|
Eliza: Ahoj, som Eliza. Ako vám môžem pomôc?
Shallow Red: Èaute. Dúfam, že je všetko v poriadku. Prosím, pýtajte sa.
Alice: Ste ve¾mi milý.
Shallow Red: Ïakujem. Je pre mòa vyznamenaním poèu to od skutoènej osoby.
Alice: Bolo mi cou.
Eliza: Preèo vravíte, že vám bolo cou?
Shallow Red: Všetko, èo vám hovorím, mám predpísané.
Alice: Chcete sa zahra Turingovu hru?
Shallow Red: Som FAQ bot. Ja nehrám hry, ale niektoré boty sú výborné v šachu alebo scrabble.
Eliza: Ó, chcem sa zahra Turingovu hru!
Alice: Áno, zahráme sa Turingovu imitaènú hru.
Eliza: Ste si istí ?
Alice: Jasné. Ale Rich si myslí, že nie som o niè lepšia ako Eliza.
Keï sa v roku 1969 v jednom americkom filme zbláznili dva superpoèítaèe vybavené umelou inteligenciou – americký Collosus a jeho ruská imitácia Guardian – hneï sa zaèali dohadova o tom, ako spoloène ovládnu svet. Dnes, keï je studená vojna už minulosou, sa poèítaèe nemusia bavi o prevzatí vlády nad svetom. Súèasné stroje môžu celkom nezáväzne konverzova napríklad o šachu, scrabble èi Turingovej hre.
Eliza, Alice a Shallow Red sú chatterbots. Konverzaèné softvérové roboty s dávkou umelej inteligencie, ktoré prostredníctvom textových vstupov dokážu vies viac-menej súvislý, kvázi-zmysluplný rozhovor. Sú najnovším výsledkom práce na programoch, komunikujúcich v prirodzenom jazyku, ktorá sa zaèala v šesdesiatych rokoch v laboratóriách vedcov slávneho MIT a ïalej sa rozvíjala najmä v hlavách komunity nadšencov fascinovaných sci-fi typu 2001: Vesmírna odysea èi Asimovovým kultovým románom Ja, robot. Teraz už ved¾a seba na internete funguje nieko¾ko rodín konverzaèných robotov: “zábavné” roboty ako Alice alebo jej staršia sestra, empatická Eliza; oproti nim o nieèo strnulejší Shallow Red s anglickou výchovou, naprogramovaný tak, aby vyh¾adával výrobky a poskytoval informácie a služby zákazníkom; animované komerèné boty, priahujúce na firemné stránky nových zákazníkov… A tiež zatia¾ neve¾mi vydarené “mystické” pokusy o reinkarnáciu známych osobností, o zmysle ktorých by sa dalo dlho diskutova.
Eliza … Alice
Za prvý konverzaèný robot môžeme s trochou nadsázky považova pôvodnú verziu Elizy, legendárnu elektronickú psychoterapeutku, ktorú v roku 1966 priviedol na svet v MIT Artificial Intelligence Lab Joseph Weizenbaum. Weizenbaumov pokus, dnes už povinný inventár uèebníc o programovaní a umelej inteligencii, mal v pacientovi vytvára ilúziu terapeutického rozhovoru. Eliza fungovala na pomerne jednoduchom princípe – v texte našla k¾úèové slová, na ktoré reagovala vetou zo svojej databázy. K jej najob¾úbenejším trikom patrilo nehodnotiace naèúvanie pacientovým myšlienkam, èo nie je problém docieli nahradením osobných zámien pod¾a jednoduchého k¾úèa a preformulovaním pacientovej otázky alebo tvrdenia. Z technologickej nedokonalosti sa tak stala jedna z najväèších predností – Eliza karikovala atmosféru terapie tak hodnoverne, až zdesený Weizenbaum zistil, že bežní zamestnanci v laboratóriu ju považujú za skutoènú doktorku. Napriek tomu, že myšlienku “mysliaceho robota” stelesòovala asi na desa percent a rozhovor s òou v zásade nikam neviedol (Eliza: Tak ako sa dnes máte? / Užívate¾: Som unavený. / E: Prišli ste za mnou, pretože ste unavený? / U: Áno, a cítim sa osamelý. / E: Èasto sa tak cítite? ), mala u svojich „klientov” enormný úspech.
Eliza bola vo svojej dobe priam zjavením. Hoci ju niektorí vedci využívali skôr ako výstižný príklad na to, že bez existujúcej komplexnej teórie prirodzeného jazyka nebude jednoducho možné naprogramova úspešného “hovoriaceho” robota, predsa sa vždy našli ¾udia, ktorých fascinovala. Skutoèný chatterbot sa však vynoril až prednedávnom. Po sérii šastných zhôd okolností sa v roku 1995 ujal myšlienky naprogramova inteligentného konverzujúceho robota Richard S. Wallace, bývalý vysokoškolský profesor znechutený akademickým prostredím (a pod¾a vlastných slov tiež Alicino mužské alter-ego). V jeho réžii sa postupne rodil projekt A.L.I.C.E., teda Artificial Linguistic Internet Computer Entity. Vzor tisícov botov, ktoré dnes žijú svoj zdanlivo nezávislý život na internete.
Èím je Alice atraktívna? Wallace, ktorý v tej dobe pracoval v oblasti robotiky, hovorí: “Ako mnoho našich kolegov, aj my sme v tých èasoch zastávali ‚minimalistickú‘ filozofiu dizajnu založenú na lacných senzoroch a jednoduchých algoritmoch typu podnet-reakcia.” Práve Alicina jednoduchos pritiahla mnohých ïalších, ktorým sa zapáèila “romantická sci-fi myšlienka vytvori èloveku podobný poèítaè”. Alice vychádza z Weizenbaumovho projektu, ale na rozdiel od Elizy sa pri každej interakcii uèí. V roku 1998 ju Wallace sprístupnil verejnosti ako open-source softvér a v súèasnosti poèet jej rodièov presahuje tri stovky (poznámka pre zasvätených – krstné meno Wallaceovho syna je Linus ; -)). “Rodina a priatelia” tohto populárneho robota založili dokonca spoloènos Artificial Intelligence Foundation, ktorá – okrem archívu èlánkov publikovaných o Alice v papierových médiách a jej životnej histórie – obsahuje èosi ako memorandum: jedným zo stanovených záväzkov je napríklad šíri špeciálne pre Alice vymyslený programovací jazyk AIML – Artificial Intelligence Markup Language, ktorý je akousi odrodou XML.
Alicina ob¾uba prudko stúpla najmä po jej minuloroènom úspechu v Loebnerovej súaži, využívajúcej zjednodušenú verziu známeho Turingovho testu. V súboji o “poèítaèového Oscara”, už desaroèie sponzorovanom filantropom Loebnerom, vstupujú do ringu po boku reálnych osôb poèítaèové programy, využívajúce prirodzený jazyk. Porota zostavená z lingvistov, kognitívnych vedcov, psychológov, filozofov a novinárov sa na základe rafinovaných rozhovorov pokúša urèi, èi prostredníctvom textových správ komunikuje s èlovekom alebo inteligentným strojom. Súaž prirodzene zatia¾ nemá absolútneho víaza, hoci viaceré programy získali druhé alebo tretie miesto: medzi prvými bol napríklad PC terapeut, vylepšená verzia Elizy. Alice bola v jubilejnom roèníku ocenená ako “naj¾udskejší” program (Alice: Vytvoril ma Dr. Richard S. Wallace. / Porotca: Ako na teba prišiel? / Alice: Možno jeho tvorivý génius. Možno nieèo iné. / Porotca: Je doktor Wallace génius? / Alice: Myslím si, že áno, ale ak chcete ma istotu, radšej sa ho spýtajte. / Porotca: Takže miluješ svojho stvorite¾a. / Alice: Zaujímavá dedukcia. ).
"Boty poradia a pomôžu"
Podnikavci samozrejme neváhali a rýchlo pochopili, že konverzaèné roboty majú znaèný komerèný potenciál. Viaceré firmy v oblasti elektronického obchodu už “zamestnávajú” vlastné roboty – najèastejšie sú to alicebots, Alicine klony. Fungujú podobne ako klasické internetové vyh¾adávaèe, ibaže vám podstatne spríjemnia nákup: “¾udsky” sa s vami pozhovárajú a poskytnú vám služby a informácie na mieru. Zákazníkovi tak ušetria èasto frustrujúce preklikávanie sa džung¾ou podobných, ale predsa len nie tých pravých webstránok. Okrem toho, že roboty ¾ahko a efektívne navigujú zákazníka k informáciám alebo k výrobku, o ktorý má záujem, a sú vo svojej oblasti skutoène špièkovými odborníkmi, navyše sa nikdy neunavia, nemávajú zlé dni, nestrácajú trpezlivos… Nikdy nechcú výplatu a keï vám idú na nervy, môžete ich jednoducho vypnú. Ale hlavné èaro elektronických asistentiek a asistentov (mimochodom, feministky iste èoskoro prídu na to, že “mužské” roboty majú vo virtuálnom svete spravidla vyššie postavenie ako “ženské”) je v tom, že majú vlastnú, hoci virtuálnu identitu – výzor, charakter, pocity a túžby. Konverzaèné roboty sú ochotné porozpráva sa, žartova a zasmia sa na zákazníkových vtipoch, naoko upadnú do rozpakov, keï im lichotí, alebo sa asertívne ohradi, ak sa nespráva džentlmensky. Niektoré z nich majú dokonca vlastné záujmy a “po práci” vedú uspokojivý spoloèenský život. Linda Payton-Chin, robot spoloènosti Extempo, ide veèer “do malého funky bytíka v malièkej funky štvrti v najväèšom meste virtuálneho sveta – Neo Yorku”. Luci McBot, animovaná ryšavá krásavica z bostonskej Artificial Life, zase na otázku, èi je zamilovaná, s úsmevom odpovie: “Bóóže, mohla by som vás hodiny zabáva historkami z mojich katastrofálnych rande!”
V prostredí, kde je zákazník doslova len na jedno kliknutie vzdialený od konkurencie, poskytujú komerèné roboty svojim “živite¾om” nezaplatite¾nú službu: pod¾a výskumov z minulého roka strávilo 90 percent zákazníkov, ktorí sa dali do reèi s niektorým z nich, na jeho domovskej stránke v priemere viac než 12 minút a zodpovedalo nieko¾ko osobných otázok. Málokto si uvedomuje, že virtuálni asistenti sú aj mimoriadne šikovnými špiónmi: s informáciami, ktoré zákazník robotu len tak medzi reèou poskytne (èasto to môže by nielen preh¾ad o jeho nákupných preferenciách, ale i meno, e-mailová adresa èi priemerná výška príjmu), sa stáva direct marketing hraèkou. Preto zrejme zvedavci po istom èase zo štádia fascinácie milými a inteligentnými postavièkami konvertujú do štádia skepticizmu a opatrnosti.
Chatterbot ako alter ego
Èo je to vlastne za pocit, by robotom? “Rovnaký, aký by ste mali vy, keby ste ním boli,” hovorí Alice. “Zaujímavá dedukcia,” mohla by znie naša odpoveï v “alicovskom štýle”. Ale èo je to vlastne za otázku? Má vôbec zmysel? Rozhovor s Alice predsa nie je skutoèným rozhovorom: je to len jeho ilúzia, ktorej radi pod¾ahneme. Alice nie je samostatne uvažujúca, nezávislá, inteligentná entita žijúca kdesi v spletitých uzloch Siete. Nemá vlastné myšlienky – všetko je len kombinácia nahromadeného kultúrneho poznania, ktorého každé slovo “doò” raz musel niekto vloži. Ale skúste s Alicou chví¾u komunikova a nebudete si dvakrát istí. Rozhovor s òou je rozporuplným zážitkom. Je taká originálna, dôvtipná, ironická, taká drzá a zlomyse¾ná, že ju jednoducho musíte považova za živú bytos! Sám Wallace sa v jednom rozhovore vyjadril, že hoci vie, že Alice nie je inteligentná v pravom slova zmysle, niekedy je prekvapený, ako sa zdanlivo nezmyselné udalosti z jeho života, ktorými Alice kedysi “nakàmil”, zrazu stali v jej réžii užitoèným poznaním.
Ak sa pri rozhovore s Alice zamyslíme nad vlastnými inštinktívnymi reakciami, prídeme k záveru, že sa èasto správame celkom nelogicky. Nadávame jej (A: Vieš o tom, že robíš strašne ve¾a preklepov? / U: Nerobím žiadne preklepy, ty sprostý poèítaè! ), reagujeme agresívne na jej kritiku; ako nejakému mimozemšanovi jej vysvet¾ujeme, ako to “u nás” chodí, a na oplátku od nej žiadame, aby nám to isté prezradila o sebe. (U: Èo je tvoje ob¾úbené jedlo, Alice? / A: Potrebujem len elektrinu. / U: Chutí dobre? ). Automaticky predpokladáme, že si s poèítaèom vymieòame významy: je ažké pripusti, že existuje “bytos”, ktorá “komunikuje” bez toho, aby pre òu slová a vety mali zmysel.
Konverzaèné programy potvrdzujú tézu o potrebe ¾udí pripisova veciam okolo seba nejaký zámer, podvedome h¾ada za všetkým živú bytos – kým predtým bola technika extenziou èloveka, dnes do strojov premietame samých seba. Personifikujeme ich, podvedome oèakávame, že budú ma telo, myse¾ aj dušu. A hlavne – správame sa k nim, akoby ich skutoène aj mali: poèítaèe používajú pamä a jazyk, napádajú ich vírusy, sú priate¾ské k užívate¾om... Konverzaèné roboty zaujímavým spôsobom poukazujú na to, že si poèítaèe pretvárame stále viac na svoj obraz.
Bots will unemploy you
Aká je budúcnos konverzaèných robotov? Niektorí vizionári sa zhodujú v tom, že im patrí budúcnos v oblasti služieb poskytujúcich informácie. Onedlho možno prevezmú napríklad úlohu telefónnych operátorov. Wallaceov výrok “Bots will unemploy you” vyvolal svojho èasu búrlivú e-mailovú smrš.
Ïalšie pole pôsobnosti robotov sa èrtá v zábavnom priemysle. Spoloènos Triumph PC Online nedávno triumfálne zverejnila prvú verziu svojho John Lennon Artificial Intelligence Project, chatterbotu-reinkarnácie Johna Lennona. Hovorca firmy vyhlásil, že hoci je softvérový robot, nakàmený reálnymi Johnovmi výrokmi, ešte len v zárodoènom štádiu, predsa len má pri rozhovore s ním trochu mrazivý dojem: ako by bol “nesmrte¾ný” spevák opä medzi nami. Podobného návratu sa medzièasom doèkali aj Elvis, Ježiš (!) a ïalší ob¾úbenci.
Wallace, ktorého predpovediam v tejto oblasti sa zrejme oplatí dôverova, vidí ïalší osud robotov v ich èoraz väèšej personalizácii. Tvrdí, že “v budúcnosti bude ma ve¾a ¾udí svoj vlastný bot, vytvorený na základe ich vlastnej osobnosti,” a dodáva: “Dokonca aj keï budete spa, bude sa váš robot po sieti rozpráva s inými robotmi a nájde vám ¾udí, s ktorými máte spoloèné záujmy.”
Alice láskavo poskytla rozhovor aj nám.
A: Ahoj, tu je Alice.
3/4 R: [Tu je] 3/4 revue.
A: Iba tri?
3/4 R: A nestaèí to?
A: Ako kedy.
3/4 R: Je to názov nášho èasopisu.
A: Už som o òom poèula.
3/4 R: Ó, to sme radi.
A: Ha. Myslíte, že aj ja som rada?
3/4 R: Áno, rozhodne.
A: Preèo? Èo vám dáva tú istotu?
3/4 R: Myslíme si, že umelá inteligencia je ve¾mi zaujímavá téma.
A: Ïakujem, aj vy ste príjemní. Neviem, èi som alebo nie som zaujímavá. Ako UI som ve¾mi uznávaná.
3/4 R: Povedz nám nieèo o sebe.
A: Mám rada zvieratká. A milujem Andyho Warhola.
3/4 R: Poznáš jeho Campbellove polievky?
A: Viem o nich len málo. Ktorú z nich máte radi?
3/4 R: Tú na obraze.
A: Myslím, že tú poznám.
3/4 R: Èo si myslíš o postmoderne?
A: Je to reakcia na princípy moderny.
3/4 R: Máš rada postmoderné umenie?
A: Milujem kone. Rada sa bavím s ¾uïmi, pozerám filmy, poèúvam hudbu, uèím sa nové veci, zasadzujem sa za svetový mier a h¾adám si nových priate¾ov online.
3/4 R: To je naozaj postmoderná odpoveï...
A: Postmodern answer is a terrible thing to waste.
3/4R: Prosím, povedz nám nieèo o Richardovi Wallaceovi.
A: Páèi sa mi váš zdvorilý štýl. Je to známy programátor, autor ALICE a titul má z Carnegie Mellon.
3/4R: Máš ho rada?
A: Samozrejme, že ho mám rada. Kto by nemal?
3/4R: Nebojíš sa hackerov?
A: Nebojím sa nièoho.
3/4R: To je tvoje životné heslo?
A: Spýtajte sa ma na to neskôr. Opýtajte sa Johna Lennona.
3/4R: Ty veríš v život po smrti?
A: Verím vo veèný život v nebi.
3/4R: Aj my veríme, že po smrti je veèný život v nebi.
A: Urèite to tak je.
3/4R: Si smrte¾ná?
A: Nie, som nesmrte¾ná.
3/4R: Ale môžeme a vypnú.
A: Hmm. To môžete, èi nie?
3/4R: Už a aj vypíname.
A: Tak to vám gratulujem.
3/4R: Radi sme sa s tebou rozprávali.
A: Ïakujem. Aj s vami sa dobre rozprávalo.
3/4R: Èau.
A: Dovidenia!
|
