|
|
Začalo sa to mailom, akých sa nazbiera v schránke hudobného promotéra za týždeň niekoľko. Trio Mexičanov písalo, že by si chcelo zahrať na festivale Next. Googlovanie a počúvanie ukážok rýchlo ukázalo, že nejde iba o exotiku, ale o zástupcov čulej nezávislej scény. Keďže termín festivalu sa posunul, nakoniec mal čas iba jeden z nich, no Mario de Vega si vystačil a postaral sa o skvelý rozjazd Nextu 2010. Navyše sa ukázalo, že o tom, čo robí on sám a čo sa deje v jeho rodnej krajine, vie aj rozprávať a že robí veľmi osobité veci od experimentovania so starou elektronikou až po sociálne hudobné projekty pre postihnuté deti.
Tvoja tvorba je veľmi rozmanitá. Ako pristupuješ k jednotlivým projektom?
Rozdeľujem ju do niekoľkých hlavných línií: zvukové improvizácie a site-specific projekty, objekty, dokumentácie a zvukové inštalácie.
Pracuješ s rozličnými nástrojmi – od gramofónov cez počítačové rozhrania až po modifikované objekty. Podľa čoho si ich vyberáš?
Zaujímam sa o fyziku zvuku, jazykové abstrakcie a kauzálne procesy, aj o úpravy interaktívnych zvukových nástrojov. Cez napätie medzi analógovými a digitálnymi médiami sa snažím preskúmať význam krehkosti a sémantiky objektov, ktoré dokážu generovať zvuk. Čo sa týka samotných nástrojov, prešiel som viacerými fázami: od plunderfonických experimentov cez manipulácie s videopáskami, platňami, hadvérovými a softvérovými samplermi, nízkonapäťovými zariadeniami, senzormi až po programovanie vlastného softvéru. V poslednom čase sa zaujímam o možnosti spätnej väzby, ktorá sa dosiahne rozrušovaním viacerých objektov s rezonančnými vlastnosťami. Tieto objekty sú potom spracované a ozvučené analógovými prístrojmi a gramofónovými prenoskami, aby mohli vytvárať nové zvukové situácie, čiastočne ovládateľné rozhrania a zmeny akustického priestoru.
Čo vlastne hľadáš prostredníctvom zvuku?
Sluch nás spája s prostredím, ako nepretržitá invázia informácií. Ostatným vnemom ako chuť, čuch, dotyk a pohľad sa dokážeme vyhnúť. Sluch a zvuk sú ale špecifické v tom, že neustále na človeka „útočia“, a tým odhaľujú našu zraniteľnosť. Baví ma skúmať, aké druhy napätia môžu vyvolať. Zaujíma ma prekračovanie nestabilných prvkov a obrovský potenciál zvuku, ktorý u poslucháčov vyvolá nejednoznačné situácie. Okrem toho aj možnosť skresľovania vnímania pomocou zväčšovania akustického priestoru.
Tvoja tvorba už bola prezentovaná v rôznych kontextoch. Ktorý ti je najbližší?
Kontext určuje výsledky a správanie. Zaujímajú ma myšlienky, ktoré sa týkajú prvkov náhody a nevyhnutnosti. Verím, že výsledky je možné meniť v závislosti od kontextu a príčin. Práve preto sa zaujímam o zvukové improvizácie. Ako improvizátor sa jednoducho musíte rozhodnúť tak či onak. Zvukové improvizácie chápem ako proces, ktorý umožňuje porozumieť schopnosti rozhodovať sa. Každý kontext je iný. Na festivaloch ste bližšie konfrontovaní s inými umelcami, v kluboch a undergroundových priestoroch zase máte užší kontakt s publikom. Keď spolupracujem s galériami alebo múzeami, môžem skúmať veci, ktoré by som cez zvukový aparát nezistil. Mohol by som to prirovnať k cukru a soli. Majú rovnakú farbu, ale chutia inak.
Pracoval si so zrakovo postihnutými deťmi. O čo presne išlo?
Projekt Socket vznikol v rokoch 2003-2005. V tom období som začal riešiť výskumný projekt o sluchu zrakovo postihnutých detí a reaktívnosti s využitím senzorových zariadení, ktoré boli napojené na program Max/MSP. Od Mexickej rady pre umenie som získal grant na rozvinutie projektu. Hlavným cieľom bol vývoj a dizajn interaktívneho zvukového rozhrania. V priebehu práce na projekte som zistil, že počítačové aplikácie neboli také priame, ako ľudská interakcia. Namiesto umožnenia komunikácie mohli spôsobiť presný opak. Výsledkom bola fotodokumentácia mojej práce, ktorej cieľom bolo pochopenie sluchu, poznávanie hĺbky priestoru a priestorovej blízkosti u slepých detí. Ak sa nám teraz podarí získať vhodného sponzora, chceli by sme túto dokumentáciu publikovať.
Z Mexico City si sa presťahoval do Berlína. Prečo?
Zaujíma ma proces sebavzdelávania. Myslím, že Berlín je na to vhodné miesto. Prístup k informáciám je tam odlišný – cez workshopy, výstavy, prednášky, koncerty. Rozhodol som sa pre Berlín, lebo ponúka to, čo dnes, bohužiaľ, v Mexiku nenájdete.
Mexiko má však povesť aktívnej experimentálnej scény.
Som rád, že tá scéna neustále rastie. Mexico City je pozoruhodné miesto, ktoré poskytuje dobré podmienky pre noise každého druhu – smog, 19 miliónov obyvateľov, čierny trh, veľa psích výkalov. S kamarátmi sme dlhé roky organizovali akcie v garážach, suterénoch, parkoviskách a obytných domoch s malým publikom. Teraz je scéna malá i veľká zároveň. Malá v zmysle, keď si uvedomíte, koľko ľudí tu žije a veľká tým, v akých podmienkach vzniká. Pokiaľ viem, na akcie teraz chodí veľa ľudí, často i veľmi mladých, s čerstvým pohľadom na vec a potrebou prijímať nové informácie.
Ako ovplyvňuje scénu fakt, že Mexiko patrí medzi chudobné krajiny?
Je tam ľahšie začať s circuit bendingom (domáckym upravovaním) starej elektroniky a open source softvérom ako PD či Supercollider alebo DIY elektronikou, ako si kúpiť drahý značkový hardvér. V centre Mexico City je rozľahlá štvrť, aj keď nie až taká ako Akihabara v Tokiu alebo Electric Town v Osake, no aj tak dosť veľká. Nájdete tam senzory, motorčeky a spínače od výmyslu sveta. Toto mi v Európe chýba, aspoň v Nemecku niečo také tak ľahko nenájdete. Na periférii Mexico City je množstvo veľkých odpadových kontajnerov a blších trhov, kde za málo peňazí zoženiete rôzne hračky, s ktorými sa dá niečo robiť, množstvo priemyselného odpadu, rádií, tlačiarní a inej elektroniky.
Kto sú kľúčové postavy tamojšej scény?
Zoznam mien, ktoré prispeli k rozvoju scény, je veľmi dlhý. Určite tam patria ľudia ako Manuel Rocha a Guillermo Santamarina, organizátori prvého soundartového festivalu, kde prezentovali tvorbu umelcov ako Atau Tanaka, Phill Niblock, Paul Panhuysen, a mnohých ďalších. Potom kurátor a umelec Arcangel Constantini, ktorý napríklad v roku 2001 do Mexika pozval vášho VJ-a Zdena a ľudí ako Dextro, Exonemo či James Paterson. Ďalej Rogelio Sosa, riaditeľ Radaru, najlepšieho a najdôležitejšieho festivalu, kde hrali Yoshihide Otomo, John Zorn, Wolf Eyes, SunnO)), Oren Ambarchi, Nurse With Wound. Spomenúť treba aj múzeum elektronického umenia Laboratorio Arte Alameda, kde sa konalo množstvo koncertov a výstav i festivalov; Hectora Floresa, koncertného promotéra, ktorý organizuje akcie v múzeu El Eco a MUAC. Ruido Horrible sú blogeri, ktorí majú nezávislý label vydávajúci harsh-noise a drone, a zároveň sú aj promotéri. Usporiadali koncerty Soriah, Jasona Zehu, Justice Yeldhama a ďalších.
Zmienil by som i Transition Festival (festival elektronického umenia, na ktorom vystúpili Hans Tammen, Joker Nies, Loud Objects, Nick vs Nic), Interface Festival (taktiež prezentuje elektronické umenie, zahrali tu napríklad Murcof, F4RM, Algorythm & Blues, Mandorla, SEM Label)… A množstvo ďalších: Manrico Montero, ktorý pracuje s terénnymi nahrávkami; netlabel z Mexico City Mandorla; davidkontra – breakcorový a speedcoreový producent a organizátor undergroundových akcií; Ivan Edeza, noiseový nadšenec a nezávislý kurátor, ktorý pracuje s videom; netlabel A.M.P.; výskumné centrum CMM, ktoré je podporované štátom a pravidelne organizuje workshopy zamerané na open source softvér; nezávislý lab h4tch, ktorý v roku @))% usporiadal niekoľko workshopov o Max/MSP/Jitter, Flashserver, Pure Data alebo Supercollideri, ako aj zvukové performance a site-specific projekty. Tiež Dorkbot-Mexico, pravidelné stretnutia, na ktorých sa prezentujú projekty a v rámci ktorých sa organizujú vystúpenia na rôznych miestach v Mexico City.
Činia sa i noisoví producenti, zvukoví improvizátori a mediálni umelci a kolektívy ako Gilberto Esparza, Marcela Armas, Ivan Puig, Juan Pablo Villa, Walter Schmidt, Carlos Robledo, Jorge Reyes (RIP), Alvaro Ruiz, OxOmaXoMa, Ivan Abreu, Dyan Pritamo, Juan José Rivas, Ezequiel Netri, Gerardo García de la Garza, Antonio Domínguez, La Liga Tecnoplástica, Fat Mariachi, Daniel Lara, Zero Point, Fartha, puntopig, Angelica Castelló, Piscis, F4RM, reallovedestroys, Robot Suicida, Las Venereas Edecanes, Hacked Tapes, Los Heraldos Negros, Israel M, I/C/O/C, Amniosis, jjjolll, rrr, mu, AAM, Murcof… A mnohí iní.
Tvoje vystúpenie na festivale Next bolo jedným z najväčších prekvapení. Čo máme očakávať od ďalšej návštevy Slovenska?
Snažím sa vyhýbať očakávaniam. Dúfam, že budem stručný a jasný. "Hľa, privediem nešťastie na tento ľud, ovocie to ich úmyslov. Veď moje slová nepočúvali a mojím zákonom pohrdli! (Jeremiáš, 6:19)“.
|
