|
Internet sa rozvíja už desiatky rokov, iba nedávno sa rozšíril mimo hraníc Spojených štátov a netrvalo dlho a utužil tak celý svet v jedno spoločné spojenie. Veľmi rýchlo sme si zvykli, dokonale ho osídlili a vytvorili tak zrkadlo svojej každodennej reality. Vytvárame si svoje i-domovy s denne zasypávanými poštovými i-schránkami, na každom kroku sme sledovaní i-billboardami, pri nákupoch v i-obchodoch čerpáme z i-účtov, vytvorených v i-bankách, máme svoje obľúbené zábavné i-centrá, čítame i-denníky, objavujeme i-televízie a i-rádiá. K dispozícii máme navyše nadštandardne rýchly dopravný prostriedok – i-prehliadač. Internet nám postupne vytvára novú, plnohodnotnú realitu síce v novom prostredí, no so starými pravidlami. Skutočne ide aj na internete len o peniaze? Áno, ale len pokiaľ to pripustíme. Zo skutočnej reality sa doň popri tom všetkom premietlo aj jej, na prvý pohľad neviditeľné, zdravé jadro.
Pôvodný zámer siete WWW – slúžiť ako zdroj ľudského poznania – rokmi nadobudol nový, populárnejší rozmer: dnes ho už možno použiť i ako plnohodnotné umelecké médium.
Net.art nadväzuje na doteraz známe umenie a zaoberá sa vonkajším svetom, no zároveň je jedným z mála prvkov internetu, ktorý sa aspoň sčasti dokázali odpútať od vonkajšieho sveta a akceptovať len realitu internetu. Od roku 1994 sa môžme stretnúť popri prácach, ktoré zásadne menia vnímanie Siete jej vlastnými prostriedkami, aj s dielami venovanými hlboko ľudským otázkam. Vznikajú stránky založené na originálnom vizuáli, rovnako ako konceptuálne weby. Medzi net.artistami sa stierajú rozdiely medzi technickým a výtvarným vzdelaním, osobnosti vyvstávajú často aj z radov ľudí bez akademického pozadia. Inštitucionalizácia (zatiaľ) neexistuje, dojem z diela je často výhradne na divákovi. Stráca sa funkcia galérií a kurátorov, záujemcovia o umenie sa preklikávajú z diela na dielo bez potreby veľkej tácky s obmedzeným repertoárom. Anarchia, neprehľadnosť, antihierarchia, taký je net.art. Pozrime sa naň bližšie.
Najdôležitejšou informáciou, ktorú o net.arte potrebujete vedieť je, že k nemu nedostanete ‘príručku’. Existuje len minimálna literatúra, na Sieti sa dá dostať spravidla len k čiastkovým informáciám, čomu sa ani nedá čudovať. Je nad sily jedinca zmapovať umelecké pole nikde nekončiaceho internetu. Z toho vyplýva existencia viacerých diametrálne odlišných charakteristík net.artu. Na pochopenie súvislostí mnohých prác je navyše nutný istý stupeň ‘internetového’ vzdelania.
Net.art vzniká a žije na internete. Ten je jeho výrazovým prostriedkom, médiom a často i ideou. Umelec komunikuje s divákom prostredníctvom prehliadača hneï niekoľkými formami a jazykmi. Do prvých textových diel časom postupne pribudli grafické, animované a zvukové prvky, založené spravidla na jednej z predností Siete – interakcii s divákom. Pre autenticitu foriem sa prudko vyvíjajú technické jazyky – HTML, JPEG, PHP, Java, MPEG, MP3, RealAudio, Shockwave, VRML, Flash, XML či streaming media. Diela sú prístupné nepretržite, rastie rýchlosť a klesajú náklady prístupu k nim.
Ako vyčleniť net.art z celej množiny umenia umiestneného na internete? Nie je to jednoduché. Pojmom net.art sú spravidla označované práce, využívajúce prostriedky internetu a pre ktoré je internet jediným plnohodnotným médiom. Je preto zrejmý rozdiel medzi hypertextovou básňou (využitie vlastnosti HTML, mimo internetu navyše stráca význam) a klasickou básňou umiestnenou na internet. Takisto možno postrehnúť rozdiel medzi originálne vytvorenou stránkou s prezentáciou webdizajnéra (nemení sa jej hodnota ani význam pri umiestnení na CD-ROM alebo HDD) a virtuálnym obrazom, vytváraným priebežne z čiastkových obrázkov pridávaných návštevníkmi stránky (odkázanosť na interakciu). Napriek tomu však táto cesta nie je schodná, nemožno striktne rozdeliť všetky stránky, mnohé sa nachádzajú na hrane, mnohé presahujú, mnohé nemáme ani kam zaradiť (e-mail art, alternatívne prehliadače).
Net.art možno pokladať za formu umenia rovnocennú ostatným – mení sa len spôsob komunikácie, technológia.
Zaujímavejšou ako umelá kategorizácia je samotná povaha net.artu. Vzniká množstvo originálnych art-stránok, interaktívnych online inštalácií, zvukových projektov, hypertextovej literatúry atï. Svoje zrkadlo tu nachádza technika/technológia, výtvarné umenie, hudba, literatúra aj film. Väčšina jeho autorov sa k nemu dostala cez iné druhy umenia, ktoré však neopúšťa. Popri net.arte sa venujú grafickému dizajnu, webdizajnu, typografii alebo tvorbe inštalácií.
Net.art je (podobne ako súčasná scéna elektronickej hudby) záležitosťou jednotlivcov, prípadne dvojíc. Väčšie skupiny sa vytvárajú najmä kvôli výmene informácií a know-how (nettime, thing, rhizome). Najviditeľnejšími internetovými umelcami sú bývalý ruský fotograf Alexei Shulgin, Vuk Æosiæ z Belehradu, mediálny aktivista Heath Bunting, RTMark, holandsko-španielska dvojica Jodi či viedenské zoskupenie Farmers’ Manual.
Shulginove meno je často spájané s pojmom form art, ktorého je autorom. Takéto práce pozostávajú výhradne z formálnych atribútov siete – textu, tlačidiel či formulárov. Populárne sú jeho stránky FuckU-FuckMe, na ktorých ponúka neexistujúci sexuálny internetový interface. Ćosić, ďalší z pionierov net.artu, je popri svojich (animovaných!) ASCII-obrazoch (obrazce vytvorené z textových znakov) známy svojím humánnym využitím média internetu. Pozornosť na seba upútal najmä vlastným zrkadlom webstránky výstavy Documenta X. Podobne ako Shulginove práce, ani jeho neohurujú vizuálnou prepracovanosťou, dôraz kladie na koncept. Naopak, predovšetkým na vizuálnom efekte, sú postavené stránky dvojice Jodi (JOan Heemskerk a DIrk Paesmans). Keï sa pred šiestimi rokmi rozhodli vytvoriť webstránku venovanú svojim fotografiám, došlo k softvérovej chybe, ktorá spôsobila na obrazovke chaotické (ne)usporiadanie farieb a znakov. Vznikla tak idea uprednostňovania estetiky samotného zdrojového kódu pred estetikou výstupu na obrazovku. Web Jodi dnes tvoria abstraktné technické prvky a kódy s častým využívaním mystifikácie chýb – správanie vírusov, error 404 (stránka nebola nájdená). Podobné princípy využíva skupina Farmers’ Manual, produkujúca zvuk, video, grafiku a online inštalácie. Spolu so širokou komunitou umelcov využíva služby viedenského providera Silver Server, ktorý ponúka nekomerčným projektom prístup na internet zdarma.
Sieť je tiež domovom mnohých aktivistov a hacktivistov. Šikovne využívajú odkázanosť fungovania svetových megalofiriem na informačných technológiách, resp. internete. Ich obeťami sa zväčša stávajú agresívne globalisticky zamerané osoby a korporácie.
Družina RTMArk je známa svojimi antikomerčnými výbojmi, najmä sabotážami na produktoch korporácií. V projekte The Barbie Liberation Organization nechala napríklad naprogramovať figúrkam Barbie hlasy príšer zo série StarTrek. Presadzuje individualitu a zostrenie zmyslu proti konzumne pasívnemu prijímaniu informácií. Na rovnakej strane barikády, no s umiernenejším postojom, stojí Heath Bunting. Na svojej stránke zhromažïuje ‘iracionálne’ informácie, služby a produkty. Vzniká tak skutočne veľká a originálna zbierka naoko zbytočných myšlienok a nápadov. Skupina švajčiarskych net.artistov etoy sa venuje otázkam vplyvu korporácií na internet. Svoju doménu etoy.com si zaobstarala v roku 1995. O dva roky neskôr si miliardový online gigant s podobným názvom zakúpil doménu eToys.com a na etoy.com podal žalobu kvôli používaniu adresy veľmi podobnej ich vlastnej. Losangeleský súd rozhodol v prospech korporácie a etoy sa tak museli svojej stránky vzdať. Koncom roku 1999 sa k ‘vojne’ o doménu pripojilo množstvo umelcov a aktivistov (tzv. Toywar), korporácia utrpela škody na zisku a svoju žalobu nakoniec stiahla. Nie ojedinelým úkazom je bolognská hackerská skupina 0100101110101101.org, uplatňujúca ideu anticopyrightu. Jedným z terčov ich útokov sa stala skupina net.artistov, združených okolo domény hell.com, ktorá zaviedla platený prístup k stránkam svojich členov. Stránky skopírovala a sprístupnila zdarma. Vo svojej ïalšej činnosti ‘remixuje’ existujúce art-stránky a zverejňuje ich na vlastnom serveri.
Net.art je samostatnou kategóriou na viacerých festivaloch elektronického umenia. Najstarším a najznámejším z nich je Ars Electronica v rakúskom Linzi, ktorá spustila sekciu .net už pred šiestimi rokmi. Viac než hmotná realita je však na prezentáciu nehmotného umenia prirodzenejšie virtuálne prostredie. Veľkým stimulom pre net.artistov sú teda online súťaže. Autori do istého termínu prihlásia svoje práce a tie potom nehodnotí niekoľkočlenná porota, ale všetci návštevníci stránky. Takou je napríklad net-art.org. Sanfranciská MOMA každoročne vyhlasuje Webby Awards, kde je net.art jednou z kategórií. Na serveri message.sk funguje súťaž web4096, v ktorej sú jednotlivé práce obmedzené veľkosťou 4096 bytov.
Povahou jednotlivých net.art stránok sa budeme viac venovať pravidelne v sekcii recenzií už od tohto čísla Trištvrte revue.
|
