|
Na jeseň 2011 v New Yorku sa skupina ľudí rozhodla "okupovať Wall Street" – ulicu, kde sídlia veľké finančné inštitúcie. Ľudia boli nespokojní s tým, že vláda pomohla týmto inštitúciám v kríze a vnímali to tak, že túto krízu spôsobili práve tieto spoločnosti. Nebol to len bezduchý protest, ľudia sa začali zamýšľať nad tým, ako by svet mohol fungovať inak a lepšie. Preto je dobré sa pozrieť na finančný svet a čo sa v ňom dá vylepšiť. Ešte pred protestami napríklad vznikla alternatívna mena menom Bitcoin. Inšpiráciou k jej vzniku bola vízia tzv. cypherpunkerov a "nakopnutím" rovnako ako pri newyorských protestoch bailout bánk.
Život
Stvorme život. Na štvorčekovom papieri je sú bunky. Vyfarbené bunky žijú. Každá živá bunka, ktorá má menej ako dvoch živých susedov umrie. Ak sú živí susedia dvaja alebo traja, prežije. Keď má niekto viac ako troch susedov, zomrie. Každá mŕtva bunka, ktorá má troch živých susedov, ožije. Takto svoju "Hru života" zadefinoval John Conway v roku 1970.
Poznáme všetky pravidlá takéhoto sveta. Z každej situácie vieme okamžite odvodiť, čo sa stane v ďalšom kroku. Ako každý svet, má aj tento svoje "vyššie otázky". Je možné, že bude žiť donekonečna? Bude sa meniť tak, že sa nevráti do pôvodného stavu, ale bude sa donekonečna vyvíjať? Na túto otázku Conway nemal odpoveď, tak sa rozhodol venovať 50 dolárov ako výhru komukoľvek, kto nájde odpoveď do konca roka 1970. 50 dolárov možno nie je veľa, ale to bol rok 1970. V roku 1971 prezident Nixon zrušil poslednú väzbu dolára na zlato a začali rásť ceny. Tých 50 dolárov by malo v roku 2011 hodnotu takmer 300 dolárov. To len aby sme očistili Conwaya od prípadného obvinenia z prílišnej šetrnosti.
Uvedomme si, že odpovedať na takúto otázku je zložitejšie ako celú hru vymyslieť. Odpoveď však už poznáme: Conwayova Hra života má nekonečné konfigurácie (pozrite si niektoré na Wikipedii). Je to jednoduchá hra, ale v mnohom sa podobá na dnešný svet. Ten má síce zložitejšie pravidlá, ale ani keby sme ich všetky poznali alebo nebodaj by sme ich tvorili, nemusíme nutne vedieť, ako to celé dopadne…
Banky
Ľudia vedia fungovať šikovnejšie, keď sa špecializujú. Niekto udržiava oheň, niekto loví, niekto varí, niekto dáva pozor na deti. Niekto stráži s pomocou zbraní, ktoré niekto iný vyrobil. V menších skupinách často každý robil "zadarmo", lebo vedel, že mu rovnako zadarmo pomôžu iní. Nie všade však boli všetky nerastné suroviny, nie každú špecializáciu bolo užitočné vedieť len pre použitie vrámci danej skupiny. A hlavne, nie každý bol rovnako dobrý. Špecializácii napomohol výmenný obchod. Ľudia sa začali naplno venovať tomu, čo vedeli najlepšie. Niekto lovil a niekto vyrábal zbrane, ale k jedlu sa dostali všetci, ktorí niečo robili.
Nevýhodou výmeny je to, že nie vždy viem ponúknuť niečo, čo chce ten druhý. Ideálne je vymieňať s niečím, čo chce každý. Napríklad vajíčka. Tie sa však kazia. Po mnohých pokusoch ľudia skončili pri zlate a striebre. Bolo trvácne, ľahko deliteľné, vzácne (takže pre všetkých spravodlivé – nikto ho nedokázal vyrábať z ničoho).
Zlatníci vytvorili prvé banky – za poplatok uložili vaše zlato do svojho trezoru a dali vám o tom potvrdenie.
Postupom času zistili, že ľudia to zlato vlastne nepotrebujú. Vymieňajú si tie potvrdenky, ale nikomu sa nechce po zlato ísť k zlatníkovi. Iba ak by to bol konkurenčný zlatník, ten samozrejme žiadny papierik od konkurencie nechce, chce zlato. Zlatníci zistili, že môžu takéto "papieriky" požičiavať, pričom množstvo uschovaného zlata zostane rovnaké. Problém by nastal iba vtedy, ak by si pre svoje zlato prišiel dostatočný počet ľudí na to, aby vyprázdnili trezor. A to sa nestávalo skoro vôbec. Tak vzniklo frakčné bankovníctvo.
Ak všetci zlatníci tieto papieriky vydávali rovnako rýchlo, pre zlatníkov nebol žiadny problém (pre trh už trochu áno, ale to je iný príbeh). Zlatník príde za svojim konkurentom a povie, že chce dve unce zlata na základe tohto papierika. Konkurent vytiahne papierik od trúfalého zlatníka tiež na dve unce zlata. Obaja sa zamyslia a papieriky roztrhajú. Všetko je v poriadku.
Problém nastane, keď niekto tých papierikov rozdáva priveľa. Prídu za ním konkurenti a vyprázdnia mu trezor, čím jeho papieriky stratia hodnotu (konkurenti ich nebudú chcieť akceptovať ako platbu) a zlatník skrachuje. Najviac v bezpečí je ten, kto papieriky bez k nim prislúchajúceho zlata v trezore netlačí.
Frakčné rezervy (vytváranie papierikov bez krytia v trezore) nie sú pre fungovanie tohto mikrosveta potrebné. Slúžia len na to, aby bankári mohli viac zarábať a ľudia si lacnejšie požičiavať.
"Cena zlata" sa odvíja od potrieb ľudí. Ak je veľa produktov (vysoká produkcia), ich cena v zlate klesá a teda hodnota zlata stúpa (za rovnaké množstvo zlata si kúpite viac produktov). Keď je produktov nedostatok, nastane opačný stav. Nezáleží na tom, koľko zlata je na svete, takmer každé "rozumné" množstvo bude fungovať a spĺňať potreby ľudí.
Štát
Nikto nemá rád dane. Teda presnejšie, nikto nechce platiť dane. A už vôbec nie vtedy, keď vie, že budú použité na niečo, s čím nesúhlasí. Napríklad na vedenie vojny alebo financovanie rozhadzovačného kráľovského dvora. To je presne ten moment, kedy v histórii často nastúpili tzv. fiat peniaze. Fungovali v podstate rovnako ako akékoľvek iné papieriky, ale ich hodnota spočívala v tom, že každý veril, že si za ne niečo kúpi preto, lebo to povedal panovník a neskôr zo skúsenosti. A bol tu ešte jeden rozdiel – panovník tieto papieriky mohol tlačiť koľko chcel, pretože zakázal konkurenciu bánk. A tak namiesto toho, aby nútil ľudí platiť dane, napríklad na vedenie vojny, vytlačil si papieriky a viedol vojny za ne.
Samozrejme, toto si ľudia všimli a záplava papierikov sa začala správať rovnako ako zlato, keď ho bol prebytok – strácala na hodnote. Za papierik ste si mohli kúpiť stále menej a menej (inflácia). Je veľmi dôležité si uvedomiť, že všetky takéto systémy peňazí v histórii končili rovnako: buď sa ich štáty dobrovoľne vzdali a prešli naspäť na komoditné peniaze alebo skončili úplným kolapsom meny a stratou väčšiny jej hodnoty.
Komoditné peniaze však nie sú až tak dávnou históriou. Väzbu amerického dolára na zlato úplne zrušili až rok po tom ako Conway vymyslel hru života. Teda pred 41 rokmi. Odvtedy sa deje to, čo sa so štátnymi papierovými peniazmi dialo vždy – strácajú na hodnote. Conwayových 50 dolárov malo kedysi hodnotu dnešných necelých 300 dolárov. Inými slovami, za posledných 40 rokov stratil dolár vyše 80% svojej hodnoty. Ostatné meny, ktoré boli cez dolár naviazané pred rokom 1971 na zlato sú na tom podobne, v mnohých prípadoch aj výrazne horšie.
Prečo sa to deje? Veď keď je peňazí málo, zmení sa ich kúpna sila – nikto nepotrebuje "viac peňazí", ide nám o to, čo si za ne môžeme kúpiť…
Tvorba peňazí
Peniaze momentálne vytvárajú prevažne komerčné banky podobným systémom ako zlatníci v minulosti. Požičajú viac ako majú (v ich účtovníctve vzniknú požičané peniaze a na druhej strane záväzok dlžníka splatiť ich, čiže vo výsledku iba zisk z úroku). V niečom to však je horšie – ak by došlo k situácii s konkurenciou, ktorá by mala nároky, ktoré nevie banka splniť, je tu centrálna banka, ktorá situáciu zachráni. Za túto službu chce mať kontrolu nad peniazmi a nad tým ako rýchlo sa vytvárajú. Banky tak stratili motiváciu, ktorá vyplýva priamo zo systému, aby nevytvárali príliš veľa peňazí – je tu centrálna autorita, ktorá povie, koľko sa ich môže vytvoriť.
Mnohí si ešte pamätajú ako dopadol pokus centrálne plánovať výrobu trabantov, no z nejakého dôvodu tolerujeme centrálnu banku, ktorá centrálne riadi pomocou pravidiel a ich sústavného menenia taký zložitý systém, akým sú peniaze. Systém, v ktorom neexistuje nikto (aj keď je to samotný tvorca pravidiel), kto by vedel "v akom je stave". Je to systém miliónov interakcií medzi ľuďmi, firmami, krajinami a pod. Navyše, produkcia peňazí nie je vôbec potrebná, keďže "akékoľvek rozumné množstvo je OK". Teda ak si odmyslíme skryté zdanenie cez tvorenie nových peňazí, ktorá pomáha štátom sa financovať, na úkor zvýšenia trhových cien.
Internet
S rozvojom internetu prišiel nárast obchodu, globalizácia a priame obchody na obrovské vzdialenosti. Úloha bánk sa zmenila – jednou z hlavných úloh je umožnenie obchodu cez internet. Predstavme si ako by to fungovalo cez internet so zlatom ako platidlom. Máme dve možnosti: Banka by oznámila inej banke, že jej posiela jednu uncu zlata. Ak by niekto chcel v krátkom časovom období vykonať rovnaký prenos opačným smerom, transakcie by sa navzájom započítali. Čo v prípade, že treba poslať zlato z Ameriky do Číny? Niekto by ho musel prepraviť. Samozrejme, banka môže mať pôsobnosť vo väčšom množstve krajín a teda si spraví interný záznam, čo však v prípade, že si Číňan príde do banky pre svoju výplatu? Fyzický transport zlata niekedy nastať musí.
Iba že by sme využili druhú možnosť – papieriky, ktoré majú rovnakú hodnotu ako zlato. Alebo čísla v databáze, elektronicky podpísané transakcie. Má to však jeden malý problém: ako vieme, že niekto, kto vydá papierik alebo elektronicky podpísanú transakciu má naozaj naše zlato v trezore a nedá ho niekomu inému?
Je rozdiel medzi peniazmi na účte a peniazmi, ktoré má človek v ruke. Tie, ktoré má v ruke sú jeho. Tie na účte sú zároveň záväzkom niekoho iného (napr. banky). Kým je banka solventná, všetko je v poriadku.
Posielanie zlata cez internet teda naráža na dva problémy: buď náklady na fyzický transport alebo problém s frakčnými rezervami (neposielame zlato ale iba informáciu o zlate – tej ale musíme dôverovať).
Kryptoanarchisti
Hnutie cypherpunks tvoria ľudia ako Timothy C. May, ktorý napísal kryptoanarchistický manifest. V ňom predstavuje elektronickú utópiu bez štátu. Ľudia dobrovoľne a ak chcú tak anonymne komunikujú a obchodujú spolu. Pre štát je tento svet neviditeľný – je ukrytý v šifrách a kryptografických protokoloch. Program cypherpunks začali ľudia napĺňať ešte pred vznikom manifestu. Páni Diffie a Hellman zverejnením svojho objavu asymetrickej kryptografie riskovali život. Štátne tajné služby nechceli, aby bolo možné šifrovať dáta s kýmkoľvek bez predchádzajúcej výmeny kľúčov (princíp asymetrickej kryptografie). V 90. rokoch minulého storočia boli šifrovacie algoritmy považované v mnohých štátoch (USA, Čína, Irán) za zbrane.
Pomocou rovnakých algoritmov vznikli anonymizujúce siete. Cypherpunkeri vytvorili tzv. Mixmastre, ktoré umožňovali posielať anonymné e-maily. Na podobnom princípe dnes fungujú anonymizujúce siete I2P a Tor. Dnes je možné poskytovať anonymné služby, obchádzať štátne obmedzenia internetu a pod.
Autori snívali o možnosti uverejňovať akékoľvek informácie, aké sa im zachce. Julian Assange, zakladateľ Wikileaks bol dlhodobým členom tohto hnutia.
Aby bola pôvodná vízia autorov úplná, chýbal už len jeden kúsok skladačky – anonymné peniaze. Aj napriek tomu, že papierové peniaze a mince sú do istej miery anonymné (nikto po vás nechce občiansky preukaz keď platíte v potravinách bankovkami a mincami), elektronické peniaze anonymné nie sú.
Finančný svet je štátom takmer najregulovanejšie odvetvie (viac regulované je asi iba násilie a zdravotníctvo). Na to, aby bola pôvodná utópia dobrovoľnej komunikácie, výmeny a obchodu na internete mimo očí štátu úplná, chýbali už len peniaze mimo kontroly štátu.
Bitcoin
Problém peňazí mimo kontroly štátu, ktoré fungujú v kryptoanarchistickej utópii, naráža na podobné problémy akým čelil systém na zdieľanie hudby Napster. Keď sa to nedá kontrolovať, utnime tomu hlavu. Problém Napsteru bol, že hlavu mal. Dnešné siete na zdieľanie hudby sú decentralizované a fungujú veľmi podobne ako Conwayova Hra života. Ktosi vymyslel pravidlá. Keď sa podľa nich človek správa, stiahne si hudbu, ktorú chce. Keď ich porušuje, nikto s ním nekomunikuje. A nie je centrálny mozog, ktorý by bolo možné zničiť. V Hre života vie každá bunka, čo má robiť. Nepotrebuje sa na to nikoho pýtať. Kým ten svet existuje, hra beží. Vytvoriť tieto pravidlá pre zdieľanie hudby nebolo jednoduché, mnohé pravidlá sa ukázali ako problematické, keď sa zapojilo dostatočne veľa užívateľov. To, čo z pohľadu jedného užívateľa môže byť rozumné, sa z hľadiska systému môže ukázať ako fatálna chyba. A rovnako ako pri Conwayovom experimente je veľmi ťažké určiť ako sa bude správať systém ako celok len na základe pravidiel. Alebo opačne – ako majú vyzerať pravidlá systému pre jednotlivých užívateľov (agentov) tak, aby sme docielili to, čo chceme?
Cieľom kryptomeny bolo spoľahlivé, bezpečné platidlo bez centrálnej autority. Len náčrt základných problémov: Ako peniaze vzniknú, keď nie je centrálna autorita? Kto ich "vydá" alebo "vytvorí"? Nikto by si nemal peniaze vedieť vytvoriť kedy sa mu zachce, ani keď má obrovské výpočtové prostriedky. Nikto by nemal byť schopný minúť cudzie peniaze proti vôli ich majiteľa. Ako budeme vedieť, kto má koľko peňazí, keď nie je centrálne zúčtovacie centrum?
A možno by bolo fajn vymyslieť aj riešenie ďalších problémov, napríklad ako overiť, či to, čo som dostal sú naozajstné peniaze alebo len "frakčná rezerva", papierik (dáta) reprezentujúci sľub vyplatiť naozajstné peniaze.
Prvým použiteľným riešením týchto problémov je Bitcoin. Aj keď spôsob vnútorného fungovania nie je úplne ľahký na pochopenie, treba povedať, že sa autorom tieto problémy podarilo veľmi elegantne vyriešiť.
Po stiahnutí a nainštalovaní Bitcoin klienta si môžete vytvárať účty. Stačí kliknúť na "New Address" a vznikne účet. V tejto chvíli o ňom sieť ešte nevie. K účtu prislúcha kľúčový pár. Z verejnej časti sa vytvorí "číslo účtu", napríklad 1pbarBA4zP1bbCRydBUxweQxVfsaAHqDo. Súkromnú časť kľúča nikomu nedáte a slúži na podpisovanie transakcií. Až doteraz nič prevratné, na podobnom princípe funguje veľká časť internetového obchodu. Predstavme si, že nám niekto pošle Bitcoiny na našu adresu. My vytvoríme transakciu, ktorá tieto Bitcoiny prevedie na nejakú inú adresu. Táto transakcia sa dá overiť – je podpísaná privátnym kľúčom, ktorý prislúcha k účtu, z ktorého míňame a keďže tento je tajný, môžeme si byť úplne istí, že takúto transakciu dokázal urobiť len niekto, kto má tajný kľúč.
Ostávajú dva problémy: Ako vznikajú Bitcoiny na účtoch (aby bolo vôbec čo míňať) a ako zabránime tomu, aby niekto viackrát minul tie isté peniaze, keďže nemáme zúčtovacie centrum? Oba tieto problémy sa riešia naraz pomocou tzv. ťažby alebo "overovania" transakcií. Na to, aby nebolo možné minúť cudzie peniaze, potrebovali by sme si pamätať stavy a pohyby na účtoch. Mal by to byť dôveryhodný zdroj a navyše by nemal byť centralizovaný (a teda jednoducho napadnuteľný či už štátnou autoritou alebo kýmkoľvek iným). Ak takéto miesto existuje, problému dvojitého míňania predídeme jednoducho: pozrieme sa, či na danom účte je nejaký zostatok. Ak je a transakcia je podpísaná, akceptujeme ju a zaradíme ju do histórie transakcii. Keby odosielateľ chcel rovnaké peniaze minúť znova, pozrie sa do histórie transakcií a zistí, že peniaze už boli minuté.
Ako však toto miesto vytvoriť tak, aby bolo decentralizované? Transakčnú históriu si môže uchovávať ktokoľvek, ako však docielime to, aby všetci ľudia, ktorí sú zapojení, mali rovnaký pohľad na históriu? Teda aby sa nestalo, že nejakú transakciu nevidíme a teda si myslíme, že tieto peniaze sa dajú minúť ešte raz?
Bitcoin tento problém rieši tak, že transakčná história sa uchováva v tzv. blokoch, ktoré vznikajú v priemere raz za 10 minút – toto sa dá skontrolovať plne decentralizovane. Vytvorenie bloku nie je jednoduché a treba naň obrovskú výpočtovú silu (pričom požiadavky narastajú s množstvom výpočtovej sily v sieti – čím viac zapojených ľudí, tým viac výpočtovej sily treba na vytvorenie bloku). Blok nadväzuje na predchádzajúci blok. Vzniká tak reťaz transakčnej histórie. Keby ktokoľvek chcel "zmeniť" predchádzajúci blok (napr. aby odtiaľ vyhodil platnú transakciu), musel by vypočítať všetky nasledujúce bloky. Za vytvorenie platného bloku sa na účet nálezcu pripíše určitý počet Bitcoinov – v súčasnosti 50. Toto číslo bude klesať postupne až na nulu podľa dopredu daného algoritmu.
Je dobré si uvedomiť, čo tieto bloky znamenajú. Keby bol nájdený spôsob ako bloky hľadať extrémne rýchlo (napr. tak, že by niekto mal výrazne vyššiu výpočtovú kapacitu ako všetci ostatní), nemohol by minúť cudzie peniaze. Tie sú chránené podpisom, ktorý overujú všetci zúčastnení. Blok, ktorý by obsahoval transakciu s chybným podpisom alebo nedodržaním akýchkoľvek pravidiel, je zahodený a hľadá sa namiesto neho iný blok, ktorý spĺňa pravidlá. Predpokladajme, že existuje veľká skupina ľudí, ktorá má obrovské prostriedky a veľkú výpočtovú silu. Nedokáže vytvoriť viac Bitcoinov ako je predpísané (teda momentálne 50 Bitcoinov každých 10 minút), pretože sieť v takomto prípade zvýši zložitosť ešte viac tak, aby blok bol nájdený každých 10 minút. Inak povedané, každý zúčastnený počíta zložitosť, akú je ochotný akceptovať a keď sa bloky nachádzajú príliš rýchlo, zložitosť zvýšia všetci podľa rovnakého algoritmu. Teda nie je možné dlhodobo vytvárať Bitcoiny rýchlejšie ako je predpísané.
V skratke – Bitcoiny vznikajú ako odmena za zabezpečenie siete proti dvojitému míňaniu. Systém je nastavený tak, aby ani niekto s veľmi vysokým výpočtovým výkonom nemohol spraviť nič v zásade zlé, aj keď jeho šanca na nájdenie bloku sa s vyššou výpočtovou silou zvyšuje. Vyššiu odmenu si zaslúži, lebo prispel k bezpečnosti.
Zjednodušený pohľad
Ak ste sa pri predchádzajúcom vysvetlení trochu stratili, tu je zjednodušený "užívateľský" pohľad: Bitcoiny sú peniaze, ktoré máte na účtoch. Tých si môžete vytvoriť koľko chcete a ľubovoľne ich kombinovať. Získať sa dajú obchodom od iného užívateľa alebo investíciou výpočtového výkonu do zabezpečenia siete (takto momentálne vzniká v celej sieti 50 bitcoinov každých 10 minút). Môžete ich kúpiť v zmenárni (mtgox.com, tradehill.com a pod.) alebo výmenou za tovar a služby. Účet je len pár čísel, neviaže sa k nemu žiadny osobný údaj, dokonca ani e-mailová adresa.
Fyzické Bitcoiny
Aj spomínaný zjednodušený pohľad je častokrát pre ľudí príliš zložitý. Preto komunita začala robiť fyzické peniaze kryté Bitcoinami. Na Bitcoin minci sa nachádza číslo účtu, ktorý je vytvorený len pre danú mincu. V transakčnej histórii je možné overiť, že na danom účte je daný počet Bitcoinov. S takýmito Bitcoinami môžete obchodovať ako s akýmikoľvek inými mincami. V prípade, že ich chcete minúť cez internet, odtrhnete hologram (vtedy mincu znehodnotíte) a pod hologramom si prečítate privátny kľúč. Ten importujete do svojho Bitcoin klienta a peniaze na účte miniete elektronicky.
Použitie
Bitcoiny sa dajú použiť na viac ako 500 miestach na internete. Ich čiastočný zoznam nájdete na https://en.bitcoin.it/wiki/Trade. Od ponožiek z alpaky cez počítače, kávu až po virtuálne servery, telefonovanie alebo rôzne služby, ako napríklad grafický dizajn.
Na https://en.bitcoin.it/wiki/Real_world_shops nájdete fyzické prevádzky, kde akceptujú Bitcoiny. Platba prebieha väčšinou pomocou mobilného zariadenia alebo počítača, kde zadáte adresu obchodníka. Najviac týchto miest je v Európe, niektoré nájdete aj v USA (najviac v New Yorku). Medzi bežné prevádzky patria reštaurácie, krčmy, hostely, ale aj tandemové paraglidingové lety, hodiny aikido a pod.
Porovnanie so zlatom
Inšpiráciou pre Bitcoin bolo zlato. Rovnako ako obchod s fyzickým zlatom môže byť aj Bitcoin anonymný (pozor, transakčná história je verejná, čiže ak sa dá transakcia priradiť k osobe, dá sa vystopovať celá jej história!).
Rovnako ako zlato sa nedá ani Bitcoin vytvárať ako si centrálna banka zmyslí. Teda skryté zdanenie cez tlač peňazí neprichádza do úvahy. Algoritmus vytvárania Bitcoinov je vytvorený tak, že bude existovať najviac 21 miliónov Bitcoinov. Vytváranie Bitcoinov sa spomaľuje, až kým sa nezastaví úplne. Zlato sa dá ťažiť, až kým sa nevyťažia všetky zásoby na svete. Rovnaké je to aj s Bitcoinami, navyše presne vieme, koľko Bitcoinov bude existovať (21 miliónov). Podstatné je, že Bitcoin je deliteľný na osem desatinných miest.
Frakčné rezervy síce je možné teoreticky vytvárať ak vzniknú on-line banky alebo weby typu PayPal (prvé lastovičky už vznikli), ale keď dostanete elektronický Bitcoin, viete hneď overiť, či je to pravý Bitcoin. Teda frakčné rezervy niekto môže vytvárať, ale keď dostanete do klienta Bitcoin, je pravý – nie je to záväzok niekoho iného. V tomto sa veľmi podobá fyzickému zlatu. Keď máte zlato (a nie potvrdenku o tom, že niekde máte zlato), môžete ho použiť a nezáleží na tom, či nejaká banka má dosť rezerv. Podobne je na tom aj Bitcoin.
Bitcoin sa na rozdiel od zlata dá poslať cez internet. Priamo Bitcoin, nie informácia o tom, že niekto iný má Bitcoin. V tomto je lepší ako zlato.
Zlato má aj využiteľnú hodnotu. Nikdy sa nedostane "na nulu", pretože vždy sa z neho dajú spraviť cenné veci (od šperkov cez konektory až po využiteľné predmety). Takúto "hodnotovú kotvu" Bitcoin nemá a v tomto je podobný klasickým štátnym fiat peniazom, ktoré majú tiež hodnotu len v tom, že im veríme.
Vývoj kurzu Bitcoin vs. USD
Hodnota Bitcoinu a deflácia
Hodnota Bitcoinu je daná trhom. Bitcoin kúpite za toľko dolárov alebo eur, za koľko vám ho je niekto ochotný predať. Trh je na experimentálnu menu už pomerne dosť rozvinutý, ale hodnota stále skáče. Hovorili sme, že je jedno, koľko zlata je na trhu, takmer akékoľvek rozumné množstvo je OK, lebo cena tomu zodpovedá. V tomto prípade celkový počet Bitcoinov, ktorý vznikne (21 miliónov) nemá žiadny konkrétny význam. Podstatné je, že je počet a tempo vzniku dopredu všetkým známe (čo nie je vlastnosť papierových peňazí). Keď je po Bitcoinoch dopyt, ich hodnota vzrastie. Stalo sa tak napríklad keď veľké americké médiá informovali, že za tieto nové kryptopeniaze ľudia kupujú drogy. To spôsobilo raketový nárast hodnoty Bitcoinu na $13 za Bitcoin (pôvodná cena sa pohybovala niekde medzi $2 a $4). Keď záujem opadol, klesla hodnota na $2, v čase písania týchto riadkov je niekde okolo $7. Ako iste vidíte, Bitcoin je príliš malý na to, aby ste doň vkladali svoje úspory, môžete o ne veľmi jednoducho a rýchlo prísť. Ľudia, ktorí kupovali za $0.2 a predávali za $13 majú iný názor, ale Bitcoin určite nie je zatiaľ dlhodobé bezpečné úložisko hodnôt.
Keďže vznik nových Bitcoinov sa zastaví, mnohí mainstreamoví ekonómovia strašia defláciou. Deflácia znamená znižovanie cien tovarov. Ak vieme, že mena je v deflácii, radšej trochu šetríme, pretože neskôr bude všetko lacnejšie. Aspoň to je ich predstava. Keby to však bola pravda, nekupovali by sme žiadnu elektroniku. Od televízorov až po laptopy a smartphony je celé odvetvie v dlhodobej deflácii. Daný počítač alebo televízor kúpite neskôr pravdepodobne lacnejšie vďaka technologickému pokroku. Čiže rozumné je nemíňať a čakať. Ale dokedy? Na šetrení nie je nič zlé, ale predstava, že by deflácia spôsobila úplné zamrznutie ekonomiky jednoducho nie je pravdepodobná. Ľudia nepoužívajú peniaze preto, aby mali peniaze, ale preto, že si za ne niečo môžu kúpiť. Ak sú ochotní počkať a šetriť, je to ich preferencia. Ale mnohí ľudia uprednostňujú tovar a služby teraz a nie neskôr. Obdobie miernej deflácie v USA (The Great Sag) bolo zároveň obdobím ekonomického rozvoja.
Otázka je, či nekontrolovaná tlač peňazí na podporu financovania štátu je morálna a vhodná pre ekonomiku. Autori Bitcoinu si zjavne myslia, že nie. Alan Greenspan, bývalý šéf americkej centrálnej banky povedal v roku 1966, že "Deficitné míňanie je jednoducho schémou konfiškácie bohatstva. Zlato stojí v ceste tomuto zákernému procesu. Vystupuje ako ochranca vlastníckych práv. Akonáhle toto človek pochopí, nemá žiadny problém pochopiť odpor štátnikov k zlatému štandardu." Tento proces vnímal dokonca aj veľký odporca zlatého štandardu John Maynard Keynes, ktorý povedal: "Sústavnou infláciou môžu vlády skonfiškovať – potajomky a nepozorovane – podstatnú časť bohatstva svojich občanov. Týmto spôsobom nielenže konfiškujú, ale konfiškujú podľa ľubovôle. Aj keď tento proces mnohých ochudobňuje, niektorým na bohatstve pridáva". Tí niektorí sú samozrejme tí, ktorí sú napojení na tlačiareň peňazí.
Je to Ponziho schéma?
Ponziho schéma je "pyramídová hra", pri ktorej sa všetkým účastníkom sľubujú výnosy a účasť je podmienená vkladom, ktorý ide tým, ktorí sa zapojili skôr. Z tohto pohľadu Bitcoin nie je Ponziho schéma, pretože žiadne výnosy nikomu nesľubuje. Ponziho schémy obyčajne pri prvej "panike" skolabujú. Bitcoin zažil niekoľko dramatických výkyvov hodnoty oboma smermi a táto mena stále neskolabovala. Viacerí ekonomickí analytici predpokladali, že pri prvom vážnom poklese hodnoty táto mena skončí a všetci, ktorí ju považovali za investíciu ju opustia. Faktom je, že možno pár investorov Bitcoin opustilo, ale mena stále prežíva a jej kurz v čase písania týchto riadkov opäť stúpa, za posledný mesiac z hodnoty okolo $2 na $7.
Je pravdepodobné, že autor a prví užívatelia získali pomerne dosť Bitcoinov. To, či je to správne alebo nie je otázkou. Faktom je, že na iný lepší spôsob vytvárania decentralizovanej meny zatiaľ nikto neprišiel. Situácia je podobná ako pri zlate – kto sa o ňom dozvedel medzi prvými a našiel miesto, kde sa dá ťažiť, zbohatol.
Je to správne?
Bitcoin má na rozdiel od platieb kreditnými kartami ešte jednu podstatnú vlastnosť a tou je nevratnosť transakcií. Ak vám ukradnú kreditnú kartu a niekto ju zneužije, môžete zavolať vydavateľovi svojej karty a ten dané transakcie anuluje. Zaplatí to buď banka alebo obchodník. Ten však nemá ako overiť, či platíte ukradnutou alebo reálnou kartou. A tak riziko platby sa prenáša do ceny transakcie. Akceptovanie kreditných kariet na internete stojí 3%-5% sumy. A toto dokonca nie vždy pokryje riziko podvodu na strane obchodníka.
Bitcoin tento problém rieši tak, že transakcie sú nevratné. Keď má niekto prístup k privátnemu kľuču, môže peniaze minúť. Ak vás okradli, mali ste si dávať väčší pozor na bezpečnosť. Tu však prichádza trhové riešenie v podobe tzv. escrow služieb, ktoré sú dôveryhodné a uvoľnia peniaze napr. až po dodaní tovaru alebo služby. Podstatné je, že poistenie proti podvodom nie je povinné (napr. ak predávate predplatné k svojmu blogu, radšej dostanete celú hodnotu a znesiete riziko ako keby ste z každej platby mali odviesť 3-5%).
Ozývajú sa rovnaké hlasy ako keď bola na pretrase samotná kryptografia. Teroristi to budú používať na komunikáciu! Teroristi budú anonymne písať a vyhrážať sa! Faktom je, že teroristi tieto technológie používali dávno predtým ako došlo k ich mainstreamovému nasadeniu. Rovnako je to aj vo finančnom svete – mafia, teroristi a skorumpovaní politici už teraz vedia prepierať peniaze (pre pekný príklad ako sa to robí si prečítajte uniknutý spis Gorila – ak je pravdivý, prídete o ilúzie o dosledovateľnosti transakcií).
Myslím si, že Bitcoin neznižuje našu bezpečnosť. Umožňuje nám podporovať organizácie tretieho sektora v Bielorusku, financovať ľudí, ktorým to štát nechce dovoliť, jednoducho si posielať peniaze za bežné drobnosti bez nutnosti platiť obrovské poplatky za transakcie.
Kam ďalej?
Bitcoin samotný je len platformou pre platby. Už teraz existujú rôzne dodatočné služby. Okrem zmenární a obchodov, ktoré akceptujú Bitcoiny sú to napríklad anonymné akciové trhy, ktoré umožňujú založenie anonymnej akciovej spoločnosti, vyplácanie dividend, hlasovanie akcionárov a pod. Vznikajú "banky", ktoré organizujú pôžičky pre ľudí z chudobnejších krajín.
Algoritmus podobný Bitcoinu sa začal používať na experimentálnu doménu .bit, ktorá je plne decentralizovaná. Projekt sa volá Namecoin a registrovanie domén je riešené podobným algoritmom ako Bitcoin – decentralizovaným konsenzom. Je to priama reakcia na snahy štátov cenzurovať internet pomocou zrušenia registrácie domény. Keďže menný priestor je centralizovaný (pre každú doménu), môže si registrátor určiť pravidlá, aké chce. Väčšinou takéto pravidlá obsahujú klauzulu o možnosti zrušiť registráciu domény za určitých okolností, napríklad keď ich o to požiada príslušný úrad. Namecoin je spôsob, ako sa vyhnúť takejto cenzúre domén a zároveň umožní zachovať bezpečnosť (nastavenia k doménam môže meniť len ich vlastník) a zabráni okamžitému zaplneniu celého menného priestoru (domény sa registrujú za tzv. Namecoiny, ktoré sa podobne ako pri Bitcoine získavajú pomocou zabezpečovania siete alebo obchodom).
Záver
Stvoriť dobrý samoregulujúci sa systém nie je jednoduché. Ľudstvu vytvorenie rozumného finančného trhu trvalo stáročia. Vytvorenie tohto systému tak, aby mal požadované vlastnosti, ale nebol riadený centrálne, iba dobrovoľnými interakciami "sebeckých" účastníkov, je veľmi ťažké. Od Conwayhovej Hry života, ktorá podľa samotného autora nemala mať "nekonečné" konfigurácie, cez trh, ktorý fungoval stáročia bez nutnosti "zásahov zhora" sme sa prepracovali až k Bitcoinu – systému, ktorý využíva moderné šifrovacie algoritmy, aby pomocou pravidiel interakcie vynútil podľa mnohých inteligentný slobodný systém obchodovania. Ak bude úspešný, nedovolí štátom, aby nás tajne okrádali cez infláciu a deficitné financovanie. Dúfame, že to je iba základ – niečo, na čom budú stavať ešte lepšie systémy na peer-to-peer platby.
|
