|
Správny sound squatter musí ma znalosti vedca, fantáziu umelca a mnohokrát aj rozhodnos mladého radikála. Keïže takých ¾udí nie je ve¾a, zvyèajne je pohodlnejšie a efektívnejšie pracova v tíme, zloženom zo špecialistov na uvedené „odbory”. Záujmy jeho èlenov sa pretínajú v paralelnom svete v priestore medzi hudbou, poèítaèovým umením a architektúrou.
Výrazom Sound art sa pomenúva množina umeleckých projektov, ktoré sa zaèali objavova v polovici 60. rokov. Išlo o spoloèné pomenovanie diel na rozhraní hudby, výtvarného umenia a intermediálnej tvorby. Dnes sú zvukové objekty a zvukové inštalácie prezentované na vlastných špeciálnych festivaloch a akciách, ako napríklad frankfurtské Frequencies (www.frequencies.de). Squatting je už takisto všeobecne známym sociálnym fenoménom. K jeho spojeniu so sound artom raz muselo dôjs úplne prirodzene. Vïaka internetu sa treou neodmyslite¾nou zložkou Sound squattingu stal Net.art.
Priestor ako zvukové médium
Podstatou squattingu je obsadenie nevyužívaného starého priestoru. Sound squatteri ho však osíd¾ujú skôr virtuálne než reálne. Zaujímajú ich najmä objekty, ktoré sa na bývanie ve¾mi nehodia, zato však svojimi prirodzenými akustickými èi elektrickými vlastnosami poskytujú nové možnosti práce so zvukom. Potom je jedno, èi ide o budovu bývalej továrne, vojenskú satelitnú anténu alebo starý trolejbus. Dôležitý je predovšetkým výsledný zvukový efekt.
Vïaka internetu a moderným technológiám zostáva starý objekt otvorený - ktoko¾vek si online môže vypoèu už hotové produkty (vo formáte real audio, resp. mp3). Sound squatteri sú akýsi urbanistickí recyklovaèi, ktorých cie¾om je upozorni na existenciu alternatívnych umeleckých priestorov. V celom svete možno nájs nieko¾ko prípadov, keï sa nezávislé umelecké združenia snažia pomocou ve¾kých projektov získa opustené industriálne zóny. V Nemecku sa v súèasnosti napríklad verejne diskutuje o projekte využitia Emscher Parku v mesteèku Ruhr na potreby umeleckej komunity, èosi podobné sa chystá s bruselskou štvrou La Fonderie... všade tam sú/budú prítomní aj sound squatteri. Spomedzi najznámejších prípadov úspešného sound squattingu sa oplatí navštívi tri nasledovné miesta.
Zvuky namiesto obilia
V starom prístave v Montreale vyrástlo v roku 1958 ve¾ké železobetónové silo slúžiace na prekládku exportného obilia, zvážaného vlakmi z celej Kanady. Celý objekt je 200 metrov dlhý, 16 metrov široký a v najvyššom bode dosahuje 45-metrovú výšku. Hlavnú sekciu tvorí okolo 115 vertikálnych komôr s 8-metrovým priemerom, èo vzbudzuje dojem masívneho organu s množstvo píšal. Jeho dômyselnú architektúru údajne obdivoval aj Le Corbusier. V dôsledku zmien na svetovom obilnom trhu však objekt zastaral a v roku 1996 bol oficiálne zatvorený.
O transformáciu funkcie sila z obchodnej na umeleckú sa postarala dvojèlenná kanadská umelecká skupina [The User]. Pri prieskume poèas „náhodnej” návštevy s úžasom zistila, že akýko¾vek zvuk vydaný vo vnútri hlavnej sekcie má výnimoèné echo v dåžke okolo dvadsa sekúnd. Vymysleli si teda, že silo obsadia zvukmi. Pomocou analógového spojenia cez telefón, resp. internet, môže do sila ktoko¾vek posla ¾ubovo¾ný zvuk - ten je cez reproduktory vpustený do roz¾ahlých betónových komôr hlavnej sekcie. Jeho prirodzené akustické transformácie zachytávajú špeciálne mikrofóny a pomocou špeciálneho softvéru je posielaný spä k odosielate¾ovi a súèasne ho možno poèu prostredníctvom zvukovej aparatúry na vonkajšej strane objektu. Inštalácia nesie názov Silophonic a je dielom nemeckého hudobníka a vynálezcu Carstena Nicolaia (známy z projektov pre post-techno labely Raster-Noton a Mille Plateaux). Ide o 23-minútovú sluèku, opakujúcu sa tak, aby nebolo ¾ahké rozpozna jej úvod a záver. Podobne ako väèšina Nicolaiovej tvorby, aj tentoraz je to pokus o testovanie konkrétnych zvukov v špecifickom akustickom prostredí. Loop využíva hlavne softvérové clicks & cuts a je rozdelený do dvoch kanálov: jeden sa nachádza v ¾avej a druhý v pravej èasti sila. Vznikajú zaujímavo znejúce interferencie. Do sila môžete nielen posiela vlastné zvuky, ale dá sa vybra aj sekvencia z databázy audiotrackov (odporúèam vyskúša napríklad Jamesa Browna èi Björk).
Radio Telescope 32
Keï sa po rozpade Sovietskeho zväzu sahovali ruské vojská zo západného Lotyšska, v Irbenskom lese pri mesteèku Ventspils sa potvrdila existencia špionážneho centra. Jeho úlohou bolo odpoèúvanie západnej satelitnej komunikácie troma ve¾kými anténami. Na nátlak silnej medzinárodnej rádioastronomickej lobby a litovskej vlády sa ruskí dôstojníci neodvážili celé centrum vyhodi do vzduchu. Podarilo sa im demontova iba najmenšiu anténu a keïže zvyšné dve (so 16- a 32-metrovým priemerom) sa im odnies nepodarilo, pokúsili sa ich vyradi z èinnosti tak, že do mechanických èastí nahádzali kovový odpad a do elektronického zariadenia naliali kyselinu. Keï na miesto èinu prišli odborníci z Ventspils International Radio Astronomy Centre, podarilo sa im v spolupráci s nieko¾kými ïalšími inštitúciami obe paraboly spojazdni. Najväèšiu pozornos pútal 32-metrový rádioteleskop RT-32, ktorý sa vedci snažili využi na detektovanie rôznych typov vesmírneho žiarenia. Nedostatok financií na nevyhnutný upgrade antény však spôsobil, že ju vedci prestali využíva. Vtedy sa na popud nadšencov z agilnej lotyšskej komunity, zoskupených okolo E-labu (Electronic Arts Media Centre) v Rige a èasopisu Acoustic Space, uskutoènil worskhop, na ktorý dostala pozvánku špièka mediálnych aktivistov a umelcov z celej Európy. Vedci nenamietali, aby sa „votrelci” na pár dní zmocnili teleskopu - práve naopak, rozhodli sa s nimi spolupracova.
Anténa RT-32 spoèíva na masívnom 25-metrovom betónovom podstavci. Tri tímy mediálnych aktivistov, umelcov a vedcov sa usadili v rôznych èastiach rádioteleskopu a zaèali s pokusmi. V prvej fáze išlo o nazbieranie materiálu, ktorý sa mal neskôr analyzova a v poslednej fáze vyda v CD-prílohe roèenky Acoustic Space. Prístupy sa znaène líšili: Makrolab sa sústredili na monitorovanie satelitov (v duchu pôvodnej funkcie antény), domáci astronóm Dmitrij Bezrukov, ktorý mal celý projekt na starosti, naklonil anténu do nulovej elevácie a skenoval horizont - medzi dokonale poèute¾nými zvukmi mikrosveta irbenského lesa prekvapí škrípajúci zvuk bàzd auta náhodného turistu. Vedecký tím sa snažil pozorova elektromagnetické žiarenie Venuše, Jupitera a Slnka. Hoci bolo izolovanie planetárnych signálov v mase hluku nad ich možnosti, získané dáta spracovali na poèítaèi a vygenerovali z nich MIDI súbory. Nie všetko sa však podarilo, napríklad väèšina pokusov o prevedenie gigahertzových vån do poèute¾ného spektra skonèila známym bielym šumom. Všetok materiál zozbieraný za štyri dni bol odvysielaný internetovým rádiom v Rige a je k dispozícii v online archíve vo formáte real audio. Na šeshodinovom vysielaní sa zúèastnilo viacero organizácií, okrem iných aj viedenské Kunstradio. Acoustic Space Lab stále ponúka možnos spolupráce umelcov, mediálnych aktivistov a vedcov.
Trollofon - namiesto zosi¾òovaèa trolejbus
Ak je Rune Grammofon dvorným labelom nórskej experimentálnej a elektronickej hudby, jej dvorným webzinom a internetovým rádiom je server Pilota.fm. Popri textoch a rozhovoroch s hudobníkmi sa tu s mesaènou periodicitou objavujú aj zvukové ukážky. „Piloti” dokonale pochopili filozofiu internetového rádia a vysielajú živé koncerty, ponúkajú možnos streamova hudbu z vlastnej databázy. Jedným z ich najoriginálnejších projektov je Trollofon.
V tomto prípade ide o sound squatting s významným nostalgickým podtextom - hlavným hrdinom nie je opustený priestor v pravom zmysle slova. Nóri sa totiž rozhodli zasquattova jeden exemplár trolejbusu-veterána znaèky Škoda 9TR, vyrobeného niekedy v polovici 20. storoèia v Èechách (na serveri pilota.fm je uvedené Ostrow, Tsjekkia). Na upresnenie treba doda, že severské krajiny tento typ mestského dopravného prostriedku jednoducho odpísali. Dôvodom je údajne hystéria okolo ich enormného hospodárskeho rastu, vïaka ktorej si každý severan kupuje vlastné auto. Ïalšia správa hovorí o tom, že v celom škandinávskom regióne zostala k dnešnému dòu vraj len jedna krátka trolejbusová tra, nachádzajúca sa v nórskom pobrežnom mesteèku Bergen. Keï sa ¾udia okolo servera dozvedeli, že aj tá prekáža úradníkom na miestnej radnici, rozhodli sa kona. Zaèali pozýva medzinárodne uznávaných umelcov zo scény elektronickej hudby, pre ktorých pripravili bizarnú koncertnú sálu. Má 33 sedadiel a je založená na jednoduchej idei, že charizmatický škodovácky trolejbus (jeho aura je obdobná známemu VW chrobákovi) je predsa obrovský zosi¾novaè, do ktorého staèí prida reproduktory a necha, aby sa niekto pripojil . Hudobníci najskôr dostanú DATku alebo MD kazetu s originálnymi zvukmi trolejbusu. Tie sa podobajú sa na dôverne známe signály, ktoré pozná každý, kto sa aspoò raz viezol v tomto dopravnom prostriedku. Kazety slúžia ako základný samplovací/orientaèný materiál. Hudobníci následne pricestujú do Bergenu a koncert sa uskutoèní poèas okružnej jazdy trolejbusom z koneènej na koneènú.
Trollofon je zariadenie napojené na elektromotor trolejbusu. Berie si teda energiu priamo z drôtov - èím hlasnejšie hudobník hrá, tým pomalšie sa trolejbus pohybuje (v prípade extrémnej hlasitosti údajne úplne znehybnie). Trolejbus má vstupné zásuvky pre nástroje hudobníkov a výstupné zásuvky, ktoré vedú do dvoch obrovských reproduktorov umiestnených v zadnej èasti vozidla. Musí to by èarovné, viez sa žltým live-audio trolejbusom, kým za oknami sa èrtá úchvatná scenéria nórskeho pobrežných fjordov a malebných ulièiek mesteèka Bergen. Napriek tomu, že väèšia èas servera Pilota.fm je v nórskom jazyku, audioukážky a fotky staèia na navodenie pocitov cestujúcich v trolejbuse.
Nový estetický fetiš
Zvuk sa stáva v súèasnej hudbe najviac cenenou kvalitou. Inakos používaných zvukov je to, èo dnes umožòuje rozlíši skutoènú osobnos v mase hudobníkov využívajúcich nové technológie. Èoraz väèšia dokonalos audio softvéru a poèítaèov sprístupòuje tvorbu každému bez oh¾adu na donedávna nevyhnutné hudobné vzdelanie, hoci na druhej strane èlovek ¾ahko pod¾ahne technike, ktorá mu nanúti istý spôsob práce. K posunu hudobného myslenia však urèite skôr prispeje mladík pokúšajúci sa manipulova so zvukmi (èasto krát bez pravidelného rytmu) ako „skladate¾“, ktorý sa tvrdohlavo snaží vymýš¾a „originálnu“ melódiu.
Sound squatting je relatívne nový fenomén, nová oblas umeleckých prejavov. Najviac ho využívajú umelci, ktorí sa k hudbe dostali cez výtvarné umenie alebo sú poèítaèoví fanatici. Zatia¾ sa nestihol sta módnym trendom, ale urèite môže by vhodným modelom pre každého, kto sa sažuje, že nemá kde realizova svoje nápady. Starých a nevyužívaných priestorov je všade to¾ko, že sa staèí len lepšie díva a popremýš¾a, preèo vyhadzova peniaze na stavbu èi prenájom nových a honosnejších. To treba prenecha oficiálnej kultúre. Nezávislej len prospeje, keï aj to málo finanèných prostriedkov venuje na samotné projekty. Takže neváhajte a squatujte.
|
