everything is new but 3/4.   http://34.sk   english

Sound squatting





Správny sound squatter musí ma znalosti vedca, fantáziu umelca a mnohokrát aj rozhodnos mladého radikála. Keïže takých ¾udí nie je ve¾a, zvyèajne je pohodlnejšie a efektívnejšie pracova v tíme, zloženom zo špecialistov na uvedené „odbory”. Záujmy jeho èlenov sa pretínajú v paralelnom svete v priestore medzi hudbou, poèítaèovým umením a architektúrou.
Výrazom Sound art sa pomenúva množina umeleckých projektov, ktoré sa zaèali objavova v polovici 60. rokov. Išlo o spoloèné pomenovanie diel na rozhraní hudby, výtvarného umenia a intermediálnej tvorby. Dnes sú zvukové objekty a zvukové inštalácie prezentované na vlastných špeciálnych festivaloch a akciách, ako napríklad frankfurtské Frequencies (www.frequencies.de). Squatting je už takisto všeobecne známym sociálnym fenoménom. K jeho spojeniu so sound artom raz muselo dôjs úplne prirodzene. Vïaka internetu sa treou neodmyslite¾nou zložkou Sound squattingu stal Net.art.
Priestor ako zvukové médium
Podstatou squattingu je obsadenie nevyužívaného starého priestoru. Sound squatteri ho však osíd¾ujú skôr virtuálne než reálne. Zaujímajú ich najmä objekty, ktoré sa na bývanie ve¾mi nehodia, zato však svojimi prirodzenými akustickými èi elektrickými vlastnosami poskytujú nové možnosti práce so zvukom. Potom je jedno, èi ide o budovu bývalej továrne, vojenskú satelitnú anténu alebo starý trolejbus. Dôležitý je predovšetkým výsledný zvukový efekt.
Vïaka internetu a moderným technológiám zostáva starý objekt otvorený - ktoko¾vek si online môže vypoèu už hotové produkty (vo formáte real audio, resp. mp3). Sound squatteri sú akýsi urbanistickí recyklovaèi, ktorých cie¾om je upozorni na existenciu alternatívnych umeleckých priestorov. V celom svete možno nájs nieko¾ko prípadov, keï sa nezávislé umelecké združenia snažia pomocou ve¾kých projektov získa opustené industriálne zóny. V Nemecku sa v súèasnosti napríklad verejne diskutuje o projekte využitia Emscher Parku v mesteèku Ruhr na potreby umeleckej komunity, èosi podobné sa chystá s bruselskou štvrou La Fonderie... všade tam sú/budú prítomní aj sound squatteri. Spomedzi najznámejších prípadov úspešného sound squattingu sa oplatí navštívi tri nasledovné miesta.
Zvuky namiesto obilia
V starom prístave v Montreale vyrástlo v roku 1958 ve¾ké železobetónové silo slúžiace na prekládku exportného obilia, zvážaného vlakmi z celej Kanady. Celý objekt je 200 metrov dlhý, 16 metrov široký a v najvyššom bode dosahuje 45-metrovú výšku. Hlavnú sekciu tvorí okolo 115 vertikálnych komôr s 8-metrovým priemerom, èo vzbudzuje dojem masívneho organu s množstvo p횝al. Jeho dômyselnú architektúru údajne obdivoval aj Le Corbusier. V dôsledku zmien na svetovom obilnom trhu však objekt zastaral a v roku 1996 bol oficiálne zatvorený.
O transformáciu funkcie sila z obchodnej na umeleckú sa postarala dvojèlenná kanadská umelecká skupina [The User]. Pri prieskume poèas „náhodnej” návštevy s úžasom zistila, že akýko¾vek zvuk vydaný vo vnútri hlavnej sekcie má výnimoèné echo v dåžke okolo dvadsa sekúnd. Vymysleli si teda, že silo obsadia zvukmi. Pomocou analógového spojenia cez telefón, resp. internet, môže do sila ktoko¾vek posla ¾ubovo¾ný zvuk - ten je cez reproduktory vpustený do roz¾ahlých betónových komôr hlavnej sekcie. Jeho prirodzené akustické transformácie zachytávajú špeciálne mikrofóny a pomocou špeciálneho softvéru je posielaný spä k odosielate¾ovi a súèasne ho možno poèu prostredníctvom zvukovej aparatúry na vonkajšej strane objektu. Inštalácia nesie názov Silophonic a je dielom nemeckého hudobníka a vynálezcu Carstena Nicolaia (známy z projektov pre post-techno labely Raster-Noton a Mille Plateaux). Ide o 23-minútovú sluèku, opakujúcu sa tak, aby nebolo ¾ahké rozpozna jej úvod a záver. Podobne ako väèšina Nicolaiovej tvorby, aj tentoraz je to pokus o testovanie konkrétnych zvukov v špecifickom akustickom prostredí. Loop využíva hlavne softvérové clicks & cuts a je rozdelený do dvoch kanálov: jeden sa nachádza v ¾avej a druhý v pravej èasti sila. Vznikajú zaujímavo znejúce interferencie. Do sila môžete nielen posiela vlastné zvuky, ale dá sa vybra aj sekvencia z databázy audiotrackov (odporúèam vyskúša napríklad Jamesa Browna èi Björk).
Radio Telescope 32
Keï sa po rozpade Sovietskeho zväzu sahovali ruské vojská zo západného Lotyšska, v Irbenskom lese pri mesteèku Ventspils sa potvrdila existencia špionážneho centra. Jeho úlohou bolo odpoèúvanie západnej satelitnej komunikácie troma ve¾kými anténami. Na nátlak silnej medzinárodnej rádioastronomickej lobby a litovskej vlády sa ruskí dôstojníci neodvážili celé centrum vyhodi do vzduchu. Podarilo sa im demontova iba najmenšiu anténu a keïže zvyšné dve (so 16- a 32-metrovým priemerom) sa im odnies nepodarilo, pokúsili sa ich vyradi z èinnosti tak, že do mechanických èastí nahádzali kovový odpad a do elektronického zariadenia naliali kyselinu. Keï na miesto èinu prišli odborníci z Ventspils International Radio Astronomy Centre, podarilo sa im v spolupráci s nieko¾kými ïalšími inštitúciami obe paraboly spojazdni. Najväèšiu pozornos pútal 32-metrový rádioteleskop RT-32, ktorý sa vedci snažili využi na detektovanie rôznych typov vesmírneho žiarenia. Nedostatok financií na nevyhnutný upgrade antény však spôsobil, že ju vedci prestali využíva. Vtedy sa na popud nadšencov z agilnej lotyšskej komunity, zoskupených okolo E-labu (Electronic Arts Media Centre) v Rige a èasopisu Acoustic Space, uskutoènil worskhop, na ktorý dostala pozvánku špièka mediálnych aktivistov a umelcov z celej Európy. Vedci nenamietali, aby sa „votrelci” na pár dní zmocnili teleskopu - práve naopak, rozhodli sa s nimi spolupracova.
Anténa RT-32 spoèíva na masívnom 25-metrovom betónovom podstavci. Tri tímy mediálnych aktivistov, umelcov a vedcov sa usadili v rôznych èastiach rádioteleskopu a zaèali s pokusmi. V prvej fáze išlo o nazbieranie materiálu, ktorý sa mal neskôr analyzova a v poslednej fáze vyda v CD-prílohe roèenky Acoustic Space. Prístupy sa znaène líšili: Makrolab sa sústredili na monitorovanie satelitov (v duchu pôvodnej funkcie antény), domáci astronóm Dmitrij Bezrukov, ktorý mal celý projekt na starosti, naklonil anténu do nulovej elevácie a skenoval horizont - medzi dokonale poèute¾nými zvukmi mikrosveta irbenského lesa prekvapí škrípajúci zvuk bàzd auta náhodného turistu. Vedecký tím sa snažil pozorova elektromagnetické žiarenie Venuše, Jupitera a Slnka. Hoci bolo izolovanie planetárnych signálov v mase hluku nad ich možnosti, získané dáta spracovali na poèítaèi a vygenerovali z nich MIDI súbory. Nie všetko sa však podarilo, napríklad väèšina pokusov o prevedenie gigahertzových vån do poèute¾ného spektra skonèila známym bielym šumom. Všetok materiál zozbieraný za štyri dni bol odvysielaný internetovým rádiom v Rige a je k dispozícii v online archíve vo formáte real audio. Na šeshodinovom vysielaní sa zúèastnilo viacero organizácií, okrem iných aj viedenské Kunstradio. Acoustic Space Lab stále ponúka možnos spolupráce umelcov, mediálnych aktivistov a vedcov.
Trollofon - namiesto zosi¾òovaèa trolejbus
Ak je Rune Grammofon dvorným labelom nórskej experimentálnej a elektronickej hudby, jej dvorným webzinom a internetovým rádiom je server Pilota.fm. Popri textoch a rozhovoroch s hudobníkmi sa tu s mesaènou periodicitou objavujú aj zvukové ukážky. „Piloti” dokonale pochopili filozofiu internetového rádia a vysielajú živé koncerty, ponúkajú možnos streamova hudbu z vlastnej databázy. Jedným z ich najoriginálnejších projektov je Trollofon.
V tomto prípade ide o sound squatting s významným nostalgickým podtextom - hlavným hrdinom nie je opustený priestor v pravom zmysle slova. Nóri sa totiž rozhodli zasquattova jeden exemplár trolejbusu-veterána znaèky Škoda 9TR, vyrobeného niekedy v polovici 20. storoèia v Èechách (na serveri pilota.fm je uvedené Ostrow, Tsjekkia). Na upresnenie treba doda, že severské krajiny tento typ mestského dopravného prostriedku jednoducho odpísali. Dôvodom je údajne hystéria okolo ich enormného hospodárskeho rastu, vïaka ktorej si každý severan kupuje vlastné auto. Ïalšia správa hovorí o tom, že v celom škandinávskom regióne zostala k dnešnému dòu vraj len jedna krátka trolejbusová tra, nachádzajúca sa v nórskom pobrežnom mesteèku Bergen. Keï sa ¾udia okolo servera dozvedeli, že aj tá prekáža úradníkom na miestnej radnici, rozhodli sa kona. Zaèali pozýva medzinárodne uznávaných umelcov zo scény elektronickej hudby, pre ktorých pripravili bizarnú koncertnú sálu. Má 33 sedadiel a je založená na jednoduchej idei, že charizmatický škodovácky trolejbus (jeho aura je obdobná známemu VW chrobákovi) je predsa obrovský zosi¾novaè, do ktorého staèí prida reproduktory a necha, aby sa niekto pripojil . Hudobníci najskôr dostanú DATku alebo MD kazetu s originálnymi zvukmi trolejbusu. Tie sa podobajú sa na dôverne známe signály, ktoré pozná každý, kto sa aspoò raz viezol v tomto dopravnom prostriedku. Kazety slúžia ako základný samplovací/orientaèný materiál. Hudobníci následne pricestujú do Bergenu a koncert sa uskutoèní poèas okružnej jazdy trolejbusom z koneènej na koneènú.
Trollofon je zariadenie napojené na elektromotor trolejbusu. Berie si teda energiu priamo z drôtov - èím hlasnejšie hudobník hrá, tým pomalšie sa trolejbus pohybuje (v prípade extrémnej hlasitosti údajne úplne znehybnie). Trolejbus má vstupné zásuvky pre nástroje hudobníkov a výstupné zásuvky, ktoré vedú do dvoch obrovských reproduktorov umiestnených v zadnej èasti vozidla. Musí to by èarovné, viez sa žltým live-audio trolejbusom, kým za oknami sa èrtá úchvatná scenéria nórskeho pobrežných fjordov a malebných ulièiek mesteèka Bergen. Napriek tomu, že väèšia èas servera Pilota.fm je v nórskom jazyku, audioukážky a fotky staèia na navodenie pocitov cestujúcich v trolejbuse.
Nový estetický fetiš
Zvuk sa stáva v súèasnej hudbe najviac cenenou kvalitou. Inakos používaných zvukov je to, èo dnes umožòuje rozlíši skutoènú osobnos v mase hudobníkov využívajúcich nové technológie. Èoraz väèšia dokonalos audio softvéru a poèítaèov sprístupòuje tvorbu každému bez oh¾adu na donedávna nevyhnutné hudobné vzdelanie, hoci na druhej strane èlovek ¾ahko pod¾ahne technike, ktorá mu nanúti istý spôsob práce. K posunu hudobného myslenia však urèite skôr prispeje mladík pokúšajúci sa manipulova so zvukmi (èasto krát bez pravidelného rytmu) ako „skladate¾“, ktorý sa tvrdohlavo snaží vymýš¾a „originálnu“ melódiu. Sound squatting je relatívne nový fenomén, nová oblas umeleckých prejavov. Najviac ho využívajú umelci, ktorí sa k hudbe dostali cez výtvarné umenie alebo sú poèítaèoví fanatici. Zatia¾ sa nestihol sta módnym trendom, ale urèite môže by vhodným modelom pre každého, kto sa sažuje, že nemá kde realizova svoje nápady. Starých a nevyužívaných priestorov je všade to¾ko, že sa staèí len lepšie díva a popremýš¾a, preèo vyhadzova peniaze na stavbu èi prenájom nových a honosnejších. To treba prenecha oficiálnej kultúre. Nezávislej len prospeje, keï aj to málo finanèných prostriedkov venuje na samotné projekty. Takže neváhajte a squatujte.
poznámky a odkazy k článku
Silo #5B-1
Acoustic Space Lab
www.ozone.re-lab.net (archív zvukových skenov, získaných pomocou teleskopu)
ďalšie články autora
Bruce Sterling 16
Zden 15
FutuЯetro 14
Berlin: Die Hauptstadt 13
Urban Stories 01
Nový Most, Bratislava
Počítač vás paralyzuje
Rozhovor s Alexejom Šulginom
Phonophani 4/2001
Who is doing the art of tomorrow?
Ars Electronica 2001
Rune Grammofon 3/2001
Rozhovor s Johnom Oswaldom 2/2001
Imaginárny rozhovor s Johnom Cageom 1/2001
online texty autora
Kim CASCONE v Nitre! Avízo
DEADRED RECORDS - profil vo forme rozhovoru Ochom ukom
Bookcrossing alias èo s preèítanými knihami Ochom ukom
Transmediale.03: hrajte globálne! Ochom ukom


<< < 1/1 > >>
kontrola (vpíšte sem slovo TOBAGO veľkými písmenami)
<< späť
©20023456789101112 atrakt art  |  emigre by satori