|
Kto chce pochopit¡ rozdiel medzi vy´chodnou a západnou Európou, mal by tam íst¡. Historická metropola, ktorá v 20. storoc¡í padla najskôr za obet¡ druhej svetovej vojne a vzápätí zvys¡ky jej identity znásilnila studená vojna. Mesto plné kontrastov a paradoxov: t¡az¡ko si dnes vieme predstavit¡ pocity obyvatel¡ov západného Berlína, ostrova slobody v komunistickom s¡táte, pre ktory´ch bolo jediny´m spojením so západny´m svetom letisko. Berlín sa vs¡ak po páde Múru ry´chlo spamätal a teraz svojou multikulturalitou a atraktívnost¡ou opät¡ konkuruje Paríz¡u a Londy´nu. Hovorí sa o n¡om, z¡e je hlavny´m mestom Európy.
Ak chcete niec¡o zaz¡it¡ aj cestou do hlavného mesta Nemecka, zvol¡te trasu cez Prahu, Rozvadov a Dráz¡d¡any a vyrazte ráno. V Prahe, ktorá je tak na polceste, zvrtnete lacny´ obed a slávny úsek cesty E55 (od Teplíc az¡ po hranice) budete mín¡at¡ akurát v podvec¡er, kedy sa na kaz¡dom druhom dome rozsvietia c¡erveno-ruz¡ové neóny a polovyzlec¡ené “tanec¡nice” rozhy´bu svoje telá es¡te vyzy´vavejs¡ími pohybmi ako cez den¡. Ked¡ tesne pre stúpaním do Rozvadova zmizne posledny´ vy´klad a vidíte uz¡ len les, s chladnou hlavou vám napadne, z¡e bizarné divadlo urc¡ite musia schval¡ovat¡ dopravní policajti, ktorí museli us¡etrit¡ na ins¡talovaní ry´chlostny´ch radarov. Ky´m sme sa vliekli eroticky´m úsekom s¡tyridsiatkou, nikto nás nepredbiehal a cestou do kopca je zrazu vs¡ade plno ponáhl¡ajúcich sa áut.
V Dráz¡d¡anoch sa zase oplatí spomalit¡ pri jazde centrom - po mohutnom kobercovom bombardovaní na konci vojny bolo historické mesto, plné kultúrnych pamiatok, takmer zrovnané so zemou (zahynulo tam 135 000 l¡udí, o traume toho, ktory´ prez¡il, skvele pís¡e Kurt Vonnegut vo svojej knihe Bitúnok c¡. 5). Dráz¡d¡any sú aky´si predobraz toho, c¡o na vás c¡aká v Berlíne. Torzá stary´ch budov v pomyselnom centre sú obklopené uniformnou socialistickou architektúrou, rozdiel je vo vel¡kosti a v tom, z¡e tu Americ¡anom nepatril ani kúsok mesta.
Centrum mesta bez centra
Väc¡s¡inu návs¡tevníkov hned¡ na zac¡iatku zarazí, z¡e Berlín nemá centrum. Teda, ak nerátame slávny bulvár Unter den Linden, zakonc¡eny´ Brandenburskou bránou, aspon¡ nie také, aké by c¡lovek oc¡akával v európskej metropole. Mitte, c¡iz¡e Stred, je v podstate urbanisticky rozbitá centrálna zóna, ktorej jednu c¡ast¡ tvoria zvys¡ky Západného Berlína, druhá c¡ast¡ je poznac¡ená rokmi komunisticky´ch predstáv o architektúre a medzity´m sa rozkladá c¡osi ako mohutné stavenisko s mnoz¡stvom vzty´c¡eny´ch obrích z¡eriavov. C¡o z by´valého centra nepadlo za obet¡ spojeneckému bombardovaniu, zlikvidoval Múr a jeho ochrana. Dnes uz¡ z pamätnej deliacej c¡iary moz¡no vidiet¡ len malú c¡ast¡ a ak nemáte s¡peciálnu mapu, ani samotní Berlínc¡ania vám niekedy neporadia, kde presne stál. Geograficky´m stredom Berlína je vs¡ak urc¡ite Alexanderplatz, l¡udovo zvany´ Alex, nad ktory´m sa ty´c¡i televízna vez¡a, ktorú vs¡etci dobre poznáme z uc¡ebníc nemc¡iny. Fernsehturm vznikol z potreby zabezpec¡it¡ pokrytie signálom pre vy´chodnú c¡ast¡ mesta - z¡ihadlo vez¡e konc¡ilo vo vy´s¡ke symbolicky´ch 365 metrov a z rotujúcej vyhliadky mohli kedysi vy´chodní Berlínc¡ania závistlivo pozorovat¡ dianie za Múrom. Dnes je táto legendárna dominanta stále vel¡ky´m turisticky´m lákadlom a navys¡e skvely´m orientac¡ny´m bodom, vd¡aka ktorému v meste nemôz¡ete zablúdit¡. Pripadá vám mys¡lienka zakotvit¡ televíznu opachu priamo do stredu mesta s¡ialená? Také niec¡o vám v centre Berlína ani nestihne príst¡ na um - jej okolie je totiz¡ es¡te bizarnejs¡ie. Alex sa právom py´s¡i oznac¡ením “najmonumentálnejs¡ie námestie Nemecka“. Socialistické paneláky lemujú pes¡iu zónu v strede obrovskej “plós¡ade“, od ktorej ich vs¡ak oddel¡ujú es¡te vel¡koryso naprojektované s¡tvorprúdové asfaltky. Depresívne miesto, ktoré namiesto ústretovosti k svetly´m zajtrajs¡kom dôsledne zachováva obskúrneho genia loci panelákového sídliska z konca sedemdesiatych rokov - na pustej betónovej ploche potes¡ia oko c¡i brucho akurát tak stánky s ry´chlym obc¡erstvením (lacné c¡ínske rezance) a pivom. Dnes es¡te nikto nevie, c¡i sa v dohl¡adnej dobe podarí zrealizovat¡ plány prebudovania panelákového Alexa na moderné centrum plné presklenny´ch mrakodrapov.
A ako to vyzerá pod povrchom? Dobové schodisko pri obchodnom dome vás zavedie do stanice metra z prvej polovice minulého storoc¡ia, kde sú vs¡etky nápisy s¡vabachom a ktorej najväc¡s¡ou atrakciou boli pre nás c¡ervené c¡alúnené opierky - bizarné mäkké útvary, pripevnené na strohy´ch kovovy´ch stl´poch a zábradliach. Tomu hovorím starostlivost¡ o cestujúcich..
Blinkenlights
Kúsok na vy´chod od centrálneho námestia stojí vys¡e pät¡desiat metrov vysoká budova zo s¡est¡desiatych rokov, ktorej poznávacím znamením je vy´tvarny´ vy´jav, ovinuvs¡í tretie a s¡tvrté poschodie. Témou, ktorú musí táto betónová s¡erpa uniest¡, je - ako inak - bohaty´ spoloc¡ensky´ z¡ivot v mierovej NDR... Haus des Lehrers (Uc¡itel¡sky´ dom), ktory´ je uz¡ nejaky´ c¡as vyprázdneny´ a smutne c¡aká na svoju rekons¡trukciu, sa nedávno stal d¡als¡ou z berlínskych atrakcií: hackeri z miestneho Chaos Computer Clubu sa totiz¡ rozhodli v septembri minulého roka oslávit¡ svoje dvadsiate vy´roc¡ie a opustená opacha sa im zdala celkom vhodny´m miestom pre zostrojenie neobyc¡ajného darc¡eka pre seba i ostatny´ch Berlínc¡anov. Od geniálneho nápadu po jeho realizáciu uplynulo len zopár ty´z¡dn¡ov: aktivisti do kaz¡dého z okien prázdnej stavby umiestnili halogénovy´ reflektor, ktory´ spínalo relé, napojené na riadiaci poc¡ítac¡ s vlastnoruc¡ne naprogramovany´m ovládacím softvérom - vznikol tak obrovsky´ monochromaticky´ displej so skromny´m rozlís¡ením 18 x 8 bodov. Aj toto málo vs¡ak stac¡ilo na to, aby Haus po zotmení oz¡il a blikajúcimi jednoduchy´mi animáciami oz¡ivil pochmúrnu panelovú realitu. Blinkenlights boli na svete (názov pochádza z poc¡ítac¡ového z¡argónu a zvykli sa ním oznac¡ovat¡ diagnostické svetelné diódy na stary´ch mas¡inách). Naplnit¡ formu obsahom uz¡ potom nebol z¡iadny problém - prostredníctvom internetovej stránky sa mohol kaz¡dy´ stat¡ tvorcom blikajúceho minipríbehu; kaz¡dy´ mohol vytvorit¡ podl¡a jednoduchy´ch pravidiel textovy´ súbor, obsahujúci jednotlivé okienka animácie a zaslat¡ ho do riadiaceho centra. Pomocou SMSky zaslanej na s¡peciálne c¡íslo si autor mohol následne zabezpec¡it¡, z¡e jeho vy´tvor bude premietany´ v urc¡enom c¡ase. Poc¡as trvania projektu bolo takto zverejneny´ch okolo 300 l¡úbostny´ch “listov“! Tvorcovia Blinkenlights mysleli aj interaktívnu zloz¡ku - na vel¡kej obrazovke ste si mohli prostredníctvom svojho mobilu zahrat¡ klasicky´ poc¡ítac¡ovy´ pingpong: po zavolaní na s¡peciálne c¡íslo sa naprogramované pásmo animácií jednoducho prerus¡ilo a monitor patril na chvíl¡u len vám a vás¡mu súperovi.
Blinkenlights sa za ty´ch niekol¡ko ty´z¡dn¡ov stali kultovy´m fenoménom, os¡arpany´ betónovy´ kváder sa na chvíl¡u premenil na z¡ivé, príjemne netradic¡né komunikac¡né médium. Perlic¡kou je, z¡e vnútri blikajúcej budovy nakrútili svoj klip rockeri z Toten Hosen. Svetlá na Uc¡itel¡skom dome síce vo februári vyhasli a projekt sa vel¡kou párty v ned¡alekej kongresovej hale predbez¡ne zakonc¡il, ale dobrou správou je, z¡e sa do budúcnosti údajne uvaz¡uje o spustení zdokonalenej verzii Blinkenlights.
Z¡ivot na periférii
V meste bez centra sa c¡uly´ (kultúrny aj iny´) z¡ivot odohráva predovs¡etky´m v jednotlivy´ch s¡tvrtiach, ktoré na rozdiel od rozbitého centra majú aj niec¡o ako ulice a ulic¡ky l¡udsky´ch rozmerov, poskytujúce minimálne moz¡nost¡ príjemnej prechádzky.
V Berlíne sú ceny za by´vanie es¡te stále pomerne nízke, v porovnaní s Viedn¡ou dokonca az¡ o tretinu. Po zjednotení Nemecka nastali vel¡ké presuny obyvatel¡stva aj v rámci samotného mesta. Vo vy´chodnej c¡asti mesta sa uvol¡nilo mnoho bytov a d¡als¡ích priestorov, takz¡e nie je vel¡ky´m problémom prest¡ahovat¡ sa, ked¡ si c¡lovek zmyslí. Zaujímavé je, z¡e tu funguje fenomén umelecky´ch komunít, ktoré sa viaz¡u ku konkrétnemu miestu - vyhlásenou umeleckou s¡tvrt¡ou bol pred pár rokmi Pankow, dnes je n¡ou skôr zrenovovany´ Friedrichshain, z ktorého sa do centra dostanete metrom za pár minút. Ale nac¡o by ste tam vlastne chodili? Obyvatelia bytov v stary´ch domoch, ktoré komunisti nezbúrali, lebo zrejme neboli az¡ tak na oc¡iach, síce c¡asto musia zdiel¡at¡ spoloc¡né WC na chodbe, zato vs¡ak by´vajú za lacny´ peniaz v nekonfliktnom a pestrom susedstve vy´tvarníkov, pankác¡ov, anarchistov - skrátka uprostred prevaz¡ne l¡avicovo orientovanej populácie s umelecky´mi sklonmi.
Kontrasty medzi vy´chodnou a západnou c¡ast¡ou vel¡komesta nie sú na prvy´ pohl¡ad vel¡mi zjavné, ak pravda nejde práve o drsnú panelákovú aglomeráciu. Skôr by sa dalo hovorit¡ o mies¡aní vplyvov a nachádzaní pozostatkov by´valého socialistického rez¡imu. Skvely´m záz¡itkom je urc¡ite pre kaz¡dého nas¡inca vidiet¡ v z¡ivotnej vel¡kosti skvely´ dederónsky vynález - okrem nezabudnutel¡ného trabantu sa demokratická republika hrdí aj skladacím domc¡ekom, akousi obytnou harmonikovou sústavou bizarného tvaru. Dve z taky´chto osobity´ch unimobuniek môz¡ete es¡te aj dnes obdivovat¡ na trávniku vo Friedrichshaine: v zloz¡enej a pre ilustráciu aj rozloz¡enej úprave. Ako inak, sídli v nich obchodík, ponúkajúci dobové vy´robky z NDR. Kam dávajú nábytok, ktory´ zostane po zloz¡ení domc¡eka, to nám nikto nevysvetlil… Nostalgicky´ kult by´valého vy´chodného bloku sa v Berlíne oc¡ividne pestuje vo vel¡kom - v ned¡alekej kaviarni sme nas¡li namiesto c¡asopisov na zahán¡anie nudy originálne NDR rodinné fotoalbumy! Tie zábery vám utkvejú v pamäti nadlho.
Koho láka staré haraburdie nielen vy´chodonemeckého pôvodu, pre toho sú ty´m pravy´m miestom sobotn¡ajs¡ie bls¡ie trhy, ktoré sa konávajú na viacery´ch miestach - napríklad v rozl¡ahly´ch prístavny´ch halách v c¡asti zvanej Treptow. Zúc¡astnit¡ sa berlínskeho bls¡áku je takmer sviatoc¡ná udalost¡: Na ploche tisícok s¡tvorcovy´ch metrov sa rozkladajú stánky, v ktory´ch predavac¡i najrôznejs¡ieho pôvodu ponúkajú za väc¡s¡inou smies¡ne ceny tie najrozmanitejs¡ie predmety - od okuliarovy´ch a obrazovy´ch rámov i bezcenny´ch ozdôb cez hriankovac¡e a staré knihy az¡ po motorové súc¡iastky a znac¡kovú, aj ked¡ postars¡iu elektroniku. Zoz¡eniete tu urc¡ite vs¡etko, len musíte presne vediet¡, c¡o práve hl¡adáte. “Vetes¡nictví“ rozmerov hypermarketu.
Po zotmení sa oplatí vyrazit¡ do turecky´ch ulíc v by´valej západnej s¡tvrti Kreuzberg, ktorá lez¡í vedl¡a Treptowa a od Friedrichshainu ju oddel¡uje rieka Spree. Obyvatelia Kreuzbergu uz¡ asi len spomínajú na svojich predkov-gastarbeiterov - dnes sú majitel¡mi prosperujúcich firiem vs¡etkého druhu, v ktory´ch zamestnávajú svojich spoluobc¡anov, samotní Turci. Rozdiel v mentalite najleps¡ie pochopíte, ked¡ si o jednej nadránom es¡te stále môz¡ete vybrat¡, kam si sadnete na pivo alebo dáte kebab. Vychy´rené mesto v meste je známe okrem obc¡asny´ch sociálnych treníc aj svojimi lokálmi, bez ktory´ch by bol noc¡ny´ z¡ivot nemyslitel¡ny´ - na jednej ulici tu nájdete najrôznejs¡ie kaviarnic¡ky a krc¡my, od homosexuálnych barov az¡ po pankác¡ske dúpä, ale ulice osvetl¡ujú (okrem vs¡adeprítomny´ch a fascinujúcich ruz¡ovy´ch telefónnych stojanov, vyz¡arujúcich pinkfloydovskú atmosféru) aj vy´klady dizajnérsky dokonale upraveny´ch podnikov pre mlady´ch, dobre zarábajúcich burz¡oáznych bohémov. Poznávacím znamením je znac¡kové oblec¡enie a oranz¡ové okuliare s hruby´m c¡iernym rámom.
Raj subkultúr: Fleischerei, Tacheles, Tresor, E-Werk
Vzhl¡adom na nízke ceny a poc¡et neformálnych akcií je práve Berlín európskou Mekkou zábavy a kultúrneho vyz¡itia mladej generácie. O vec¡erny´ program máte postarané bez ohl¡adu na to, c¡i ste tu cez víkend alebo v pracovny´ den¡. Stále sa niec¡o deje a c¡ím bizarnejs¡ie miesto, ty´m leps¡ie. Dobré tipy nájdete v objemnom mestskom sprievodcovi - c¡asopise Zitty, niekol¡konásobne hrubs¡om ako je bratislavsky´ Propeler; pre vstup na niektoré akcie vs¡ak treba poznat¡ správnych l¡udí a správne webstránky, na ktory´ch sa len s niekol¡kohodinovy´m predstihom objavia informácie o presnom mieste konania. Alternatívou k obrovskej a spotenej letnej Love Parade sú mens¡ie akcie pre publikum s vyhranenejs¡ím vkusom - lahôdkou by´vajú jednorazové umelecké vec¡ierky/happeningy spojené s netradic¡ny´m vyuz¡itím neoby´vaného priestoru. Ty´ch je v Berlíne naozaj dostatok - len nesmiete zabudnút¡ na to, z¡e tu sa tá správna zábava rozbehne az¡ po polnoci, c¡o u nás neby´va zvykom. Mestská doprava tento z¡ivotny´ rytmus nas¡t¡astie res¡pektuje a c¡lovek sa nemusí bát¡, z¡e sa po koncerte nedostane domov.
O vernisáz¡i a následnej párty v by´valom mäsiarstve, c¡iz¡e Fleischerei blízko centra, sme sa dozvedeli len náhodou od vy´tvarníka Svät¡a Mikytu, u ktorého sme v Berlíne pár dní by´vali. Za nevel¡ké vstupné ste sa mohli v nevel¡ky´ch priestoroch popredierat¡ pestrofarebnou papierovou krajinou, cez obchodík s alternatívne pôsobiacim oblec¡ením az¡ do doslova undergroundového suterénu, kde hralo pre radost¡ a pre zopár posluchác¡ov niekol¡ko hudobníkov a DJov. L¡ahko si môz¡ete domysliet¡, z¡e za skleneny´m pultom v morbídne vykachlic¡kovanej predajni nedefilovali bravc¡ové hlavy, ale vy´tvarné diela. Plocha niekol¡ky´ch s¡tvorcovy´ch metrov dy´chala spolu so zabávajúcimi sa Berlínc¡anmi prostou, aj ked¡ len doc¡asnou radost¡ou z nového ducha predty´m prázdneho priestoru.
Squatting, teda (poväc¡s¡ine ilegálne) obsadenie neoby´vany´ch budov je v Berlíne vôbec c¡asty´m zjavom a spolu s grafit¡ácky posprejovany´mi stenami dotvára tamojs¡iu liberálnu atmosféru. Pojem squart, teda squat plus art, toto hnutie vystihuje es¡te presnejs¡ie. Azda najznámejs¡ím berlínskym domom, ktory´ zasquatovali umelci, je Kunsthaus Tacheles na Oranienburgerstrasse. Vy´kladná skrin¡a kultúrne liberálneho Berlína s názvom v jidis¡ existuje uz¡ od februára 1990, ked¡ okolo pät¡desiat vol¡nomys¡lienkárskych umelcov zac¡alo prebudovávat¡ posledné zachovalé krídlo zbombardovaného obchodného domu s vel¡kou pasáz¡ou ned¡aleko berlínskej synagógy na multikultúrne spoloc¡enské miesto, predovs¡etky´m aby zabránili osudu, ktory´ postihol zvys¡ok pasáz¡e so zachovanou kupolou - vyhodeniu do vzduchu. Podarilo sa a ruina bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Trochu nahlodaná budova zo zac¡iatku 20. storoc¡ia, avs¡ak stále pevne stojaca uprostred rus¡nej ulice, ukry´va dnes vo svojich útrobách nezávislú divadelnú scénu, priestor pre experimentálne hudobné projekty, tanec a performance. Na prízemí lákajú návs¡tevníkov obchodíky-galérie, predávajúce väc¡s¡inou prapodivné zozvárané kovové skulptúry a s¡perky, na poschodí nájdete kino spojené s kaviarn¡ou, okolo 20 ateliérov a nahrávacích s¡túdií. Tacheles si svoju nezávislost¡ a existenciu obhájil aj napriek sporadicky´m pokusom magistrátu o vypratanie budovy, nachádzajúcej sa na lukratívnom pozemku.
Berlín, ako kaz¡dé správne vel¡komesto, je plné neuveritel¡ny´ch postavic¡iek - zatial¡ c¡o punkové c¡íra a metalové ret¡aze nosia uz¡ takmer vy´luc¡ne s¡tyridsat¡- a viacroc¡ní, medzi mlady´mi dominuje technos¡ty´l. 10. az¡ 12. júla známy label a súc¡asne klub Tresor organizuje stretnutie potenciálnych kreatívnych a obchodny´ch partnerov v techno branz¡i, nazvané Musik und Maschine. Tresor pod vedením Dimitriho Hegemanna funguje v podzemny´ch skladoch by´valého obchodného domu Wertheim a ako jeden z prvy´ch klubov priniesol vd¡aka host¡ujúcim DJom z detroitskej scény do Európy techno. V Berlíne nie je vel¡a miest, ktoré by prez¡ili krátke obdobie porevoluc¡nej eufórie, kedy mladí l¡udia obsadzovali kaz¡dy´ vol¡ny´ priestor a ilegálne párty boli na dennom (presnejs¡ie noc¡nom) programe - Tresor vs¡ak úspes¡ne funguje dodnes. Mimochodom, Hegemann stál nielen pri jeho vzniku, ale bol aj jedny´m z iniciátorov známeho avantgardného festivalu Berlin Atonals, ktorého sympaticky´m ciel¡om bolo “zmenit¡ postoj k tomu, ako vnímat¡ hudbu”.
Do dejín elektronickej hudby sa zapísal aj E-Werk, robustná poschodová budova, postavená zac¡iatkom minulého storoc¡ia medzi Leipziger a Wilhelmstrasse. Hlavny´ priestor nemá z¡iadne okná a boli v n¡om masívne elektrické transformátory, ktoré kedysi zásobovali mesto prúdom. V roku 1992 sa jej zmocnili pionieri nastupujúcej tanec¡nej scény a spravili z E-Werku technokatedrálu, ktorá bola svojho c¡asu vyhlásená dokonca za najleps¡í klub v Nemecku. Problémy s drogami a bezpec¡nost¡ou vs¡ak po niekol¡ky´ch rokoch spôsobili, z¡e bol E-werk uzavrety´ a c¡oskoro ho c¡aká rozsiahla rekons¡trukcia. Poc¡as nás¡ho pobytu bol jednorazovo sprístupneny´ na multimediálne akcie v rámci festivalu Transmediale, takz¡e sme si mohli naz¡ivo vychutnat¡ sugestívnu atmosféru tejto c¡lenitej, trochu morbídne vykachlic¡kovanej haly. V strede miestnosti stáli dve pódiá pre hudobníkov a VJov, o kúsok d¡alej neodmyslitel¡ny´ bar, na stenách viselo niekol¡ko premietacích plátien a po úzkych schodíkoch ste sa mohli dostat¡ na poschodie, kde l¡udia oddychovali v príjemnej chill-out zóne - na matracoch medzi nízko zaveseny´mi gul¡ovy´mi svietidlami.
Berliner Untervelten e. V.
Pravy´ berlínsky underground vs¡ak zac¡ína, ked¡ príde rec¡ na bunkre, zberné odtokové kanály, slepé tunely a iné podzemné tajomstvá mesta. Piesky a nevypoc¡itatel¡né íly v podloz¡í sú vs¡etky´m iny´m, len nie dobrou pôdou na budovanie paralelného sveta, takz¡e Berlín dnes nedisponuje takou siet¡ou katakomb, akou sa preslávil napríklad Paríz¡. Takmer vs¡etky podzemné stavby boli vybudované az¡ v 20. storoc¡í, c¡o im vs¡ak neuberá na zaujímavosti. Viac ako stovku nads¡encov, ktory´ch vzrus¡uje preliezanie stary´ch bunkrov a neboja sa temnoty stary´ch opusteny´ch tunelov, zdruz¡uje od roku 1997 klub Berliner Unterwelten e. V. Ich z¡ivá webstránka dokazuje, z¡e urbánni speleológovia majú v nemeckej metropole stále c¡o odhal¡ovat¡. Najzaujímavejs¡ia, hoci dnes uz¡ väc¡s¡inou neprístupná, je oblast¡ okolo Potzdamer Platz, Wilhelmstrassse a Leipziger Strasse, kde sa nachádzalo riadiace centrum Tretej rís¡e. Pri úprave terénu a rozsiahlej vy´stavbe po páde Múru es¡te donedávna obc¡as narazili bagre na betónovy´ plás¡t¡, pod ktory´m sa ukry´val jeden z mnohy´ch protiletecky´ch krytov: pod povrchom c¡akali na objavitel¡ov pomal¡ované steny s nacisticky´mi vy´javmi, zhrdzavené pancierové dvere a plynové masky, plávajúce vo vode v bunkri Hitlerovho osobného s¡oféra (takzvany´ Fahrerbunker), dobre ukryté tajné cestic¡ky potrubnej pos¡ty pod zbombardovany´mi budovami ministerstiev c¡i pozostatky zariadení na filtrovanie vzduchu pre osadenstvo. Niekol¡ko metrov hrubé múry Vodcovho úkrytu sa po vojne nepodarilo úplne rozbit¡ a boli preto iba dôkladne zavozené zemou. Ich existenciu ukonc¡ili az¡ hektické stavebné práce po zjednotení Berlína.
Fascinujúcim úkazom v berlínskom podzemí boli poc¡as rokov studenej vojny takzvané stanice duchov, fenomén zvany´ Geisterbahnhof. Zároven¡ s vy´stavbou Múru sa totiz¡ prerus¡ili aj povrchové aj podpovrchové dopravné spojnice medzi oboma tábormi. Niektoré trasy metra, spájajúce c¡asti západného Berlína, vs¡ak viedli aj popod socialistickú zónu, za c¡o boli samozrejme kapitalisti ochotní dobre zaplatit¡. Preto sa môz¡ete v nemeckej literatúre stretnút¡ s bizarny´mi príhodami mladíkov, ktorí uchvátení nac¡úvali nad mrez¡ou na Friedrichstrasse zvukom prechádzajúceho vlaku a so závist¡ou si predstavovali, ako asi vyzerajú západné z¡eny - bytosti z iného sveta.
Stanice metra a ry´chlodráhy, ktoré lez¡ali vo vy´chodnej zóne, sa museli prirodzene uzavriet¡ a prístup do nich mali len s¡peciálne vojenské jednotky. Hrôzostras¡ne osvetlenú opustenú stanicu ry´chlodráhy na Potsdamer Platzi západní cestujúci zazreli len cez okná vlaku, ktory´ na tomto úseku spomalil a pres¡iel ho cely´ bez zastavenia. Zo stráz¡nej búdky na nástupis¡ti súpravu bedlivo pozoroval sluz¡bukonajúci nepriatel¡sky´ vojak..
Po prerezaní z¡ivého organizmu mesta museli byt¡ zamrez¡ované aj vs¡etky podzemné únikové cesty vrátane kanalizac¡ny´ch potrubí, aby bol prechod na druhú stranu úplne znemoz¡neny´. Napriek poctivo zozvárany´m kol¡ajniciam a elektrickej signalizácii sa vs¡ak z c¡asu na c¡as vynorila správa o tom, z¡e sa d¡als¡ej skupinke zúfalcov podarilo nájst¡ cestu podzemím na vysnívany´ Západ.
A Berlín toho pod sebou ukry´va es¡te omnoho viac: slepé tunely metra, cez ktoré nikdy nepres¡iel z¡iadny vlak, nedokonc¡enú hitlerovskú autostrádu (!) pod zoologickou záhradou, zatopené elektric¡kové tunely..
Hi-tech future: Potsdamer Platz
Potsdamer Platz v posledny´ch rokoch vy´razne zmenil aj svoju nadzemnú tvár a stal sa symbolom novej svetovej metropoly, ktory´m sa pys¡ne prezentuje aj jej webová stránka.
Je to miesto, kde má v organickej symbióze splynút¡ práca so zábavou, administratívne priestory a obytné podlaz¡ia sa majú prepojit¡ s miestami pre kultúru a vyuz¡itie vol¡ného c¡asu na prízemí a v podzemí - doslova raj na zemi. Architektúra je skutoc¡ne impozantná: vynovená a vyles¡tená stanica ry´chlodráhy vyzerá ako z nejakého sci-fi filmu a po vyvezení sa na povrch vás c¡aká es¡te úz¡asnejs¡í pohl¡ad: v druhej polovici 90. rokov tu vyrástla nová s¡tvrt¡ vo futuro-s¡ty´le. Oproti sebe sa dvíhajú dve mrakodrapové vez¡e - Sony Center (projektoval ho chicagsky´ architekt nemeckého pôvodu Helmut Jahn), ku ktorému patrí aj pril¡ahlé námestíc¡ko ozdobené kupolou, vec¡er priebez¡ne meniacou farbu osvetlenia (!), a na druhej strane hlavnej cesty rovnako pôsobivé (dvojvajec¡né) dvojc¡a - sídlo firmy Daimler-Chrysler od medzinárodného kolektívu autorov. V tieni ty´chto s¡tíhlych obrov sa okolo vás skutoc¡ne obtrie závan budúcnosti, aj ked¡ treba priznat¡, z¡e dojem je zatial¡ len polovic¡ny´. Ked¡ pootoc¡íte hlavu bokom od architektonicky´ch zázrakov, uvidíte totiz¡ len rozsiahlu prázdnu plochu, ktorú len sem-tam ozvlás¡tn¡uje nejaky´ z¡eriav... Potsdamer Platz v dnes¡nej podobe es¡te nie je námestím - ale c¡oskoro sa ním stane. A vs¡etko, vrátane masívnych investícií do novej vy´stavby, nasvedc¡uje tomu, z¡e aj obrovsky´ vol¡ny´ priestor okolo osamelého Rís¡skeho snemu sa onedlho zaplní ultramoderny´mi stavbami, na ktoré si budú Berlínc¡ania po rokoch urbanistického utrpenia urc¡ite l¡ahko privykat¡. Skrátka, vzniká hlavné mesto Európy.
|
