Imaginárny rozhovor s Johnom Cageom — Oliver Rehák

everything is new but 3/4. http://34.sk english

Imaginárny rozhovor s Johnom Cageom

Oliver Rehák

Niektorí tvrdia, že v hudbe druhej polovice 20. storoèia niet nápadu, ktorý by nebol ovplyvnený týmto skladate¾om-vynálezcom, milovníkom orientálnej kultúry a vášnivým hubárom. Iní oponujú, že zaujímavejšie sú jeho psychologické postrehy a ako hudobník je preceòovaný. Faktom zostáva, že Amerièan John Cage (1912 – 1992) ovplyvnil performing arts zásadným spôsobom.

Vraj nemáte rád novinárov..
To nie je celkom pravda. Len som nikdy nechápal zmysel hudobnej žurnalistiky. Všetky tie recenzie napísané len preto, aby povedali, èo si jedna osoba myslí o diele inej osoby. Všetky tie otázky "èo to znamená? aké boli vaše zámery?"

Dobre, pokúsim sa tomu vyhnú. Prvé otázky rozhovorov sa väèšinou týkajú detstva. Žia¾, nenapadá mi niè originálnejšie.
V útlom detstve ma uèila hra na klavír moja teta. Pod¾a jej názoru tak malého chlapca nemohli zaujíma klasici a tak som vyrastal na hudbe podradných salónnych skladate¾ov, ktorí sa jej páèili. Našastie som miloval všetky zvuky, hudobné aj nehudobné.

Rodièia vás neusmeròovali?
Môj otec bol vynálezcom. Riešil problémy od elektrického inžinierstva cez medicínu až po cestovanie vesmírom bez použitia benzínu. Ani on, ani matka neštudovali na vysokej škole. Ja som sa na to vykaš¾al po dvoch rokoch. Bol som totiž šokovaný, keï som v knižnici videl spolužiakov èíta kópie tej istej knihy. Namiesto toho som si zobral prvé dielo autora, ktorého meno sa zaèínalo písmenom Z. Na skúške som získal najlepšie ohodnotenie. To ma len presvedèilo, že so školou nieèo nie je v poriadku. Radšej som sa rozhodol cestova po Európe.

Zdá sa, že spoèiatku vám nebolo celkom jasné, èomu sa budete venova .
V Paríži som chví¾u koketoval s architektúrou. Potom som odišiel na Mallorcu, zaèal ma¾ova a sklada hudbu. Po návrate domov som oslovil slávneho skladate¾a Schönberga. Súhlasil, že ma bude uèi zadarmo, keï mu s¾úbim, že zasvätím život hudbe. Tak som zanechal ma¾ovanie.

Škola vám však akosi nebola súdená...
Èasom bolo jasné, že nemám žiadny cit pre harmóniu. Pre Schönberga bola tým, èo odlišuje jednu èas skladby od druhej. Preto si myslel, že mi to znemožní písa hudbu. Povedal: "Prídeš ku stene a nebudeš schopný sa za òu dosta". A ja na to: rozbijem ju hlavou.

Èo bolo potom?
Stal som sa asistentom režiséra Fischingera, aby som zložil hudbu pre jeden z jeho filmov. Raz prehodil: "všetko na svete má vlastného ducha, ktorý sa dokáže prejavi, keï to premeníme na vibrácie". Tak som zaèal udiera a pritláèa na rôzne predmety, poèúva, a potom písa perkusívnu hudbu a hra ju s priate¾mi. Boli to skladbièky vytvorené z krátkych motívov, ktoré sa dookola striedali.

Nikoho nerušilo, že nemali tradiènú melódiu?
Naopak, ja som bol vyrušovaný. Ako skladate¾. Nemohol som akceptova myšlienku, že cie¾om hudby je komunikácia, pretože keï som s námahou napísal nieèo smutné, všetci sa smiali. Vzdal som sa komponovania až do chvíle, než som si preò našiel lepší dôvod ako komunikáciu. Pomohli mi slová mojej žiaèky Giry Sarabhai, že cie¾om indickej hudby je upokoji a rozšíri vedomie, aby myse¾ mohla prija božské vplyvy.

Fascinovala vás teda samotná kvalita zvukov?
Väèšina hudby je založená na organizácii tónových výšok. Zvuk má však aj ïalšie parametre: trvanie, hlasitos a farbu. Hlavným prostriedkom by mala by organizácia èasu. Potom môžeme použi akýko¾vek zvuk alebo ruch.

Tak ste prišli na chýrne preparovanie klavíra?
V roku 1938 ma oslovila mladá èernošská študentka, aby som vytvoril hudbu pre jej taneèné predstavenie. Z rôznych dôvodov nebolo možné použi orchester. K africkému charakteru predstavenia som nevedel nájs vhodné tóny. Tri dni pred premiérou som si uvedomil, že poslednou šancou je zmena zvuku klavíra. Tak som medzi jeho struny povkladal rôzne objekty, ako napríklad noviny, tácky, popolníky a tak ïalej. Klavír sa zmenil na netradièný perkusívny orchester. Neskôr som preparovanie prepracoval detailnejšie.

A vtedy vás ako skladate¾a zaèali bra vážne?
Zaèal som uèi experimentálnu hudbu na Chicago Institute of Design. Prišla ponuka na napísanie zvukových efektov do rozhlasových hier. Zoznámil som sa s nieko¾kými klavírnymi virtuózmi, napísal nové veci a zorganizoval koncerty. Kritiky boli síce priaznivé, ale v h¾adisku sedelo 50 ¾udí. Prerobil som ve¾ké peniaze a bol som nútený žobroni, listami aj osobne. To sa zaèalo pravidelne opakova.

Po San Franciscu a Chicagu ste sa v roku 1942 usídlili v New Yorku. Zmenilo sa tým nieèo?
Odvtedy sa datuje moja celoživotná spolupráca s klaviristom Davidom Tudorom a choreografom Merce Cunninghamom. Postihla ma však vážna kríza. Rozviedol som sa a nevidel som už žiadnu užitoènú funkciu pre svoj spôsob komponovania. Našastie som zažil prednášky dr. Suzukiho, propagátora zen buddhizmu. Zen ma priahoval svojou zmesou humoru, nedogmatickosti a nadh¾adu. Uvedomil som si, že hudba nemá slúži zábave èi vyjadrovaniu umelcových myšlienok a vkusu, ale rozširova vedomie, a tým pomáha ¾uïom k intenzívnejšiemu prežitiu života.

Zo východných filozofií máte aj princíp náhodných operácií?
Náhodné operácie som objavil vïaka svojmu žiakovi Christianovi Wolffovi. Zoznámil ma so staroèínskou knihou I ing. Tento matematicko-veštecký traktát mi pomohol hudbu oslobodi od konvencií minulosti. Všetky zložky skladby vznikli pomocou náhody. Pri práci som si všimol, že sa mi zaèínajú páèi aj také výsledky, s ktorými by som predtým nesúhlasil.

To vyzerá ako víazstvo slobody nad jarmom dedièstva minulosti.
O slobode èasto hovoria umelci. S výrokom "slobodný ako vták" raz iný môj žiak Morton Feldman vyrazil do parku, aby strávil deò pozorovaním našich okrídlených priate¾ov. Po návrate prehlásil: "Vedeli ste to? Nie sú vôbec slobodní, bijú sa o kusy potravy."

Ešte sme nehovorili o tom, ako ste "vynašli" ticho.
Na konci štyridsiatych rokov som si pri návšteve akusticky izolovanej miestnosti uvedomil, že ticho neexistuje. Jasne som poèul, že ticho nie je absencia zvuku, ale operácie môjho nervového systému a cirkulácia krvi. Je to zmena vedomia, úplný obrat. Táto skúsenos a biele plátna maliara Rauschenberga ma priviedli k myšlienke skladby 4'33.

V tomto azda vašom najznámejšom diele interpret nevyludzuje žiadne tóny. Namiesto toho sleduje stopky, poslucháè je prinútený zapoèúva sa do zvukov okolia.
Partitúra je prístupná ¾ubovo¾nému poètu hudobníkov, hrajúcich na ¾ubovo¾ný poèet nástrojov, hoci najèastejšie sa predvádza len na klavíri. Myslím, že by bolo užitoèné prida druhú verziu s názvom 0`00, ako jasnú deklaráciu zmeny poh¾adu na pôvodnú ideu.

Považujú vás aj za otca happeningov.
V roku 1952 som usporiadal predstavenie, kde diváci mohli vidie nielen úèinkujúcich, ale aj samých seba. Uprostred sa diali rôzne nesúvislé aktivity – boli tam obrazy Rauschenberga, Charles Olsen recitoval svoje básne drepiac na rebríku, Cunningham tancoval, Tudor hral na klavíri a ja som èítal prednášku o tichu.

Ako ste prežili legendárne šesdesiate roky?
Moje hudobné záujmy sa presunuli od štruktúry k procesu, od hudby ako objektu s èasami k hudbe bez zaèiatku, stredu a konca. K hudbe chápanej ako poèasie. Vtedy sa zaèalo aj publikovanie mojich skladieb a textov. Všetko, èo som urobil, je prístupné verejnosti.

Trochu odažitá odpoveï, ale aspoò viete ako vznikol tento rozhovor. My však nevieme, ako vznikali tie nové skladby.
V každej z nich h¾adám nieèo, èo som ešte ne(vy)našiel. Moja ob¾úbená hudba je tá, ktorú som doteraz nikde nepoèul. V hlave nemám hudbu, keï ju píšem. Píšem, aby som poèul to, èo som zatia¾ nemal možnos poèu.

A aká bola najažšia vec, ktorú ste v živote napísali?
Žiados o Guggenheimovo štipendium. (smiech)

Pri poèúvaní niektorých skladate¾ov si èlovek spomenie na Adornov výrok o hudbe, ktorá "zovšeobecnela pod názvom vážna, aby sa pred òou lepšie utekalo".
Prvá otázku, ktorú si kladiem, keï sa mi nieèo nezdá pekné, znie: preèo je to tak? Zakrátko si uvedomím, že dôvod neexistuje. Ak je nieèo nudné dve minúty, skúste to vydrža štyri. Ak to neprejde, vydržte osem, potom šestnás, tridsadva... Možno zistíte, že v tom nie je ani kúsok nudy.

Ako vidíte zmysel hudby na zaèiatku 21. storoèia?
Zmyslom hudby prestáva by nieèo, èo nerozpráva ¾udským jazykom a nepozná svoju definíciu bez slovníka èi teórie na školách. Je to skôr to, èo sa vyjadruje vibráciami. ¼udia venujú pozornos hudobnej aktivite už nie ako fixnému ideálnemu predvedeniu jednej skladby, ale ako jedineènému zážitku, ktorý je vždy iný.

poznámky a odkazy k článku
Otázky sú vlastné, pôvodné vety a myšlienky boli samplované z týchto zdrojov:

1990 PBS American Masters program on John Cage, VHS kazeta

Silence: Lectures and Writings by John Cage, Wesleyan University Press, 1973

My Diary, fragmenty z textu v èasopise Joglars, Providence, R. I. (Vol. 1, No. 3, 1966)

John Cage: An Autobiographical Statement – prednáška pri príležitosti udelenia Kyoto Prize v Novembri 1989

ďalšie články autora
Bruce Sterling 16
Zden 15
FutuЯetro 14
Berlin: Die Hauptstadt 13
Urban Stories 01
Nový Most, Bratislava 13
Sound squatting 13
Počítač vás paralyzuje
Rozhovor s Alexejom Šulginom 13
Phonophani 4/2001
Who is doing the art of tomorrow?
Ars Electronica 2001 3/2001
Rune Grammofon 3/2001
Rozhovor s Johnom Oswaldom 2/2001

online texty autora
Kim CASCONE v Nitre! Avízo
DEADRED RECORDS - profil vo forme rozhovoru Ochom ukom
TRANSMEDIALE ’04 - FLY UTOPIA! Avízo
Bookcrossing alias èo s preèítanými knihami Ochom ukom
Transmediale.03: hrajte globálne! Ochom ukom

<< < 1/1 > >>