 |
 |
|
Urban Stories 01
Nový Most, Bratislava
|
|
|
Každé mesto má svoju mytológiu. Neodmyslite¾nou súèasou tej bratislavskej sú príbehy spojené s Novým mostom, ktorý je u väèšiny ¾udí vžitý pod názvom Most SNP. V celonárodnej anketovej súaži Stavba storoèia na Slovensku (hlasovali odborníci i laici) sa nedávno umiestnil na prvom mieste. Napriek tomu sú jeho strojcovia vnímaní ako likvidátori atmosféry bývalej židovskej štvrte pod hradom.
Skutoèný príbeh Nového mosta pozná len málokto z tisícok ¾udí, ktorí ním denne prúdia oboma smermi. O to intenzívnejšie sa okolo neho šíria fámy najrôznejšieho druhu. Rozhodli sme sa ich overi a po hrabaní sa v archívoch sme navštívili aj jedného z troch hlavných projektantov, docenta Ladislava Kušníra. Jeho názory sú uvedené kurzívou.
Mýtus 01: mohol stá aj inde
Ako vidno na starých dochovaných kresbách, na mieste, kde Nový most stojí, bol už za èias Rakúsko-Uhorska brod. Bratislava mala vtedy jediný most. Keï si dynamický rozvoj mesta zaèal vyžadova potrebu premostenia Dunaja, vždy sa uvažovalo aj o starom brode. Zatia¾ èo Petržalka bola ešte malebnou dedinou, medzinárodná urbanistická s témou premeny Petržalky na satelitné mesto z roku 1967 urèila polohu piatich mostov cez Dunaj. Prvý sa postavil práve Most SNP.
"Ako architekti sme nepovedali: tu bude most. Na to bola súaž na základe smerného územného plánu, kde sa presne stanovila jeho poloha. Na predmostie boli samostatné súaže, do ktorých hovorili urbanisti a pamiatkári. My sme mali na starosti len samotné mostné teleso. Zhodnotili sme všetky funkèné a kompozièné náležitosti Starého mesta. Preto stojí nosný pilier na petržalskom brehu."
Mýtus 02: robili ho stredoslováci bez citu k Bratislave
Hlavný architekt, profesor Lacko, síce naozaj pochádzal zo Zvolena, ale v architektonickej obci sa oceòuje spôsob, akým sa podarilo zníži poèet negatívnych zásahov do historického centra. Každý odborník potvrdí, že budova židovskej synagógy, za ktorou sa najviac banuje, nemala ve¾kú umeleckohistorickú hodnotu. Docent Kušnír hovorí o starých priestoroch podhradia s pragmatizmom profesionála, ale bez náznaku cynizmu:
"Všetky územné plány urèili bod premostenia Dunaja v bývalej vodnej priekope, ktorá bola medzi mestom a hradom. Bol to opevòovací systém, ktorý sa výstavbou mosta rekonštruoval, ináè by tam boli humná židovskej osady. Každý za nimi ¾utuje, ale to boli králikárne, ktoré mali Židia opreté o múry hradu. Pamiatkári povedali: koneène sa otvoria hradby. Celý tento priestor realizoval Dopravoprojekt, ktorý si vypracoval samostatný návrh. Mohlo to by urobené citlivejšie. Pokúsili sme sa navrhnú model okružnej komunikácie, ktorá by rešpektovala budovu židovskej synagógy. Takto to vyriešili v Budapešti, ale Dopravoprojekt to zmietol zo stola."
Málokto dnes vie, že pri prvých úvahách o projektantoch mosta sa poèítalo aj s Maïarmi. Most mali urobi údajne za to, že im naša vláda pomohla poèas revolúcie v roku 1953 a neboli to schopní zaplati. Trojica našich architektov skutoène s nimi zaèala projektova a vypracovala aj štúdiu odôvodòujúcu tvar a umiestnenie mosta. Prvý maïarský návrh však poèítal s nitovaným mostom - tak ako je to u nich bežným zvykom. Našastie sa nakoniec dala prednos modernejšej metóde - zváraniu. Mali sme totiž najslávnejšieho zváraèa na svete, legendárneho Èabelku.
Mýtus 03: boli to komunistickí architekti
Mostné teleso naprojektovalo v podstate šes ¾udí: traja architekti pod vedením profesora Lacka a traja statici pod vedením profesora Tesára. Všetci boli uèitelia. Za socializmu však bolo zakázané na Fakulte architektúry STU projektova. V západných krajinách je bežné, že profesor má svoju projekènú kanceláriu a svoje praktické vedomosti odovzdáva študentom. Poèas politických èistiek boli autori mosta zo školy vylúèení a nepozvali ich ani na slávnostné otvorenie v roku 1973 (namiesto ich mien na pamätnej tabuli donedávna stálo "Pracovníci ŠPTÚ").
"V roku 1970 nás vyhodili zo školy pre naše názory na okupáciu v auguste 1968. Zhodou okolností sme sa však všetci traja architekti spolu ocitli v Štátnom výskumno-projektovom a typizaènom ústave, kde sme projekt už len dorábali. Vtedy sa na škole mohlo všetko robi len po úvodný projekt - to znamená iba okótova, nie však už robi dielenskú dokumentáciu, pod¾a ktorej sa dá stava. Uèitelia mali robi výskum a uèi študentov."
Mýtus 04: je to obrovský, nefunkèný kolos
Vnútri mostného telesa sú uložené potrubia s vodou, ktorá zásobuje celú Petržalku. Dole sa museli urobi otvory (vidno ich zospodu z lodí), aby v prípade prasknutého potrubia mala voda pod vysokým tlakom kam odtiec a nestrhla celý most. Vysoký 90-metrový pylón je v skutoènosti najdôležitejším prvkom - vedú z neho závesné laná na hlavný mostný objekt. 400-metrová konštrukcia sa riešila bez priamej podpory v Dunaji: "Podmienkou súaže na most bola aj požiadavka Dunajplavby, že nosný pilier nesmie zasahova do rieky."
Mýtus 05: nápad s tvarom nie je pôvodný
V èase, keï most vznikal (1967-73), podobné objekty vo svete neboli. Pilier umiestnený mimo koryta rieky a navyše odklonený od historickej èasti mesta boli absolútnym unikátom. Istá podobnos bola s mostom v Kolíne nad Rýnom, jeho pilier však stál vo vode. (V súèasnosti už slovenské riešenie využili napríklad v Rotterdame.) Riešenie Nového mosta je však pôvodné a princíp šikmého naklonenia dokonca ve¾mi slovenský, ako spomína architekt Kušnír: "Skúšali sme všelièo, až profesor Lacko povedal: Keï koèiš sedí na voze a drží vzpínajúce sa kone na liacach, tak sa predsa musí nakloni, aby vyrovnal to napätie. S týmto princípom sme zaèali. Dvojica ståpov nám vyhovovala z h¾adiska statiky pre boèné rezonancie."
Mýtus 06: na vrchole je otáèajúce sa UFO
"Keïže pylón poskytoval výh¾ad na panorámu mesta, rozhodli sme sa, že tam postavíme nejakú plošinu, aby sa tam obèan mohol dosta. Je to logické, vysoký pilier vyžaduje protiváhu, aby sa netriasol. Nakoniec zvíazila idea kaviarnièky, ktorá však mala pôvodne trojuholníkový (!) tvar. Z h¾adiska kompozície sa nám však tie zakonèenia zdali v estetickom nesúlade s pilierom. Na televíznych vežiach sa zvyknú robi tie kaviarnièky, a tak sme navrhli disk. Nikdy sa však nemal a ani nemohol otáèa, pretože to by musel ma jeden pilier v strede a nie dva."
V èasoch studenej vojny malo prvenstvo sovjetskeho sajuza v kozme dôležitý propagandistický význam, a tak nieko¾kí jedinci pod¾ahli presvedèeniu, že tvar kaviarne pripomínajúci vesmírny koráb je holdom krajine socialistických bratov. Návrh kaviarne však existoval na papieri skôr, ako sa v kozme ocitol Gagarin. UFO v Bratislave ove¾a viac pripomínajú iné objekty, ale o tom niekedy nabudúce.
|
ďalšie články autora / Oliver Rehák
Bruce Sterling 16
Zden 15
FutuЯetro 14
Berlin: Die Hauptstadt 13
Sound squatting 13
Počítač vás paralyzuje
Rozhovor s Alexejom Šulginom 13
Phonophani 4/2001
Who is doing the art of tomorrow?
Ars Electronica 2001 3/2001
Rune Grammofon 3/2001
Rozhovor s Johnom Oswaldom 2/2001
Imaginárny rozhovor s Johnom Cageom 1/2001
online texty autora / Oliver Rehák
Kim CASCONE v Nitre! Avízo
DEADRED RECORDS - profil vo forme rozhovoru Ochom ukom
TRANSMEDIALE ’04 - FLY UTOPIA! Avízo
Bookcrossing alias èo s preèítanými knihami Ochom ukom
Transmediale.03: hrajte globálne! Ochom ukom
ďalšie články autora / Zuzana Černáková Duchová
Chuck Norris je pravicový republikánsky blázon do zbraní (Multimediálna multiúrovňová debata nielen o umení) 25
Who is doing the art of tomorrow?
Ars Electronica 2001 3/2001
online texty autora / Zuzana Černáková Duchová
AE 2003: Code=Law, Code=Art, Code=Life Avízo
|
 |
|
<oné> 13 júl 2018 00.30
chujovina s tým otáčaním , netočilo sa celé ,,ufo,, len vnútorná krajná časť so stolmi a stoličkami, sám som si to zopárkrát mal možnosť overiť niekedy začiatkom 80-tych rokov sme tam často chodili
<Lao-c> 12 jún 2007 19.31
Zidovske kralikarne, fakt. Takze vdaka tymto ludom je Bratislava horsie, neludskejsie mesto, nez by mohla byt.
<< < 1/1 > >>
|
|
|
|
 |
|
|
|
|
©20023456789101112
atrakt art | emigre by
satori
|
|
