|
V piatok 13. augusta v ÈR po prvýkrát vystúpi americký DJ Spooky That Subliminal Kid. V pražskom klube Radost FX sa od 22.00 pred koncertom vedúcej postavy newyorskej illbientnej scény predstavia DJs Blue (eclectica, Praha) a Kmin (Ext Dust, CZ).
V roku 1995 sa pod znaèkou vydavate¾stva Knitting Factory vynorila zvláštna nahrávka. Kompilácia s názvom Necropolis po prvýkrát odhalila šavnatý prierez newyorskou hudobnou scénou, hlásiacou sa k dovtedy neznámemu pojmu illbient. Jej zostavovate¾om aj pôvodcom nieko¾kých skladieb bola tajomná postava s pseudonymom DJ Spooky That Subliminal Kid. Nahrávku sprevádzal filozoficky podkutý text od akéhosi Paula D. Millera, vysvet¾ujúceho význam a postavenie hráèov na gramofóny v novodobej kultúre. Nie každý tušil, že DJ Spooky a Paul D. Miller sú jedna a tá istá osoba, aj keï prvý z nich sa venuje skôr hudbe a druhý teoretickým textom. Absolvent francúzštiny a filozofie z tejto kombinácie vyažil maximum a nielen že nadviazal na postmoderných myslite¾ov, ale ich myšlienky aj realizoval v praxi. „Dajte mi dve platne a stvorím vám vesmír“, tvrdí DJ Spooky, ktorý sa už v projekte Necropolis netajil svojou ambíciou stava zo zvukov nové svety.
Paul D. Miller, ktorý tvrdí, že každý DJ je chodiacou rádiostanicou, sa narodil v roku 1970 a v osemdesiatych rokoch bol aktívny na washingtonskej hardcorovej a punkovej scéne. Po vyštudovaní filozofie a francúzskej literatúry sa presahoval roku 1992 do New Yorku, kde sa èoskoro stal vplyvnou osobnosou. Doviedol do dokonalosti techniku yvukovej koláže a stal sa tak jednou z najdôležitejších postáv postmodernej hudby, prepájajúcej subkultúru ulice a "vysoké umenie". Okrem audionahrávok publikuje v renomovaných èasopisoch a vydal aj nieko¾ko kníh, èo dokazuje, že DJ Spooky je nielen šikovný praktik, ale aj brilantne mysliaci teoretik popkultúry.
Vïaka svojmu talentu a vizionárskym schopnostiam sa v druhej polovici 90. rokov DJ Spooky zaradil medzi najdôležitejšie postavy inovatívnej hudby. Bariéry medzi jednotlivými žánrami nepovažoval nikdy za nieèo neprekonate¾né a tak impulzy pre svoju hudbu èerpá rovnako zo subkultúrneho prostredia hip-hopu a èiernej pouliènej kultúry, ako aj z akademickej elektroakustickej kompozície. K¾úèové pojmy, ktorými by sa jeho tvorba dala popísa, sú ako vystrihnuté zo slovníka súèasnej filozofie: médiá, simulakrum, smr autora. Napriek vysoko rozvinutému abstraktnému konceptuálnemu mysleniu nie je hudba DJa Spookyho intelektuálnou exhibíciou, ale suverénnou pripomienkou toho, že subkultúra a akademické prostredie nemusia hovori odlišnými jazykmi.
Hudba DJa Spookyho nerozpráva príbehy, ako to robia napríklad hip-hopoví speváci, ale pod¾a jeho vlastných slov vytvára akési prostredie, do ktorého sa poslucháèi môžu ponori a pohybova sa v òom. Virtuálna realita, ktorú musíme vníma sluchom. Výraznou èrtou tvorby tohto postmoderného gramofónového je konceptuálne myslenie. Pri òom sa èasto prepája zvuk a s inými médiami a odkazuje aj na okolitú skutoènos. Na konceptuálnom parkete sa DJ Spooky cíti naozaj doma. Ak vždy platilo, že umenie nemožno vníma oddelene od reality, v súèasnej tvorbe to platí ešte o to viac, že dnešní postmoderní umelci sa hrajú aj s históriou a ich vášeò pre remixovanie skutoènosti sa nezastaví pre nièím.
|
