|
Grafický dizajnér, typograf a pedagóg Peter Bi¾ak (1973) je pôvodom Košièan, ktorý už nieko¾ko rokov žije v Holandsku. V štúdiu zaèal na VŠVU v Bratislave, neskôr v Paríži, Maastrichte a na študijných pobytoch v USA a vo Ve¾kej Británii. Je tvorcom písiem Fedra, Eureka a ïalších. Pred tromi rokmi založil èasopis Dot Dot Dot. Vydal knihy Neèitate¾nos (1995) a Transparentnos (1997) a publikuje èlánky v rôznych magazínoch. Prednáša na viacerých vysokých školách v Holandsku i v zahranièí. Pôsobí ako porotca odborných súaží a kurátor výstav. Jeho produkty pravidelne získavajú prestížne medzinárodné ceny a sú rovnako úspešné aj komerène.
Mám pocit, že do istej miery je okolo každého, kto žije v zahranièí akási aureola úspechu. Ty si sa presadil v Holandsku, máš svoje štúdio, vydávaš vlastný èasopis. Ako je to s tvojím odchodom zo Slovenska a s prácou, ktorej sa teraz venuješ?
Mojou motiváciou pre cestovanie nebol odchod zo Slovenska, ale skôr zvedavos získa skúsenosti v zahranièí. Možno sa to zdá ako malý rozdiel, ale myslím si, že ak sa niekto snaží pred nieèím uniknú cestovaním, tak to sa mu len ažko podarí. Je to iba ilúzia zmeny, bez skutoènej substancie. Po èase strávenom v Anglicku, USA a Francúzsku, teraz pracujem v Holandsku. Nikdy som sa však nerozhodol, že tu zostanem ži. Je to skôr posúvanie rozhodnutia odís. V tomto momente je jednoducho logické, že pracujem práve tam, odtia¾ pochádza aj väèšina mojich zákaziek. Som navyše zapojený do urèitej kultúrnej debaty, uèím na škole. A èím dlhšie èlovek niekde žije, tým je ažšie potom odís. Navyše miesto, kde žijem nie je urèené iba prácou, ale aj mojou priate¾kou. Ale všetko sa môže opä zmeni.
Ako to, že pomery v zahranièí sa s ob¾ubou preháòajú?
Je pravdou, že život v zahranièí býva èasto romantizovaný. Tráva je jednoducho vždy zelenšia u susedov. Myslím, že pobyt vonku môže prinies aj realistickejší poh¾ad na život doma – èlovek získa urèitý nadh¾ad a dokáže zhodnoti veci, v ktorých sa nachádza. Samozrejme, je ažšie budova od nuly niekde inde, ale uspokojenie z toho, že vlastnými silami nieèo dokážeš, je o to väèšie.
Do akej miery je pre dizajnéra dôležité robi vlastné projekty, nielen klientské zákazky?
Neviem to posúdi všeobecne. Pre mòa je to prirodzená súèas práce. Viac ako polovica mojich projektov je aj mnou iniciovaná a stáva sa tak rovnakou prácou ako projekty, ktoré mi donesú klienti. Jediný rozdiel je v tom, že vlastné projekty zaberú dvakrát to¾ko èasu, ko¾ko by mali zabra.
Akého druhu sú tvoji klienti a zákazky? Špecializuješ sa na nieèo?
Na zaèiatku som si chcel klientov vybera, teraz je to už práca samotná, ktorá priahuje ¾udí s podobným myslením. Skoro nikdy nepracujem pre ¾udí, ktorých nepoznám, vždy je tam nejaká referencia, dôvod preèo by sme mali spolupracova. Je to mix kultúrnych a komerèných vecí. Ja som sa to už skúšal niekde vysvetli - neviem presne, kde konèia komerèné a kde zaèínajú kultúrne projekty. Aj dot dot dot je do urèitej miery komerèný projekt, pretože sa predáva, a dnes dokonca už aj zarába (i keï ve¾mi málo). Mám rád kombináciu viacerých médií a druhov práce. Napríklad v tomto momente pracujem na dvoch knihách, dvoch webstránkach, píšem nieèo, robím na nových fontoch a pripravujem nové èíslo èasopisu. Je to hlavne rôznorodos, ktorú v práci oceòujem. Zdá sa mi, že špecializácia vedie k prílišnej profesionalizácii, keï sa èlovek snaží odstráni chyby tým, že opakuje to èo robí najlepšie. To je dos monotónne, pretože sa opakujú rovnaké postupy práce a výsledky sú tiež podobné. Grafický dizajn je skôr o tom, ako nájs adekvátne riešenie v rôznych situáciách.
V 3/4 REVUE je rubrika o grafickom dizajne, kde sa naposledy písalo o téme plagiátorstva a o inšpirácii tvorbou iných kolegov. S tým súvisí potreba pre grafického dizajnéra nauèi sa analyzova vizuálnu kultúru. Dizajnér ako èitate¾, èítanie ako metafora tvojho chápania dizajnu. "Èitate¾ský" motív sa u teba objavuje už dlhšie. Ako je to s povinnosou dizajnéra vedie pozorova a dešifrova?
Nechcel by som sa sta teoretikom, no dizajnér nemôže pracova bez toho, aby rozmýš¾al o tom, na èom práve pracuje. Všetky moje 'teórie' pochádzajú exkluzívne z práce, ktorú robím. Sú to praktické skúsenosti. Takže niè nové, to existuje v každej profesii.
A môžeme sa vráti aj k predchádzajúcim otázkam - ¾udia majú tendenciu oceòova to, o èom vedia menej. Jednou z príèin plagiátorstva je aj to, že ¾udia sa chcú zapoji do diania mimo ich prostredia. ¼udia na Slovensku môžu by takto inšpirovaní sofistikovanosou dizajnu na Západe, a naopak ¾udia tam majú tendenciu oceòova originálnos prístupu na druhej strane Európy. Po nadobudnutí rozh¾adu èlovek môže získa sebadôveru, pri ktorej už nemusí nazera iba do èasopisov a kníh, ale veri sám sebe, svojej intuícii alebo analytickému postoju.
Máš vlastné skúsenosti spojené s plagiátorstvom? Bol si už niekedy obeou alebo nebodaj páchate¾om?
Celkom urèite. Samotný systém školstva je založený na tom, že ¾udia imitujú, to èo sami oceòujú. To sa potom prenáša do praxe. Originálny dizajn asi ani neexistuje. Vždy sa spolieha na systém referencií a konvencií. Stalo sa už viackrát, že som našiel veci podozrivo podobné tomu, èo som už vytvoril, a nijako ma to neuráža, skôr som prekvapený ako ¾ahko sa adaptujú veci. Niektoré myšlienky stoja za to, aby sa recyklovali – a tu nemyslím ich formu, ale myšlienky za tým. Ak by to bol iba ich výzor (dizajn), tak to by bolo asi prázdne.
Ešte k téme èítania. Pri mojej návšteve sa mi zdalo, že v Holandsku èíta každý a všade.
Niekde som èítal, že v Holandsku je publikovaných 4000 nových kníh roène. To je mimo re-publikácií existujúcich kníh. To je dos na malú krajinu. Záujem o èítanie tu pretrváva.
Asi každého, kto pozná tvoje meno z profesionálnej stránky napadne typografia (pozn. v 3/4 REVUE è. 13 bola predstavená ukážka Bi¾akovho najúspešnejšieho fontu Eureka). Vnímaš a uvedomuješ si prepojenie medzi èítaním, o ktorom sme hovorili a tým, že sa venuješ tvorbe písma?
To je dôvod preèo sa tieto veci snažím prepoji. Tvorba písma je ve¾mi formálna záležitos, je to o venovaní pozornosti detailu, o vnútorných vzahoch medzi znakmi, o rytme. No len zriedkavo sa spája aj s obsahom, ktorý dokáže vyjadri. Je skoro nemožné nájs dizajnéra, ktorý vie vytvori funkèné písmo, a zároveò ho aj zmysluplne použi. Zdá sa, že to sú dve rôzne strany mozgu – mikro a makro poh¾ad na vec, ktoré je ažko spoji. Pre mòa je èítanie spojivom, ktoré spája moje rôznorodé aktivity.
Èo si myslíš o grafickom dizajne na Slovensku? Stíhaš sledova svojich kolegov a ich prácu?
Zaujíma ma to, no vzdialenos spôsobuje to, že nie som vždy o všetkom informovaný. Preto som rád, že som mal možnos nedávno navštívi Bratislavu a vidie, èo sa tam deje. S odstupom je asi lepšie vidie vývoj, ktorý tam celkom jasne napreduje.
|
