realizoval v septembri a októbri 2015 a výsledné dáta sú dostupné na: http://bit.ly/BandcampSK2015
  12. Spomínam ho nielen kvôli tomu, že sa poznám so zakladateľom, ktorý je 10/10 qt, would bang.
  13. Vydavateľstvá, ktorých vyjadrenia v upravenej podobe využívam v tejto sekcii: Kill Rock Stars (Ben), Business Casual (John Zobele), Aliens (Robo/Rogastudio/Headdreamer/Ryby), Exitab & Proto Sites (Filip), Masifsound Studio (Matej Bartoš), Ajlavmjuzik (Miro), Z Tapes (Filip Zemčík), Martin Huba.
Kategórie