|
Marek Kuboš je dokumentarista, ktorý s drzou neohrozenosou skúmal fenomén post-komunistického systému s autoritatívnymi prvkami s názvom meèiarizmus v èase jeho doznievania. Výber aktuálnych a akútnych tém sa u neho štastne skåbil so schopnosou vyrobi kvalitné diela na kolene bez nekoneèného sažovania sa na nedostatok financií, dotácií a koprodukcií. Vïaka tomu patria Kubošove filmy medzi to najzaujímavejšie, èo u nás za posledné roky vzniklo. A zdá sa, že momentálne aj na aktuálnejšie na ïalšie štyri roky...
Vo výbere filmov, ktoré uvidíte v priestore A4 v nede¾u 18. 4. o 20.00 jednoznaène dominujú dva krátkometrážne dokumenty, ktoré sa nie náhodou obe viažu na obdobie parlamentných volieb v roku 1998. Prvý film je experimentom so stavom svedomia národa, kde neznámou velièinou x sa stáva ochota necha sa manipulova èi preda svoj hlas. Režisér umelo vyprovokuje situáciu, v ktorej používa staré dobré metódy bývalého režimu. Hlas v telefóne ponúka za vo¾bu tej správnej Strany postup v práci èi zaruèené prijatie dcérenky na vysokú školu. Èo to urobí s „demokratickým“ èlovekom, máte možnos uvidie vo filme „Hlas 98“ (1998)
Jeho vo¾ným pokraèovaním sa stal dokument Taká malá propaganda (1998) . Keï sa v roku 1998 konali vo¾by do NRSR, stala sa verejnoprávna Slovenská televízia zvestovate¾kou objektívnych informácií v duchu hesla - pravda je len jedna, tá Meèiarova. Bývalý komentátor spravodajstva sedí na stolièke pred modrým pozadím k¾úèovacej plochy a odkrýva až zarážajúco prvoplánové praktiky post-komunistickej televíznej propagandy.
S odstupom vtipné záznamy spravodajských príspevkov z ve¾kej predvolebnej šarády striedajú reportérove osobné mrazivé vyznania z pocitov malièkého Ve¾kého brata. V poslednom zábere sa reportér cyklicky sám stáva súèasou média, nad ktorým sa cíti by pánom. Režisér Marek Kuboš tento bludný kruh manipulácie, ktorá sa priam vyzývavo pri nakrúcaní ponúkala aj jemu, prelomil. Zvolil si jednoduchú štruktúru, minimalizoval autorský zásah, archívne materiály použil ilustratívne, výpoveï nechal plynú svojou cestou. Zdokumentoval vôlu k moci vïaka tomu, že sa na nej nepodielal.
Súèasou veèera budú aj dva staršie študetské filmy o fotografovi Jarovi Sýkorovi Cesta fotografa (1995) a hravá štúdia prostredia Železnièná stanica II. triedy Kra¾ovany (1998). Veèer v A4 sa koná za osobnej úèasti autora a jeho priate¾ov a spolupracovníkov.
|
