|
|
Preklad Juraj Gigač
Kinema Ikon je jedným z najdlhšie existujúcich umeleckých zoskupení v Európe. Pôvodne experimentálny filmový kolektív so základňou na umeleckej škole v rumunskom Arade bol neskôr vedený jeho zakladateľom George Sabauom k objavovaniu videa, hypermédií, a internetu. Napriek tomu, že je stále veľmi málo známy mimo Rumunska, Kinema Ikon je pionerom intermediálneho umenia, združujúcim filmárov, programátorov, básnikov, a dokonca archeológa. Hovoríme s kľúčovým členom zoskupenia, Călinom Manom.
Predná strana brožúry Kinema Ikon, 1985.
Filmy Kinema Ikon, 1970-1989.
Skupina Kinema Ikon bola aktívna od raných 70. rokov. Ako ste prišli do styku s touto skupinou a jej prácami? Kde a kedy ste o nej po prvý raz počuli?
V roku 1970, kedy kinema ikon začínala svoje aktivity, som bol dieťa v neustálom pohybe, ktoré objavovalo šport. Umenie, akokoľvek kinetické, sa mi zdalo príliš statické a ani trochu ma nelákalo. V tých časoch som býval v rovnakej štvrti ako zakladateľ skupiny, pán Sabau, v nemeckej časti mesta. Posledný rok na strednej škole bol pán S mojím učiteľom filozofie a tak som sa dozvedel o skupine kinema ikon, ktorá sa stretávala na Škole umenia. Prvýkrát som ich navštívil v roku 1979 a následne sa stal veľmi nenápadným členom. V roku 1990 sa workshop presunul do múzea, kde som od roku 1985 pracoval ako fotograf. Vzniklo tam nové oddelenie venované mediálnemu umeniu, a tak sa zo mňa a pána S stali kolegovia. Zvyšok je história, ktorá čaká na svoje odhalenie.
Kinema ikon odkryla produktívny súvis medzi umením a vzdelávaním. Môžete opísať jednotlivé vzdelávacie/učebné metódy, ktoré ste používali? A na druhej strane – čo boli nástrahy tejto interdisciplinárnej orientácie?
Workshop ki fungoval na Škole umenia v rozmedzí rokov 1970 až 1990 ako trojročný filmový kurz. Mentorom kurzu bol pán S. Neoficiálnym cieľom bola tvorba experimentálnych filmov. Oficiálne mal workshop produkovať dokumentárne filmy. Dokumenty nám umožnili vyhnúť sa akejkoľvek politizácii a zabezpečili nám materiál pre experimentálne filmy. To vysvetľuje prečo v kurze vzniklo 62 dokumentárnych a 62 experimentálnych filmov. Workshop ki bol spočiatku miestom stretnutí pre slobodné diskusie o umení, či skôr o čomkoľvek možnom, nezabúdajme, že to bolo počas komunizmu, ktorý sme príliš v láske nemali.
George Sabau, 1970.
Gheorghe Sabau, iniciátor a koordinátor ki, mal kritický postoj k individualizmu v umení a v skupine vytváral kolaboratívne prostredie. Mohli by ste nám prezradiť niečo viac o sociálnej dynamike v rámci skupiny? O umeleckom smerovaní, rozhodovaní, osobných preferenciách, ambíciách atď...
kinema ikon už od začiatku dávala ľuďom priestor vyjadriť sa, šlo pritom o silné osobnosti z rozličných oblastí – vizuálneho umenia, literatúry, architektúry, či vedy. Robili autorské filmy, ktoré spolu tvorili obraz konzistentnej teoretickej koncepcie, v klíme diametrálne odlišnej od oficiálnej komunistickej atmosféry. ki nebola súčasťou mainstreamu, čo niekedy vyvolávalo nevôľu; jemne pochmúrna atmosféra bola dôvodom uvalenia zákazu premietania týchto filmov na verejnosti. Po roku 1989 tu bol potom pokus o sociálne zaangažovanie vo forme magazínu conversatia (vydávaný medzi rokmi 1990 až 1993) a v rovnakom čase vznikli tri skupinové projekty – video inštalácie. To bolo jediné obdobie, kedy sme naozaj vytesnili individualizmus – čo bolo samo o sebe experimentom. kinema ikon bola vždy netypická, marginálna, elitárska a tak ďalej.
Demian Sadru, Open-Flash, 1975, hraný film, 16 mm, b/w, 7'53''.
Ioan Plesh, Poluare, 1977, dokument, 16 mm, b/w, 5'34''.
Romulus Bucur, Nu trageţi în pianist, 1984, anime, 16 mm, b/w, 3'31''.
Kinema Ikon, Cavalerul din carpatzi, 1996, digitálna animácia, cable TV, 5'47''.
Aké boli v tých časoch Vaše najmocnejšie sny?
ki nemala sny ani istoty. Dnes na mňa tých 40 rokov na pevnom disku niekedy pôsobí nostalgicky. I keď vždy iba na chvíľku.
Premietanie avantgardných a experimentálnych filmov bolo pravidelne na programe workshopu. Mala skupina prístup k zahraničnej produkcii 60. a 70. rokov (napr. z Maďarska, Poľska, Československa, či zo Západu)? Ktoré filmy najviac zarezonovali?
V porovnaní s dnešným prístupom k informáciám sme v 70. a 80. rokoch pobývali v krajine nikoho, nemali sme ani poňatia, čo sa deje mimo nás, vo svete. Každý z nás mal svoje „zdroje” a workshop bol miestom, kde sme zdieľali novinky. Ja osobne som sa domnieval, že treba nasledovať dadaizmus. Čo som i dodržoval. (revoltaire.net)
Aký druh kníh mal na skupinu najväčší vplyv? Mali ste prístup k postmodernej filozofii alebo k teórii filmu?
Mojím snom je vydávať časopis, v ktorom by boli slová sotva prítomné, a ak predsa, tak v podobe obrázkov. Intermedia, ktoré od roku 1994 koordinujem sa tomuto cieľu blíži. Ale vráťme sa späť do čias komunizmu.
Áno, v 80. rokoch vládli tendencie postmoderny. Literárne magazíny viedli na túto tému polemiky. Ale o teóriách, stanoviskách, svedectvách a manifestoch by mal hovoriť skôr pán Sabau.
Venice Biennial, 2003.
Skepsis plagát, 2011.
kinema ikon dokázala spojiť intelektuálov z celej krajiny, ktorí sa v rokoch 1984 a 1988 stretli na sympóziu "Intermedia" v meste Arad. Aké boli Vaše skúsenosti z týchto podujatí?
Sympóziá Intermedia som v 80. rokoch navštevoval ako radový člen skupiny – divák, a bolo to pomerne fajn. Žartujem, ale ak mám byť úprimný, nechce sa mi zaoberať sa všetkými tými včerajšími teóriami. Podujatie skupiny v roku 2010 je venované filmu, ide o retrospektívu, regeneráciu, reset, o spomienku pre nás alebo, možnože, o niečo nové pre mladú generáciu. Ja sa sústredím skôr na to, čo má kinema ikon robiť na ďalšom stupni tvorby. Nazývam to tak, aby som si uľahčil zber materiálov pre výročie :)
September 2010
|
