|
Vlastným menom Espen Sommer Eide je po Geirovi Jenssenovi druhý najznámejší nórsky hudobník. V krajine na severe Európy sa na sklonku 20. storoèia sformovala ve¾mi osobitá podoba elektronickej hudby a práve on a Biosphere patria k tým, ktorí ju ovplyvnili v zásadnej miere. Keï som mu mailom navrhol rozhovor, poslal mi rovno otázky aj odpovede. Ideálny objekt pre slovenských novinárov.
Èo znamená ”Phonophani”?
Je to umelá konštrukcia slov phono (zvuk) a phani (stáva sa vidite¾ným, ako napríklad vízia epifánií). Neskôr ma už príliš nezaujímal ten religiózny podtext, ale skôr výroba ve¾kých emócií a vášní pomocou hudby.
Ako by si opísal hudbu svojho nového albumu Genetic engineering niekomu, kto ju v živote nepoèul?
Hm, to je dos zložité... Možno úplne svieži poslucháè by mohol pochopi o èo ide, keby si predstavil hudbu ako istý druh koláže. Bity a kusy zvukov sú samplované z najrôznejších zdrojov – hudba iných ¾udí, moje vlastné nahrávky, šumy a ruchy, moviesoundscapes (audio fragmenty povyberané z videokaziet) a pod. – ktoré sú následne zlepené spolu do 3- až 10-minútových zvukových plátien. Výsledok je starostlivo aranžovaný pomocou rôznych techník tak, aby sa stali hudbou, t. j. rytmickými, melodickými a harmonickými štruktúrami.
Phonophani je tvoj sólový projekt. V èom sú hlavné rozdiely v porovnaní s prácou v duu Alog s Dag-Are-Hauganom?
Ja som vlastne diktátor! Mám príliš ve¾a koneèných názorov na zvuk pri spolupráci s ostatnými ¾uïmi. Nazdávam sa, že to bola dos šastná náhoda nájs Daga, s ktorým som bol schopný spolupracova. Zhodneme sa na mnohých veciach, a keï nie, silnejší argument zvíazí. Žiadne kompromisy! Pracova osamote je zložitejšie. Zvykol som si na okamžitú spätnú väzbu od Daga a náhle som musel opä zaèa dôverova iba vlastným inštinktom. Èo však poèuje autor, je väèšinou úplne odlišné od toho, èo vníma poslucháè. Èlovek nemá prístup k vonkajšiemu pocitu z hudby. Je to aj osamelá skúsenos, povedal by som, že je podobná písaniu románu – nikto iný nezdie¾a takú intenzívnu rados a šastie ako ja pred svojím Powerbookom.
Z tvojej hudby mám pocit akéhosi svojského vyrovnávania s ambientom.
Osobne nemám ve¾mi rád ambient. Je príliš indiferentný a abstraktný. Samozrejme, sú tu výnimky, ako napríklad Biospherova Substrata èi iné albumy vyhýbajúce sa pasciam new age. Hoci Genetic Engineering obsahuje aj tiché pasáže, tie ”najambientnejšie” som sa snažil intenzívne rozvibrova, aby unikli efektu dizajnérskej zvukovej tapety.
Práve to je zaujímavé. Chví¾u znejú ambientné pasáže, inde poèujeme prvky popu, elektronickej èi elektroakustickej hudby, ale celok sa vzpiera obmedzeniam jediného štýlu alebo žánru.
Myslím, že to sedí. Obzvláš popový aspekt bol pri druhom sólovom CD dos dôležitý. Chcel som zachyti melódie tesne pred tým, než sa stanú ”chyt¾avé”, nelešti ich ako sa to robí v popmusic. Môj debutový album balansuje medzi hudbou a èistými audio signálmi. Pri práci na Genetic Engineering som sa pokúsil prida rovnovážny bod medzi chyt¾avou melódiou a náhodnou zbierkou tónov (ako keï sa diea pokúša vybrnka na klavíri známu melódiu). Kvôli tomu som èasto použil hneï prvé záznamy – ako je to zrejmé najmä v skladbách Saltwater a Fertilizer. Bod rovnováhy je mimoriadne dôležitý, pretože je to pod¾a mòa jedna z techník, pomocou ktorých poslucháè dokáže vníma hudbu ako nieèo viac, než len priamu komunikáciu so mnou alebo cédéèkom a kde sa stráca pôvodný zdroj hudby.
Patríš medzi zvukových inžinierov, ktorí si programujú vlastný softvér, aby mali úplnú kontrolu nad výsledkom? Èo hovoríš na názor Markusa Poppa, ktorý tvrdí, že to je jediná cesta ku kreativite v rámci elektronickej hudby bez toho, aby sa infikovala komerèným mainstreamom?
Príliš ma nezaujíma ”boj proti mainstreamu”, ale nazdávam sa, že Popp naèrtol jednu z možných ciest rozvoja hudby. Keï mám live act, èasto používam projekciu screenu z môjho Powerbooku s ïalšími aplikáciami, ktoré si vytváram v rámci MAXu (pozn. red. špièkový profesionálny audio-softvér pre Mac-y). Audiovizuálny rozmer redefinuje koncertnú situáciu, dochádza k spojeniu hudobnej performance s technologickou exhibíciou. Je to tiež ve¾mi romantický spôsob vytvárania vlastného nástroja. V súèasnosti je príprava na koncert viac o manipulácii nástroja, resp. softvéru, než o zvyèajnom dlhoroènom drile s cie¾om získa virtuóznu hráèsku techniku.
Pomerne ¾ahká dostupnos a ovládate¾nos poèítaèov však splodila aj množstvo zbytoènej hudby. Výsledkom je každodenný audiosmog, otravný monopol priemeru.
Niekedy ma tiež doráža to, èo sa bežne produkuje v posledných rokoch. Prízemnosti a komercia. Nekupujem si skoro žiadne nosièe. Každodenným zdrojom hudby sú televízne reklamy, ktoré úplne ovládli estetiku hudobného videa. Mimo ultraextrémnych experimentov nie je prakticky možné urobi niè, èoho by sa vzápätí nezmocnili nahrávacie spoloènosti, filmový priemysel alebo trh ako taký. V reklamách na autá už som dokonca poèul aj zvuky à la Merzbow. Keï chce niekto by nekomerèným v pravom slova zmysle, musí robi hudbu bez publika.
Jedinou alternatívou je pokúsi sa o vyrovnanie s komerciou a vytvori nieèo ako pop pop music.
Myslím, že druhý album Duck Rabbitt ide práve touto cestou.
Na Genetic Engineering prekvapuje používanie ¾udského hlasu. Doteraz si robil takmer výluène len inštrumentálnu hudbu, zatúžil si po pesnièkách?
Každý, kto poèul album, si myslí, že ide o vokodér. Spieva však poèítaè. Zasekol som sa v programe umožòujúcom nahra melódiu, vloži slová a výsledkom je dokonalý digitálny hlas. Pomocou rôznych manipulácií som sa ho snažil trochu zhumanizova. Tu opä rezonuje rovnovážny bod – medzi ¾udským a kybernetickým prvkom. Rád ¾udí nútim h¾ada krásu v nieèom takom neorganickom, ako je hlas generovaný poèítaèom.
V elektronickej hudbe texty a slová nie sú príliš dôležité. Tvoje skladby však majú poetické názvy a èasto vychádzajú z mimohudobných ideí. Napríklad, preèo práve genetické inžinierstvo? Ako to súvisí s hudbou?
Génové manipulácie sú doslova to isté ako samplovanie.
Nie je to analógia. Gény znamenajú ”zdroje”, z ktorých môže vzniknú nieèo nové tak, že originály zostanú ukryté (a preto nevymáhate¾né autorským právom). Je príznaèné, že hudba založená na samplovaní vzbudzuje v radoch konzervatívcov rovnaké reakcie ako názory verejnosti na genetické manipulácie.
Phonophani aka Espen Sommer Eide (1972) prepadol hudbe už v útlom detstve. Ako šesroèný trápil flautu a trúbku, neskôr hrával na bicie v rôznych skupinách v rodnom nórskom mesteèku Tromsø. V roku 1996 zaèal experimentova s poèítaèmi a samplermi. Keï o dva roky neskôr predviedol svoje výsledky spoluobèanovi menom Geir Jenssen, okamžite prišla ponuka na debutový album. Bola to prvotina nielen projektu Phonophani, ale aj prvá nahrávka na labeli Biophon vôbec. Eideho ïalšie hudobné osudy zásadne ovplyvnilo stretnutie s dvoma ïalšími Nórmi – gitaristom Dag-Are-Haganom a producentom Rune Kristoffersenom. Vzniklo duo Alog a všetky doterajšie Eideho albumy boli vydané na znaèke Rune Grammofon. V roku 2001 vyprodukoval Phonophani dve nové nahrávky.
|
