 |
 |
|
Stuck between the worlds
Polofundovaný sprievodca po Galaxii metaúrovní comicsu
Martin Plško
|
|
|
|
Sen vs. realita. Comics vs. comics. Realita vs. fikcia. Fikcia vs fikcia. Comics v comicse... Tento článok sa venuje prelínaniu realít a úrovní comicsu i necomicsu.
Comics (alebo aj komiks či comix) predstavuje pre bežného necomicsáka väčšinou rozkokošený Káčer Donald, lietajúci steroidový superhrdinský kulturista v elasťákoch so spodným prádlom navrch, ironicky glosujúci Garfield v novinových stripoch alebo veľkooké manga puberťáčky v krátkych sukničkách z rodnej krajiny jašterice Godzilly. Lenže nie je tomu tak. Existuje x definícií comicsu, ale s máloktorou som spokojný, preto v nasledujúcich riadkoch predstavím svoju.
Krátka definícia comicsu
Je scestné comics definovať pomocou jeho žánrových ikon či stereotypov. Scott McCloud, významný americký teoretik comicsu, pojem sekvenčné umenie (pozri nižšie) aktualizuje na pojem neviditeľné umenie, ktoré už ani v náznakoch neodkazuje na žiadnu konkrétnu estetiku žiadneho konkrétneho typu comicsov, ale odkazuje na tvorivý princíp vlastný všetkým comicsom bez rozdielu a zároveň ho odlišuje od iných druhov umenia. Comics je mixom obrazovej zložky s textovou, pričom najdôležitejšiu úlohu pri vnímaní comicsu zohráva práve predstavivosť (resp. domýšľavosť) čitateľa, ktorý si výjavy na jednotlivých paneloch spája do jedného logického sledu. Čiže comics je comicsom práve preto, lebo nevidno, čo sa deje v tej medzere medzi dvoma panelmi, ktoré zobrazujú napr. začiatok a koniec nejakej činnosti. Túto neviditeľnú časť si divák spája do sekvencií, ktoré vytvárajú dianie v comicse.
Čas plynie v comicsoch výrazne odlišne od reality. Veľká časť comicsov totiž vychádza na pokračovanie každý mesiac. To znamená, že čitateľ nadväzuje každý mesiac na udalosti spred štyroch týždňov, ale v comicse tento čas medzi jednotlivými číslami neplynie. Stojí a čaká. Preto sa deje to, že čas v comicse plynie z globálneho hľadiska omnoho pomalšie ako v realite čitateľa. Udalosti opísané v dvanástich častiach jedného titulu sa môžu v comicse odohrávať počas jedného týždňa, ale v domovskej realite čitateľa prejde jeden celý rok. Následkom tohoto úkazu je, že napr. Spiderman počas 40 rokov od prvého vydania zostarol iba o niekoľko rokov. Filmový James Bond je na tom podobne.
Comics ako sekvenčné umenie (termín Willa Eisnera, legendy comicsu, vynálezcu pojmu comicsového románu, tzv. „graphic novel“ a autora večne reformného comicsu Spirit) je založený na efekte domyslenia si medzifáz. Jednotlivé políčka komiksu znázorňujú vždy iba určité sekvencie diania, zastavené okamihy, tak ako napríklad aj jednotlivé políčka filmového materiálu. To, čo sa odohráva v medzere medzi dvoma políčkami comicsu, sa deje v mysli čitateľa.
Čas plynie medzi dvoma jednotlivými sekvenciami diania. Medzi dvoma políčkami comicsu, medzi dvoma momentmi môže uplynúť jedna sekunda, jeden deň, môžu uplynúť roky i milióny rokov, čas sa môže zastaviť, ísť naspäť alebo tieto dve sekvencie môžu zobrazovať ten istý moment diania, avšak z inej perspektívy alebo v úplne inom časopriestore.
Na nasledujúcich stranách sa bližšie prizrieme rôznym formám prelínania sa realít a meta-úrovní v médiu.
Comics vs. comics alias Superhrdinský crossover
Comicsový crossover je stretom známych superhrdinských ikon jednotlivých svetov rôznych vydavateľstiev špecializujúcich sa na tituly tohto comicsového žánru. Crossovery existujú i vnútrovydavateľské, ale najobľúbenejšie sú práve tie medzivydavateľské. Bežný comicsový klišé-príbeh supergerojov sa v nich začína nejakým nedorozumením, ktoré postaví hrdinov dvoch rôznych, navzájom si konkurujúcich comicsových vydavateľstiev proti sebe. Po veľkolepej úvodnej bitke sa však superhrdinovia uzmieria a zjednotia sa proti spoločnému nepriateľovi, ktorého v záverečnom gigantickom boji porazia alebo zaženú na ústup. Dôvodom takéhoto súboja býva zvýšenie predajnosti a záujmu o konkrétne comicsové série (superhrdinovia sú v prvom rade biznis, čo však neznamená, že v tomto samostatnom subžánri nevznikajú hodnotné diela ťažiace zo zavedenej žánrovej estetiky alebo parodujúce estetiku vlastnú). Svety jednotlivých vydavateľstiev sa nazývajú univerzá (napr. realita Spider-Manovského sveta sa nazýva MARVEL UNIVERSE, podľa jeho domovského vydavateľstva Marvel). Ak prichádza k stretu dvoch rôznych realít, ako napr. v megasérii Devil‘s Reign, kde sa stretli hrdinovia vydavateľstiev Top Cow (súčasť vydavateľského domu Image Comics) a Marvel, vyjadrujú sa hrdinovia comicsu nie o rozličných univerzách, ale o dimenziách. Sci-fi z pohľadu čitateľov je realitou superhrdinovského sveta. Preto sa môže odohrať i takýto fiktívny rozhovor dvoch ponad mesto letiacich hrdinov z rozličných vydavateľských domov:
Hero1: „Hej, váš New York vyzerá tak trochu inak.“
Hero2: „Samozrejme, že ti pripadá iný, veď si z inej dimenzie.“
Príklady: Superman verzus Batman (vnútrovydavateľský crossover), Batman verzus Spider-Man (medzivydavateľský crossover. Batmana vydáva DC Comics, Spider-Mana Marvel).
Veľmi hravú definíciu crossoveru ponúka KMXBSTRD, veterán slovenského comicsového undergroundu:
„...Crossover??? Už to vidím, stretnú sa, chvíľu sa budú urážať, dajú si navzájom cez držku, aby sa potom spojili proti záporákovi, spoločne mu dali cez držku a koniec, zbohom, adieu, zas niekedy, máš moje číslo, zavolaj mi...
Takto to možno prebieha v bežných crossoveroch, akých vznikajú celé tucty, opúšťajú brány nakladateľstiev, potĺkajú sa po uliciach a vnucujú sa čitateľom: „Hej, človeče som fakt dobrý, prečítaj si ma!!!“, ale všetci dobre vedia, čo sú zač a krútia hlavami: „Prepáč kámo, nemám drobné...“, prípadne sa tvária, že ich nevidia a tak crossovery sedia v čakárňach úradov práce, čítajú si ponuky voľných pracovných miest, nič nenájdu, tak idú domov, majú depresie a páchajú samovraždy. A to sú tie slušnejšie. Ostatné somrujú drobáky, kupujú si čučo a opíjajú sa, aby zabudli na svoj krutý osud...“
(3/4 č. 18, Atrakt art, 2006)
Crossover hudobný a filmový
Jedným z prvých hudobných crossoverov bola spolupráca hip-hopových Run D.M.C. s love-rockovými Aerosmith. Bolo to v začiatkoch rozbiehajúcej sa vlny mixovania žánrov, ktorá vyvrcholila vznikom rovnomenného žánru crossover (reprezentovaný vo svojej najvydarenejšej polohe napr. kapelami ako Rage Against The Machine, Clawfinger či Faith No More alebo starými Red Hot Chilli Peppers) až sa vykryštalizovala do tsunami komerčne veľmi úspešného žánru nu-metal (Linkin Park, Korn, System of a Down, Incubus, ...). Tak ako môže Superman hosťovať v Spider-Manovej sérii, tak môže hosťovať (hovorí sa tomu featuring) raperka Missy Elliot v klipe sladkej barbiny Christiny Aguilery či Zuzana Smatanová v klipe Desmodu. Preto sa môžu v crossoveri (filmovom) stretnúť Jason z Piatku trinásteho s Freddym Kruegerom (tento filmový produkt pochybných kvalít uzrel svetlo sveta pôvodne tiež ako comics pochybných kvalít).
Nemožno nespomenúť projekt virtuálnej kapely Gorillaz, vzniknuvšej okolo Damona Albarna z britpopových Blur. Gorillaz je kapela zložená z kreslených členov s menami Noodle, 2-D, Russel a Murdoc. Ich vizáž má na svedomí Albarnov kamoš Jamie Hewlett, jeden z otcov preslávenej comicsovej postapokalyptickej milovníčky klokanov a plechovkového piva, Tank girl, punkáčky s vlastným tankom s ešpézetkou KANT. Hewlett mal vždy blízko k hudbe, bol jedným z ľudí, čo pomáhali tvoriť britpopovú scénu a mnohé známe kapely (Blur, New Order, Curve, Teenage Fanclub, The Ramones) si zahosťovali aj v comicsoch s Tank Girl. Hewlett a Albarn trávili spolu veľa času a nakoniec z toho vzišli Gorillaz – štyri fiktívne, kreslené postavy, ktoré v pohode mohli vyskočiť z nejakého comicsu o Tank Girl. Skĺbením digitálnej technológie a klasickej animácie oživil Jamie svoj vlastný, až karikaturistický výtvarný štýl a rozhýbal nielen všetky klipy kapely, ale i celú jej multimediálnu internetovú stránku.
Realita vs. fikcia a vice versa
Keď 11. septembra padli Dvojičky, ocitla sa táto téma samozrejme i v comicse, keďže okrem toho, že „umenie imituje prírodu“ je umenie i obrazom svojich čias a spracúva dôležité udalosti a charakter doby svojho vzniku. Mimochodom, Francúzi comics (bande dessiné) nazývajú deviatym umením. Čiže reálna udalosť septembrovej katastrofy bola reflektovaná vo fikcii. Spider-Man vo vlastnom comicse pomáhal zachraňovať obete katastrofy. Takisto v reálnom svete ľudia reagujú na fikciu a napr. Spider-Man je už pop-kultúrnou ikonou západnej civilizácie, tak ako Robin Hood, Santa Claus, E. T. mimozemšťan alebo Majklovo superauto K.I.T.T. Fikcia je reflektovaná v realite. Vetu, vzťahujúcu sa práve na udalosť útoku na Dvojičky, dokonca mohli vysloviť a aj vyslovili ľudia v realite i v comicse: „Where was Spider-Man, when this happened?“ (samozrejme, môžeme si tam doplniť ľubovoľného slávneho hrdinu).
Zaujímavosťou sú i vtipné, nenápadné odkazy v comicsoch, niekedy hovoriace práve o prelínaní realít. V jednej časti comicsu Spider-Man sa Spidey (familiárne meno Spider-Mana – ktohovie, kedy sa dostane do amerických krížoviek výraz „Domácke meno Spider-Mana na 6“?) naháňa v priestoroch hračkárskeho veľkoobchodu so záporákom Pumkin‘ Jackom a v zápale boja demolujú všetko navôkol. V niektorých políčkach je vidno i padajúce hračky, „akčné figúrky“ zobrazujúce okrem rôznych G.I.Joeov (mimochodom dostupných tiež ako comics) aj Spider-Mana. Merchandise z reálneho sveta vstúpil i do fikcie, na ktorú sa odvoláva a z ktorej ryžuje ťažké obnosy.
Samostatnou kapitolou by azda mohla byť i možnosť dialógu, resp. jednosmernej priamej komunikácie fikcie a reality, kedy comicsové postavy prehovárajú ku konzumentom reklamy. Či už je to Asterix, hláškujúci na nálepke z Kindervajca, alebo drsný Wolverine, zastrašujúci čitateľa, že tento comics je preňho príliš drsný: „Hey Bub, this ain‘t for the weak at heart!“. Alebo zapojenie marveláckych superhdinov do kampane „GOT MILK?“, kedy sa zjavujú v jednostránkových inzerciách s charakteristicky neutretým mliekom na hornej pere (v Spider-Manovom prípade je mlieko na jeho maske v oblasti hornej pery). Do tejto kampane boli zapojené i fiktívne postavy z televíznych seriálov, napr. Buffy, zabíjačka upírov, takisto aj v podobe skutočnej herečky S.M.Gellar. Inak, len tak na margo, Buffy je tiež úspešnou comicsovou odnožou televízneho seriálu.
Fikcia vs. fikcia
Fiktívne postavy diskutujú/rozjímajú aj o ďalších fiktívnych postavách. Sherlock Holmes je predmetom rozhovoru comicsových postáv, alebo Spider-Man sa rozpráva o Tarzanovi ako o literárnom hrdinovi. Faktom je, že Batman a Spider-Man sa už spolu stretli vo viacerých crossoveroch, lenže Batman sa takisto stretáva s Tarzanom v spoločnom dobrodružstve:
Batman/Tarzan
Claws of the Catwoman
Batman. Tarzan. Two orphaned noblemen who have honed their minds and bodies to the peak of human performance. Two fearless warriors who have sworn to protect their respective homelands. Now, a new evil has surfaced, one that will bring these two legendary heroes together for the first time. In a rousing adventure that reaches from the shadowy spires of Gotham City to the dark forests of deepest Africa, all the skills and instincts of the Dark Knight and the Lord of the Jungle will be needed to save an opulent lost civilization from destruction.
Tarzan ako fiktívna postava existuje v mnohých epochách, preto sa môže podľa ľubovôle vlastníkov autorských práv stretnúť v jednej realite so súčasným Batmanom a zároveň vychádzať knižne v pôvodnej verzii zo začiatku 20. storočia.
Do miernej absurdity zachádza stret dvoch slávnych detektívov: pochabej, večne nenažranej dogy menom Scooby-Doo a temného rytiera, amatérskeho detektíva Batmana:
They move like shadows in the night. Protecting the innocent, thwarting injustice and stuffing themselves with Scooby snacks! That’s right – the most legendary names in crime-fighting history join forces as Scooby-Doo and the Mystery, Inc. gang team up with Batman and Robin. The action begins as The Joker and The Penguin try to cash in on a crooked counterfeiting scheme only to be foiled by the Dynamic Trio of Batman, Robin and Scooby-Doo! But, The Joker and The Penguin return to try and steal a flying suit until Scooby-Doo and the gang prove that with a little Bat-help, they have what it takes to bring the sky-high scoundrels back to earth!
Fikcia vs. fiktívna realita
Tak ako sa mohol dostať drsný detektív Jack Slater (alias Arnold Schwarzenegger) z filmového plátna do reality (film Posledný akčný hrdina, 1993), takisto i comicsové postavy prenikajú do našej reality a infiltrujú skutočnosť. Dôkazom je napr. film Cool world (1992) známeho animátora Ralpha Bakshiho, kde svet autora comicsov a kreslených cartoons žije vlastným životom a hlavná hrdinka Holli Would (v reálnej podobe Kim Basinger) opúšťa kreslený svet za vidinou lepšieho sveta, našej reality. Pomáha jej reálny človek – detektív Frank Harris, inak jedna z prvých úloh Brada Pitta. Alebo ďalším vhodným príkladom jest poloanimovaný Zemeckisov film Kto obvinil králika Rogera (1988), takisto kombinujúci tradičnú kreslenú animáciu s hraným filmom.
V americkej pop-kultúrnej comicsovej drsnote Preacher autora Gartha Ennisa v ťažkých chvíľach k hrdinovi comicsu, ex-reverendovi Jesse Custerovi, namiesto jeho svedomia prehovára John Wayne, ikona amerických filmových westernov, stelesnený v jednej zo svojich filmových postáv. Wayne je tu vlastne fikciou uprostred fikcie. Niečo podobné, ako keby sa Maxim E. Matkin stretol s Ondrášom Machuľom v osobe Mariána Labudu.
Vstupom reality do fikcie je už spomínané hosťovanie rôznych reálnych kapiel v comicse Tank girl. Veľmi obľúbeným spojením dvoch a viacerých realít je vstup samotných autorov do vlastného diela. Niekedy len preto, že scenáristi už nevedia „kudy kam“ (napr. autori Tank girl vo svojom comicse), niekedy ako zámer a súčasť deja (vtiahnutie comicsového tvorcu vo filme Cool world do diela jeho vlastnými postavami) a niekedy z dôvodu vyjadrenia určitého názoru či čisto z recesie a rozvíjania comicsovej formy (pozri časté účinkovanie KMXBSTRDa vo svojich príbehoch).
S formou comicsu sa ironicky a blahosklonne pohráva i tandem Káji Saudka a Ondřeja Neffa v renomovanej sci-fi paródii Arnal, kde výprava kráľovských radcov počas hľadania bojového robota Arnala zablúdi na stránkach comicsu a musí sa vrátiť na predchádzajúcu stranu. Na podobnom princípe fungujú i vizuálne hrátky hrdinov Klacka a Fracka autora Tomáša Prokůpka publikované v brnenskom zine Aargh! . Klacek a Fracek tu využívajú a zneužívajú práve už spomínané medzery medzi jednotlivými comicsovými políčkami, narušujú rámčeky a prepadávajú sa o obrázok nižšie, pohybujú sa v „nepriestore“ medzi jednotlivými políčkami, čiže takpovediac vstupujú čitateľovi priamo do jeho fantázie. Podobných príkladov možno nájsť vo svete comicsu kvantá.
Obdobným príkladom z iného média môže byť krátky, počítačovo animovaný film Tim and Tom francúzskych študentov R. Segauda a Ch. Pougeoisa, kde hrdinovia (obaja majú namiesto hlavy skicáre, ktoré znázorňujú ich momentálne pocity v jednoduchých piktogramoch) opúšťajú filmový pás, skáču medzi políčkami alebo využívajú graf zvukového záznamu ako schody. Podobné postupy môžeme vystopovať minimálne k animovanému seriálu La linea Taliana Osvalda Cavandoliho z roku 1969, ktorý vznikol pôvodne ako séria krátkych reklamných spotov na kuchynské príslušenstvo. Večne neurotický pandrlák kráčajúci po nekonečnej bielej čiare (ktorej je sám súčasťou) na jednofarebnom pozadí takisto obýva už spomínaný „nepriestor“ a takisto nemá zábrany vtiahnuť do deja animátorovu ruku s ceruzkou, aby ten zaňho riešil problémy. Poctu tomuto seriálu vzdávajú i pop-funkoví Jamiroquai v angažovanom klipe k songu (Don‘t) Give Hate a Chance.
Sen vs. realita
Povinným príkladom prelínania realít a snov je comics Sandman cenami ovenčeného Neila Gaimana. Sandman to má už v náplni práce, je Pánom snov. Vstupuje do ľudských realít, ale omnoho častejšie sa háda s Luciferom, alebo vedie rozhovory so Smrťou (je to jeho sestra. A je veľmi milá a sympatická. Ktohovie aký je život po smrti, ale so Smrťou Neila Gaimana by stál za tú srandu).
„Stretla som sa s tvrdením, že Neil Gaiman je Shakespearom komiksu. Nie však v zmysle, že by bol taký ‚dobrý‘ ako Shakespeare, ale v tom, že jeho diela majú v oblasti komiksu vplyv rozsahom podobný ako Shakespeare v klasickej literatúre. V období pred Shakespearom neboli divadelné hry považované za literárny žáner rovnocenný povedzme románom. A práve v čase tvorby Shakespeara bol čas divadelných hier v literatúre, tak ako v súčasnosti je čas situačných komédií v televízii. A dovolím si tvrdiť, že dnešok je práve tak časom pre komiks. Dráma dodnes žije ako úspešný a životaschopný literárny žáner a Shakespeare má na tom nemalý podiel. A Sandmana vnímame ako jedno z kľúčových diel komiksu, ktorý považujeme za legitímne médium vyjadrenia literárneho i umeleckého.“
Žáčková, Nina: Sandman – diplomová práca, s. 33, FiF UK UK, 2005
Mimochodom, Sandman sa v comicse stretáva i so samotným Williamom Shakespearom v príbehu Sen noci svätojánskej a ponúka alternatívnu verziu vzniku Shakespearových diel. Stojí to za prečítanie.
Iným zaujímavým príkladom môže byť comics The Maxx, autora Sama Kietha (muža dvoch mien, a či dvoch priezvísk?), výrazne sa vymykajúci zvyšnej šablónovitej produkcii amerického vydavateľstva Image Comics. Maxx je bezdomovec, bývajúci v kartónovej krabici a vo svojich predstavách sa mení na fialového superhrdinu a zachraňuje Juliu pred nebezpečenstvom v Outbacku (alias Pangei), fiktívnej verzii divokej Austrálie. Často sa prepadá do svojich snov a nerozlišuje medzi jednotlivými realitami. V skutočnosti ale aj Julia (v Outbacku funguje pod menom Leopard Queen) zachraňuje jeho, je totiž sociálnou asistentkou a chodí za Maxxa platiť kaucie do väzenia, keď zase niečo vyviedol. Julia, hippie ženská s miernou nadváhou a sklonom provokovať výstredným oblečením zažila v detstve traumu, keď jej mama utratila chorľavého zajačika, ktorého Julia našla zrazeného na ceste. Možno preto má Maxx pod svojou maskou (ktorú ako správny comicsový hrdina neskladá) hlavu zajaca.
„Všechno totiž nasvědčuje tomu, že Outback je jenom vysněným vesmírem, reálně neexistujícím útočištěm – přičemž není jasné, jestli ho svou fantazií vytváří Maxx nebo Julie. Ale je to ještě složitější. Chvílemi se zdá, že i Maxxovo superhrdinství a jeho skutky v naší realitě jsou jen výplodem představ, které pocházejí (asi) z Maxxova nezaměstnaného houmlesáckeho mozku či (možná) z potlačovaného strachu Julie, která byla kdysi znásilněna a málem zabita a tato vzpomínka se jí dodnes vrací.. ... O Maxxovi a jeho světech existuje ve světě comicsových čtenářů (tzv. Maxxheads – poznámka autora) tolik teorií, kolik je červů bělásků v mrtvole Tetičky jedličky.“
Pavlovský, J., Kopřiva, Š.: The Maxx. Maxximální halucinogen, časopis Score č. 39, 1997
Znie to divne? Tak to má byť, Maxx sa dokonca vypracoval na vlastnú animovanú televíznu sériu (1994) na MTV, kde bol spolu so seriálom The Head uvádzaný na pokračovanie v programe s príznačným názvom MTV Oddities.
A aby sme nezostávali len pri pop-kultúre USA, vhodným príkladom je comics Rork nemeckého autora známeho pod aliasom Andreas, vychádzajúci vo francúzskom vydavateľstve Lombard. Rork, vysoký blondín obdarený para-psychologickými schopnosťami, počas svojho detstva komunikuje s bytosťami zo svojich snov i so svojim budúcim mentorom, šedivým bradáčom nie nepodobným Gandalfovi. Alebo francúzsky comics L‘Ascension du Haut Mal (po česky Padoucnice, vydavateľstvo MOT, 2000-2004) autora Davida B. z vydavateľstvs L‘Association. Padoucnice je príbehom rodiny, ktorá „nie je normálna", pretože jeden z jej členov trpí nepochopiteľnou chorobou. Tento autobiografický príbeh je sociálnou sondou do života francúzskej spoločnosti. Pri pátraní po spojnici medzi predkami a potomkami dochádza k stretu reality s fantáziou hlavného hrdinu, ktorý sa vyrovnáva s chorobou svojho brata.
Comics v comicse
A tak ako existuje film o filme a vo filme (napr. Vreskot či V tieni upíra), kniha o/v knihe (Umberto Eco: Meno ruže) či divadlo v divadle, existujú aj comicsy o/v comicse (Craig Thompson: Pod dekou, Moore/Gibbons: Strážci, Scott McCloud: Understanding comics). Takpovediac fikcia uprostred fikcie. Jeden comics je súčasťou druhého comicsu, alebo je comicsom o comicse, alebo comicsom o tvorbe samotného comicsu.
|
poznámky a odkazy k článku
www.com-x2.com
Gorillaz
www.gorillaz.com
Tim and Tom
http://timtomlefilm.free.fr/film.htm
|
 |
|
kontakt <Riman> 17 mar 2014 14.44
Ahoj Martin. Napis mi mailovy kontakt, tento clanok je vyborny, rad by som pokecal.
<< < 1/1 > >>
|
|
|
|
 |
|
|
|
|
©20023456789101112
atrakt art | emigre by
satori
|
|
