Z podsvetia


Kvôli jednej zo semestrálnych prác som si niekoľko týždňov googlil o podzemí. Bol som zvedavý, čo všetko tam ešte je, okrem funkčných či nefunkčných baní, inzerátov na Trumpocalyptické bunkre, CERN-u, vlakových tunelov a tunelov pod väznicami, skládok odpadu či obyvateľov dutej zeme. Od logického vyhľadávania extrémov (najhlbšie, najväčšie) som prešiel ku googleniu náhodných hĺbok. Nasledujúci text je výberom takto získaných nálezov a zameriava sa hlavne na ľudskú aktivitu v litosfére. Tie najhlbšie a najväčšie položky sú síce kandidátmi na samostatný článok na stránkach typu Interesting Engineering, no ich rozsah, necitlivosť a negatívne pôsobenie v rozličných ekosystémoch mrazivo presne dokresľujú obsah slov ako kapitalocén či antropocén. Zoznam zdrojov pre jednotlivé hĺbky uvádzam nižšie.

– (15 – 18) m


Developeri, investori a všetci bohatí, ktorí by radi expandovali svoje domy v centre Londýna, našli riešenie problému s nedostatkom prázdnych pozemkov pár metrov pod asfaltom. Vertikálna expanzia do hĺbky je v porovnaní s cenami nadzemných budov lacným a efektívnym spôsobom, ako získať ďalší životný priestor. Nejde pritom len o rozširovanie už existujúcich pivníc, stavebné firmy často čelia výzvam pri budovách, ktoré ju nemajú a púšťajú sa do ambiciózneho hĺbenia priestoru pod budovami v husto zastavaných uliciach priamo uprostred veľkomesta. Napríklad zo 4650 nových pivníc vybudovaných v roku 2017 bolo 783 neštandardne rozsiahlych s minimálne dvomi podlažiami a 112 mega pivníc boli tzv. “ľadovce”: tie majú aspoň 3 poschodia a sú v nich bazény, sauny, knižnice, miestnosti so simuláciou golfu, garáže, múzeá…

– 85 m

Derinkuyu je najväčšie podzemné mesto v dnešnom Turecku. Kapacitou je dosť veľké pre 20 000 ľudí aj so zásobami. Počas prevádzky sa zvnútra uzatváralo mohutnými kameňmi, pričom každé z podlaží bolo možné uzavrieť samostatne, malo vetraciu šachtu aj vodovod a fungovalo tak ako protoapokalyptický bunker.
Mesto bolo vybudované počas Byzancie a bolo intenzívne využívané ako úkryt počas rôznych vojnových, náboženských a politických konfliktov: od Arabsko-Byzantských vojen alebo invázie mongolského vládcu v 14. storočí, ale aj v roku 1909, keď sa Arméni ukrývali pred pogromami v Adane.

– 86 m

Štvrté semifinále národného výberu Eurovision Song Contest sa uskutočnilo v soľnej bani Turda. Organizátori do nej zniesli 20 ton vybavenia.

– 114 m


Francúzsky speleológ Siffre strávil pod zemou v rôznych etapách svojho života niekoľko mesiacov. Najextrémnejší z takýchto pobytov sa uskutočnil v priepasti Scarasson pod ľadovcom v Alpách. Vo vlhkom a studenom prostredí žil 2 mesiace bez slnečného svetla a hodiniek. Pôvodným cieľom experimentu bolo štúdium života v tme, popritom mal Siffre skúmať aj vnútro ľadovca a jaskyne. Dáta o tom, ako skreslene vnímal čas bez orientácie pomocou striedania dňa a noci (pri výstupe z jaskyne si myslel, že v nej strávil len mesiac), prispeli k výskumu biologického času tela a chronobiológie. Siffre dúfal, že pomôže najmä kozmonautike, no záujem o jeho výskum mala aj armáda a neskôr biológia.

– 218 m


Jednou z najväčších materializácií paranojí studenej vojny je komplex pod hotelom Greenbrier. Americká vláda požiadala hotelový rezort o spoluprácu pri vývoji tajného podzemného centra, do ktorého by sa presunul Kongres v prípade apokalypticky nukleárnej situácie. Toto zariadenie vybudovali v rokoch 1959 až 1962 v okolí hotela, ale aj priamo pod ním. V nasledujúcich 30 rokoch bola v platnosti zmluva medzi majiteľmi hotela a federálnou vládou, ktorá by počas nukleárnej alebo inej medzinárodnej hrozby umožnila vláde prebrať kontrolu nad celým hotelom. Počas Eisenhowerovej éry bunker poskytoval dekontaminačné komory, 18 ubytovní pre 1100 ľudí, elektráreň, 25 000 galónov vody, nemocnicu s 12 lôžkami, laboratórium, 3 tanky so 14 000 galónmi dieselového paliva, lekáreň, jednotku intenzívnej starostlivosti, reštaurácie, zasadačky.

– 420 m

Nevyriešené skladovanie hromadiaceho sa odpadu z atómových elektrární je jednou z množstva ekologických hrozieb, ktoré môžu znepríjemňovať život na Zemi aj po vyhynutí ľudského pokolenia. Rádioaktívne zvyšky majú po odstránení z reaktorov 800°C a sú extrémne toxické, pri priamom kontakte by dospelý človek zomrel asi do troch hodín. Už niekoľko rokov prebieha stavba prvého permanentného podzemného úložiska pre jadrový odpad vo Fínsku. Ide o prvý pokus vysporiadať sa s týmto problémom na dlhodobej úrovni. Schladené a upravené palivo z dočasných skladov má byť uložené do meter širokých kapsúl z liatiny. Tieto nádoby budú následné vložené do medených kanistrov, ktoré by mali chrániť liatinu pred kóroziou z podzemnej vody. Podľa špekulácií projektantov má tento systém vydržať 100 000 rokov, v tom prípade by izoloval rádioaktívny odpad od biosféry, kým nebude viac-menej bezpečný. Projekt čelí mnohým kritikám, napr. vedci, ktorí skúmali koróziu medi tvrdia, že tento materiál začne hrdzavieť už po 1000 rokoch. Jeho poloha v blízkosti mora je taktiež plná rizík – po prípadnej nehode by sa mohla rádioaktivita ľahko šíriť vodou a extrémne poškodiť morský ekosystém a následne aj iné habitaty.

– 525 m

V roku 1957 skupina inžinierov a robotníkov v mrazivej sibírskej klíme tryskovými motormi ohrievala ľadovú zem. Pred nasadením bagristov bolo nutné roztopiť pôdu a sneh. Snažili sa dostať k zdroju vulkanickej zrazeniny bohatej na diamanty, ktorá ležala pod permafrostom, no 7 mesiacov dlhá zima dosť komplikovala plány na ťažbu. Vzhľadom na pomalé napredovanie ohrievania začali používať dynamit. Dnes je na tomto mieste 525 metrov hlboká diera s priemerom 12 km. V tejto jame fungovala najvýkonnejšia diamantová baňa Sovietskeho zväzu. Neskôr bola sprivatizovaná a fungovala pár rokov, po prerušení povrchovej ťažby a po menšej pauze funguje dodnes ako aktívna diamantová baňa. Siaha do hĺbky 1220 metrov.

– 1000 m


Super-Kamiokande, skratka zo Super-Kamioka Neutrino Detection Experiment, tiež označovaný ako Super-K alebo SK, je neutrínové observatórium pod horou Ikeno v Japonsku. Je navrhnuté na detekovanie neutrín pri rozklade protónov, solárnych a atmosférických neutrín a na sledovanie supernov v Mliečnej dráhe. Hlavnú časť tvorí mohutný, 40 metrov vysoký oceľový tank, ktorý obsahuje 50 000 ton ultra čistej vody. Po jeho obvode je približne 13 000 fotonásobičov, ktoré detekujú špeciálnu formu radiácie. Technici sa pri údržbe fotonásobičov plavia na člnoch.

– 4000 m

Mponeng je najhlbšia zlatá baňa na svete. Z hlbín pri Johannesburgu v južnej Afrike je denne vyťažených 5400 ton kameňov. Skaly sa vo vnútri bane dokážu zahriať až na 60 °C a občas samovoľne explodujú. Do bane sú denne pumpované tony ľadu, inak by baníci neboli schopní pracovať v takej hĺbke. Ale aj napriek tomu sú pracovné podmienky v bani nepredstaviteľné, baníci pripomínajú staroveké ľudské “mega stroje”, ktoré napríklad stavali pyramídy. Každý deň do bane vstúpi pomocou výťahov asi 4000 robotníkov. Jeden výťah, bežne označovaný ako klietka, má kapacitu 120 pracovníkov. Výťahy operujú len do určitej hĺbky, potom je treba ísť pešo alebo menším vozidlom. Cesta na dno trvá skoro hodinu. Do bane vstupujú aj tzv. ghost miners, ktorí sa tajne snažia nájsť zlato. V bani potom žijú aj niekoľko týždňov len s malými zásobami jedla a riskujú, že sa stratia alebo pôjdu do väzenia. Spolu s baníkmi v najhlbších častiach žijú už len baktérie Desulforudis audaxviator. Patria medzi extrémofily, živočíchy schopné prežiť v extrémnych podmienkach. Ich objav je jedným z mála prínosov tohoto inak ekologicky-drancujúceho kolosu.

– 12 262 m


Sibírska super diera Kola je dielom sovietskych vedcov, ktorí sa snažili vŕtať čo najhlbšie do zemskej kôry. Diera má priemer 23 centimetrov a je to najhlbšia umelo vytvorená diera na planéte. Približne do roku 2009 bola aj najdlhšou, prekonali ju však ropné vrty v Katare alebo na ruskom ostrove Sachalin – trajektória ropných vrtov často mení smer a nie je orientovaná len priamo vertikálne dolu ako Kola. Ambiciózny plán dosiahnuť hĺbku 15 000 metrov sa nikdy neuskutočnil a vŕtanie bolo stopnuté v roku 1992, po tom, ako teplota v hlbinách dosahovala až 180 °C a zaskočila tak dobovú techniku. Diera je momentálne zapečatená a opustená. Táto lokácia láka hlavne milovníkov ruin porn.

– 12 376 m

Ropné spoločnosti dneška musia na získanie zvyškov fosilných palív lámať rekordy a postupovať aj do hlbín pod oceánmi. Jednou z najhlbších je ropná studňa Z44 Chayvo. Toto nálezisko je súčasťou projektu Sachalin, masívnej siete hlbokomorských ropných vrtov. V roku 2017 napríklad dosiahol produkčný cieľ 250 000 barelov za deň. Ropné studne na tomto polostrove okrem iného ničia kriticky ohrozenú populáciu sivých veľrýb a zapríčinili tiež masové vymieranie haringov. Podľa výskumu publikovaného vo Frontiers in enviromental sciences sú však dôsledky a riziká takejto ťažby hrozivejšie. Hlbokomorské živočíchy, asambláže a ekosystémy sa rozmnožujú pomalšie než bežné oceánske populácie, sú dlhoveké a citlivé na vyrušenie. Vedci vyzývajú, že ich priamy kontakt s priemyselnou aktivitou akéhokoľvek druhu predstavuje hrozbu, ktorej následky nevieme predvídať a mal by byť striktne regulovaný.

 

PIC Archív autora

Zdroje:

– (15 – 18) m
https://www.dailymail.co.uk/news/article-5703283/Map-reveals-4-650-mega-basements-dug-beneath-London-homes.html
https://www.theguardian.com/money/2018/may/07/going-underground-the-subterranean-secrets-of-londons-super-rich

– 85 m
https://www.atlasobscura.com/places/derinkuyu-underground-city

– 86 m
https://www.romania-insider.com/eurovision-romania-semifinal-salt-mine/

– 114 m
http://www.cabinetmagazine.org/issues/30/foer.php

– 218 m
http://www.greenbrier.com/Activities/The-Bunker/Bunker-Tours.aspx

– 420 m
https://www.wired.co.uk/article/olkiluoto-island-finland-nuclear-waste-onkalo

– 525 m
https://www.dailymail.co.uk/news/article-3741956/The-expensive-hole-world-Russian-diamond-valued-13-BILLION-vast-helicopters-banned-flying-case-SUCKED-it.html

– 1000 m
https://www.wired.com/2012/03/strange-neutrinos-experiments/

– 4000 m
https://www.nature.com/news/2008/081009/full/news.2008.1160.html
https://money.visualcapitalist.com/descend-worlds-deepest-gold-mine/
https://www.miningglobal.com/machinery/photos-5-most-staggering-facts-about-mponeng-gold-mine

– 12262 m
https://www.forensic-architecture.org/file/down-to-earth/

– 12,376 m
https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fenvs.2016.00058/full