|
Vo februári sa opä udiala berlínska prehliadka umenia digitálnych technológií, tentokrát s podtitulom Play Global. Slovenský umelec Zdeno Hlinka získal na Transmediale ocenenie v kategórii "Image" za klip Reality Over.
Globálne hry
Transmediale vzniklo s cie¾om ukazova umenie a kultúru tvorenú novými médiami. Ako sa o roèníku 2003 vyjadril riadite¾ Andreas Bröckmann „prezentujeme kritické, ironické, obèas humorné umelecké stratégie pre globálne hry a veríme, že festival sa stane tržiskom nápadov, ktoré pomôžu rozvinú kultúrnu protiváhu k ekonomickým a vojenským formám globalizácie.
Èo sa týka programovej štruktúry, podobnos s Ars electronicou trochu ustupuje – Berlínèania nemajú sekciu pre hudbu (ažká chyba) a tento rok z finanèných dôvodov museli obmedzi výstavu media artu. Druhá vec je, že sa nenašiel dostatoèný poèet zaujímavých diel, èo viedlo k panelovej diskusii na tému Kríza interaktívneho umenia. Problém, ktorý mimochodom mnohí odborníci v posledných rokoch vyèítajú Ars Electronice, na Transmediale verejne rozoberali uèitelia z umeleckých škôl, mediálni aktivisti, umelci i nieko¾ko zvedavých návštevníkov.
Konferencií bolo inak celkovo pä: potvrdila sa stará pravda, že èím všeobecnejšie daná téma, tým väèšia nuda. Najlepšia bola panelovka Home electronics, kde sa riešila otázka do akej miery sa dá v elektronickej hudbe identifikova miesto vzniku. Najviac sme spozorneli, keï Susanna Niedermayr z rakúskeho ORF hovorila o Bratislave ako mekke osobitého techna (inak ide o spoluatorku knihy o hudbe vo východnej Európe, kde je nášmu hlavnému mestu venovaná celá jedna kapitola). Vysvet¾ovala to tým, že naši DJi nemajú na profesionálne vybavenie a tak si musia nástroje upravova ako sa dá a preto výsledok znie dos špecificky. Keïže však nepatríme k tým, ktorí majú v Uèku prechodný pobyt, radšej sme nezasahovali. Anglický uznávaný teoretik a hudobník David Toop dos zaostal za nápaditosou vlastných slov na papieri. V priamej reèi je prototypom suchárskeho Anglièana, ale jeho texty sú našastie inšpirujúcejšie a preto potešilo, keï spomenul, že pracuje na novej knihe o post-digitálnej hudbe.
Mediálny nárez
O poschodie nižšie pod konferenciami v tradièných priestoroch Haus der kulturen der Welt (silne pripomínajúcom naše „kulturáky“) bol Media Lounge. Vo vo¾ne ohradenej zóne sa na nieko¾kých poèítaèoch dali zhliadnu vybrané diela, ktoré sa zúèastnili festivalovej súaže. Trochu chaotickú orientáciu vynahradili mäkké rozva¾ovacie sedaèky pred blikajúcimi monitormi. Bez naštudovania katalógu je však pozeranie iba polovièným zážitkom. Na jednom z poèítaèov bol k dispozícii aj klip nášho Zdena Hlinku pre skupinu Poo s názvom Reality Over (urèite ho poznajú všetci predplatitelia a majitelia 3/4 REVUE è. 13 – bol umiestnený na CD prílohe ako dátová stopa :-) Teší nás dvojnásobne, že práve toto video sa dostalo medzi poltucet príspevkov vo finále kategórii Image. Nie je dôležité, že nakoniec dostalo „len“ honorary mention a po¾ský èlen poroty na slávnostnom vyhlásení výsledkov uviedol pri Zdenovi ako krajinu pôvodu Slovinsko; po prezretí ostatných nominácií môžeme pokojne prehlási, že máme špièkového vizuálneho umelca (do najbližšieho èísla èasopisu s ním pripravujeme rozhovor).
Na prízemí HKW bežali pravidelne aj projekcie videí a digitálnych filmov, ale v nabitom programe sme stihli vidie len blok nazvaný Architextures. Bolo zaujímavé sledova, ako rôzne dokážu stvárni svoju fascináciu fenoménom priestoru umelci z rôznych krajín. Mimochodom, podarilo sa nám zapožièa DVD s výberom najlepších filmov z Transmediale, ktorú by sme radi uviedli v rámci druhého roèníka festivalu nových médií Multiplace, ktorý sa uskutoèní v máji 2003.
Priestor pred sálami na prízemí zabrala aj skromná inštalácia, ktorej kra¾ovala sekcia I love you. Väèšina z vás už urèite tuší, že je reè o poèítaèových vírusoch. Ako a preèo vlastne sa majú vystavova? Už len preto, že výsledky ich práce vyzerajú èasto ve¾mi esteticky, hoci obete-majitelia napadnutých poèítaèov si to urèite nemyslia. Ostatné prezentované projekty zostali v tieni vírusov aj vïaka tomu, že už sa napríklad objavili na minuloroènej Ars electronice (ako napríklad They Rule Josha Ona èi Buntingov BorderXing Guide).
Music ruled!
Napriek tomu, že oficiálna súaž Transmediale hudbu ignoruje, o to úspešnejšie je neoficiálnou súèasou celkového programu. Tento rok bol mimoriadne silne obsadený. Hudobným epicentrom sa stal klub Maria, symbolicky ležiaci v priestore, ktorý ešte pred dvanástimi rokmi rozde¾oval Berlín na západný a východný. Prvý poh¾ad na interiér evokuje nedokonèenos – neupravené steny, málo svetiel, betónová podlaha, steny bez okien... ale keï si po chvíli zaregistrujete špièkovú vzduchotechniku, výkon sound systému a štrnás (!) videoprojektorov, prijde vám trochu smiešne, že Berlínèania sa sažujú na nedostatok peòazí.
Našej túžbe absolvova èo najviac koncertov padol za obe biorytmus: akcie so štyrmi-piatimi úèinkujúcimi totiž zaèínali najskôr o jedenástej a hlavné hviezdy hrali samozrejme ako posledné. Prial by som však každému zaži fínskych Pan Sonic valiacich svoj analógový industriálny set o druhej ráno medzi troma stovkami skvele reagujúceho (a miestami dokonca tancujúceho!) publika. Inak práve vystúpenie dua Vainio-Vaisanen sa okamžite zaradilo medzi top live-audioevents autora tohto textu.
„New Sound of Berlin“ zastupovali osobnosti združené v labeli ~scape records: málokedy sa veru èloveku podarí za jeden veèer zaži Jana Jelineka, Stefana Betkeho (aka Pole) a Rechenzentrum. Vynikajúci bol najmä prvý menovaný, ktorého rafinovaný klikancový microhouse si úplne podmanil publikum. Nie náhodou Jelinek vo výroènej ankete èasopisu De:Bug skonèil ako najlepší hudobný „programátor“. A nako¾ko PR nikdy nie je dos, dodávam že dotyèný hudobník by sa mal na konci mája objavi v Bratislave.
V klube Podewil bola trochu komornejšia atmosféra, ktorá však pristala inštalácii sound artu a veèeru austrálskeho ambientu (s hlavnou hviezdou Orenom Ambarchim, ktorý vydáva na labeli Touch). Žia¾, zriedkavá európska prezentácia kultového zoskupenia mediálnych aktivistov Negativland sa udiala až deò po našom odchode domov, ale i tak sme toho stihli vidie dos.
To be continued..
Transmediale.03 sa teda skonèilo bez nás. Donekoneèna sa nedá chodi len do Linza alebo Berlína, preto poteší, že nové médiá si zaèínajú budova solídne vlastné zázemie aj u nás. Okrem „Multiplejsu“ sa pravidelne koná hudobný festival Next, a nedávno sa uskutoènil ve¾koryso koncipovaný „Festival festivalov“, ako vyvrcholenie nieko¾komesaèného projektu s dvojzmyselným názvom New Media Nation. Národ nových médií je síce u nás stále v menšine, ale klonuje sa ve¾mi úspešne.
|
