everything is new but 3/4.   http://34.sk   english

Google zje sám seba

 

 
 
preklad Jana Hanulová
Pozn. Časť rozhovoru vyšla v časopise Springerin (www.springerin.at).

Potrebujete informáciu. Akúkoľvek. Stačí sa pripojiť a dnes je tu už ktosi, kto vám ju rád poskytne. Milý, prítulný, usmievavý Google. Je to váš kamarát - presne vie, čo zháňate, čo vás zaujíma a dokonca možno už aj čo robíte. Na stránkach, ktoré navštevujete, sa striedajú inzeráty, ponúkajúce napodiv presne to, čo hľadáte. Akcie Google majú väčšiu hodnotu ako všetky švajčiarske banky spolu a tá stále stúpa. Nejde z toho tak trochu strach?



Na vyhľadávač a reklamnú spoločnosť s milým imidžom nedávno opäť zaútočili aktivistickí umelci. Projektu Google Will Eat Itself (Google zje sám seba), ktorý kriticky skúma vzťahy medzi „novou ekonomikou" klikania, technológiami a spoločnosťou, sa nedávno podarilo pritiahnuť značnú pozornosť a ocitol sa aj v nomináciách na ceny festivalov Ars Electronica a Transmediale. Hans Bernhard, Lizvlx (obaja z UBERMORGEN.COM), Alessandro Ludovico (Neural.it) a Paolo Cirio [epidemiC] sa neoznačujú za „haktivistov" - hovoria o sebe ako o digitálnych akcionistoch. Myšlienka GWEI nie je síce úplne najjednoduchšia, ale zato celkom vtipná: za každé kliknutie na reklamu na registrovaných partnerských stránkach Google dostanú spoločnosť aj jej partner mikroplatbu od zadávateľa reklamy. Tvorcovia GWEI majú na svojich skrytých stránkach reklamy Google, na ktoré návštevníci klikajú, a za zarobené peniaze sa automaticky nakupujú akcie Google. Potrvá to síce nejaký čas, ale nakoniec budú aktivisti vlastniť Google - tento rozpínavý informačný a reklamný monopol, ktorý sa vďaka svojej moci a postoju stáva nebezpečným prvkom v našej informačnej spoločnosti.
Keď sa spoločnosť Google dozvedela o tomto pokuse, zrušila niekoľko partnerských stránok a stránku GWEI dokonca vymazala zo svojej databázy (!). Ďalšie partnerské stránky však zostali funkčné a projekt pokračuje: Google zje sám seba presne za 3 443 287 037 miliónov rokov.


Ako ste sa dali dokopy a ako ste prišli na nápad urobiť sebareferenčnú paródiu na Google?

L: No neviem, či to je naozaj paródia. Asi nie, keďže projekt GWEI vlastne ani nie je smiešny, či hej? Mne sa nezdá zábavné, že je možné zarobiť peniaze prostredníctvom firmy, ktorá žije z počítania pravých/falošných klikov, a vydáva sa pritom za takmer pseudo-vládneho poskytovateľa informácií. Podľa mňa je to choré. Aká je už dnes vlastne skutočná hodnota peňazí, ak je spoločnosť zarábajúca na šípke z pixelov hodná tisíckrát viac ako, povedzme, sieť reštaurácií alebo, ak chcete, banka. Hej, myslím, že GWEI je veľmi seriózny projekt a že skôr Google vyzerá ako paródia na kapitalistickú definíciu slova „peniaze".

HB: V roku 2004 bol net.art zaplavený projektmi typu Google-art. Všetky sa týkali výsledkov jeho vyhľadávania, či už v databáze obrázkov, alebo iných služieb Google. Teraz je našou stratégiou hľadať slabé miesta v silných a veľkorozmerných systémoch a agresívne z nich ťažiť. Prvýkrát sme sa stretli na festivale Read_me 2004 v dánskom Aarhuse. Trvalo nám viac ako 6 mesiacov, kým sme konečne zaostrili na základné princípy Google, a zredukovali a odstránili všetok ostatný rušivý materiál. GWEI - Google zje sám seba - je konceptuálny kus, ktorý sa do veľkej miery prekrýva s realitou. Skrátka sme pochopili, že môžeme postaviť jednoduchý model, v ktorom sa obor stane vlastným kanibalom. Je to sebareferenčná hra a konceptuálny hack druhej ekonomickej bubliny.

AL: V minulosti som sa rozprával s mnohými umelcami, ale Hans Bernhard bol (prekvapujúco) prvý, kto prišiel s myšlienkou výmeny nápadov. A odvtedy som mal vždy pocit, že sme zosynchronizovaní, takým vždy plodným a intelektuálnym spôsobom. Toto všetko sa stalo po tom, ako som strávil viac ako desaťročie analyzovaním a kritizovaním umeleckých diel iných ľudí. Toto je prvýkrát, čo si špiním ruky s umením ako "umelec". A ešte - všetci žijeme v rámci pomerne veľkého trojuholníka tvoreného Bari, Turínom, Viedňou a St. Moritzom, ale momentálne sa to ukazuje byť tým menej dôležitým aspektom.


Čím viac ľudí používa vyhľadávač Google, tým viac rastie jeho moc a význam. Ak nie ste v jeho databáze, neexistujete. Open source a nekomerčné vyhľadávače ako napríklad Mozdex sú však príliš slabé na to, aby boli reálnym riešením. Môže situáciu zmeniť odkrývanie „temných praktík" za sympatickou tvárou Google? Čo je najväčšou hrozbou informačných monopolov tohto typu?

AL: Google umožňuje pokrytectvo v otázke povedomia o značke. Na jednej strane máte toto "porcelánové" rozhranie - veselé a absolútne čisté - ktoré sa každému páči a každý ho hneď spozná, a sprevádza ho veľké množstvo "dobrých" klebiet. Na druhej strane máte všetky tie služby, ktoré zriadila tá istá korporácia, stávajúca sa štandardom (monopolom). Tento mechanizmus, ktorý, ako sa zdá, podnietil rast Google Share, podľa všetkého robí z Google nezastaviteľný stroj, ktorý buduje takmer kompletné rozhranie k internetovým službám. Všetko, čo robíte, bude výhodnejšie robiť cez servery Google, čím po sebe nevyhnutne zanecháte stopy. Google zo seba robí tenkú, globálnu a takmer neviditeľnú vrstvu, ktorá obaľuje celú sieť.

HB: My nemeníme situáciu a nechceme ju meniť. Google je súčasťou oligopolistického trhu (spolu s Yahoo a msn). My len vyvíjame stratégie, ako symbolicky zaútočiť na týchto trhových obrov. Sú to praktické (technické) a formálne (estetické) hry. Pokúšame sa zverejniť všetky informácie, ktoré takýmto experimentom získame. Máme radi Google, používame Google, hráme sa s myslením jeho užívateľov a zamestnancov. Google je v dominantnej pozícií hneď, ako vstúpi na novú oblasť trhu s novou službou. To je Google efekt - vytvára konsenzus v novej oblasti trhu, dokonca aj keď hneď zaberie dominantnú pozíciu. Najväčším nepriateľom takého obra nie je ďalší obor: je ním parazit. Naša pracovná hypotéza: ak z tohto sebareferenčného vtelenia vysaje veľa parazitov malé množstvo peňazí, vyprázdnia túto umelú horu dát a jej vnútorné riziko digitálneho totalitarizmu. Vytvorením modelu GWEI dekonštruujeme nový globálny reklamný mechanizmus, pretože ho pretvárame na surrealistický ekonomický model založený na klikaní. Realita je taká, že Google má momentálne väčšiu hodnotu ako všetky švajčiarske banky dokopy! Google zarobil v roku 2005 päťsto miliónov amerických dolárov na reklamách a v roku 2006 má naplánované zarobiť 1.5 miliardy. Google využil svoju znalosť ekonomickej internetovej avantgardy. Tí druhí majú v porovnaní s priekopníkmi vždy značnú výhodu. Podarilo sa im spojiť veľmi výkonný vynález a superčistý obchodný model. V správnom čase prišli s tým najlepším produktom. Ale hlavne proste vyťažili z krízy vyhľadávačov, vyhasnutej dotcom energie a vízií a pokašlaných obchodných plánov.

L: Chcel by som len dodať, že my umelci pracujeme preto, aby sme kládli otázky, nie poskytovali odpovede. Ja nechcem, aby niekto veril v moje idey, chcel by som, aby ľudia verili vo vlastnú schopnosť rozmýšľať.




Väčšina ľudí si asi stále nie je vedomá súvislostí medzi tým, čo vidia na obrazovke a aké skutočné dôsledky má ich klikanie. V čom vidíte hlavný význam poukázania na takúto "chybu v Matrixe" vo vzťahu medzi virtuálnymi a reálnymi svetmi? Nemyslíte si nakoniec, že hackeri a subverzívni umelci nakoniec pomáhajú korporáciám vylepšiť si vlastné know-how?

AL: Podľa Hansovej vízie išlo o "obrovskú konceptuálnu chybu", a to tvorí jadro projektu dodnes. Neviem, či projektom GWEI pomáhame Google, ale my nehovoríme o virtuálnom vyplnení diery alebo zavretí dverí v IT bezpečnostnom systéme. Hovoríme o skratovaní ekonomického systému, ktorý naozaj je základom zdroja príjmov Google.

PC: Vyladenie systému bolo odjakživa hlavným záujmom mysliteľov, aktivistov a teoretikov. Môj prístup je etický, idea odstránenia porúch vždy kráča ruka v ruke so snom o lepšom svete, nie? Možno v budúcnosti Google pochopí, že jediná cesta, ako sa nestať stelesnením zla, je poskytnúť svoju technológiu open source hnutiu. Čo sa týka inzertného systému Google AdSense, myslím, že to pravdepodobne vyústi do jedného z tých nekonečných bojov medzi podvodníkmi a IT bezpečnosťou - niektoré poruchy sa nedajú odstrániť, musíme s nimi žiť.

HB: Také masívne informačné rozhranie ako Google je "jedinou" realitou (konsenzuálna halucinácia) a preto stredobodom pozornosti. Sú neprestajne napádaní. A to zlepšuje ich obranné schopnosti. Korporácia môže pozdvihnúť svoj existujúci aparát na vyššiu úroveň, ak zúžitkuje slabé stránky svojho systému. Akákoľvek subverzia voči korporátnemu obrovi je pre neho v prvom rade prínosom. Preto pri práci s ťažkými cieľmi ako sú Google, Amazon alebo americký volebný systém* využívame umelecké stratégie (vrátane základných výskumných techník). Sme umelci, nie politickí aktivisti.


E-maily o GWEI ste poslali dôležitým ľuďom z umeleckej scény, ale aj na mailing listy venujúce sa elektronickej kultúre, ako napríklad nettime. Písalo o vás aj viacero bloggerov a navyše sa doň môže zapojiť aj širšia verejnosť, ktorá sa môže stať súčasťou komunity - vlastníkom akcií (iniciatíva Google To The People). Aké boli odozvy?

HB: Osem mesiacov sme o projekte komunikovali výhradne s názorovými vodcami z oblasti umenia, teórie a vzdelávania (nie s novinármi). Počas tohto obdobia tie informácie niekomu unikli a dostali sa tak na dva významné blogy (Search-Blog od Johna Battelle a Guerilla-Innovation), potom to v bloggerskom svete začalo vrieť a o projekte napísali niektoré noviny (El Pais, Village Voice, La Liberation, ...). Potom sme v decembri 2005 poslali na mejlinglisty spoločný teoretický text - o seba.referenčnosti Google (\'Google self.referentialism\'). Počas týchto ôsmich mesiacov sme dostali zákazku od Rhizome.org a náš projekt bol nominovaný na festival Transmediale, Stuttgarter Filmwinter a cenu Viper Awards. Asi 600 ľudí si objednalo náš Newsletter a 200 nám poskytlo svoje adresy, aby sa stali akcionármi GTTP s. r. o. (Google To The People). Soeren Pold napísaL: „Totoje naozaj kybernetická kritika", iní nás obviňujú, že našou zásluhou Google ešte viac zbohatne na reklamách a kupovaní akcií. Oveľa dôležitejšie ako vytvorenie jednorázového šumu - ktorý rýchlo príde a hneď zas odíde - je však podľa nás udržiavať projekt mimo dosahu Google radaru pre odhaľovanie podvodov.

AL: Bolo by dobré poukázať na to, že našim prvým krokom bolo angažovanie priateľov z umeleckej scény, kvôli spätnej väzbe a podpore. Potom sme po takmer roku vydali prvú tlačovú správu. Odozva, ktorú vyvolala, ma úplne ohromila. Dostali sme toľko pozitívnej spätnej väzby a podnetov, ktoré legitimizovali naše zdržanlivé správanie, a vyhrali dosť cien na začatie umeleckej kariéry. Ja som vtedy tvrdil, že sme narazili na Achillovu pätu. Google všetkých fascinuje a zároveň sú voči nemu čoraz podozrievavejší a dokonca sa na neho hnevajú - niektorí ľudia majú z Google dojem, že je to "veselý a fungujúci Microsoft". Takže už len sústredenie celej tejto kritickej energie do projektu bol svojím spôsobom vyjadrením určitého stanoviska.


Ak tomu správne rozumiem, na zvýšenie počtu klikov na každú z reklám, ktorou zarábate peniaze, používate vlastný softvér. Podľa zmluvy s Google je to však zakázané. Ako na to zareagovali?

L: My nepoužívame softvér na ZVÝŠENIE počtu klikov na reklamy, ale na jeho zredukovanie. Musíme to robiť, lebo užívatelia GWEI klikajú tak často, akoby každým klikom chceli udrieť všetkých tých milučkých výkonných manažérov Google priamo do tváre. Podľa Google musí byť množstvo kliknutí na reklamu pod určité percento, ináč si myslia, že podvádzate. Takže my vlastne musíme podvádzať, lebo Google považuje akúkoľvek výnimočnú realitu za nepravú.

HB: Po tom, ako sa o prípad začala zaujímať agentúra Reuters, sa aj Google pustil do vyšetrovania prípadu. Zavreli dve z našich stránok, ktoré slúžili ako návnada. Našich 50 hlavných stránok zostalo neporušených. Tieto "podvodné" stránky sú skryté za zhlukom robotov v našom ľudsko-robotickom systéme. Ak nespravíme zásadnú chybu, nikdy nás nechytia. Google je veľmi citlivý na všetko, čo sa týka reklamných podvodov - pretože tie sú jeho hlavným zdrojom príjmov.

PC: Softvér na automatické klikanie dobre funguje na niektorých kontách služby AdSense, ale niekedy sú tieto kliky vyradené ako "neplatné". Je to kvôli automatickému Google softvéru, ktorý rozpozná falošné kliky - takže v týchto prípadoch sme dostali štandardné e-maily od "Google AdSense Team", ktoré nás upozornili na neplatné stránky. Po niekoľkých experimentoch s betaverziou nášho softvéru sme vyladili náš výkonný a inteligentný robotický systém. Takže teraz už radar Google, ktorý pátra po falošných kliknutiach, naše falošné kliky nezachytí.


Medzi vami sú umelci, ale tiež novinári a teoretici, ktorí sa aktívne podieľajú na elektronickej kultúre. Ako by ste teda opísali vývoj vzťahov medzi umením a technológiou (mediálne či digitálne umenie...) v poslednej dobe a kam by ste v rámci nich umiestnili projekt GWEI?

HB: Po takmer futuristickom prístupe k drogám a technológii v ranom net.období (skupina etoy, 1994-1997) sa zo všeobecnej net.artovej skupiny vydelila skupina akcionistov. V druhom období net.art (1998-2001) prišli s veľkým množstvom digitálnych akcií. Pre mňa je projekt GWEI - Google Will Eat Itself novou manifestáciou digitálneho umenia. Nezameriavame sa hlavne na masové médiá (media hacking), ale projekt je v podstate konceptuálnym dielom (s praktickou technickou aplikáciou) pre trh s výtvarným umením. Objekty, ktoré vytvoríme z tejto skúsenosti, sú nadrozmerné papierové sochy, diagramy a pečať GWEI (pseudovládna ikona, digitálna tlač na plátne).

AL: Ja osobne si myslím, že GWEI je skutočným dieťaťom svojej doby. Odkrýva niektoré z najväčších kontradikcií ne-hmotnej éry: extrémnu vrtkavosť jej ekonomiky, globálne abstraktné a zároveň osobné angažovanie sa v sieťovej ekonomike, riziko monopolu, ktoré vždy číha tesne za rohom.

L: Používanie moderných mechanizmov, ktoré presahujú konvenčnú architektúru sieťového protokolu, číra modernosť hacknutia obrovského a atraktívneho správcu akcií - to všetko oživuje pixely klasického mladého media artu, to je nové umenie jari 2006.




Hans kdesi spomenul, že sa považujete skôr za dedičov viedenských akcionistv než hacktivistov alebo culture jammers. Ak sa na to pozrieme z tejto perspektívy, dochádza tu k zaujímavému posunu vo vzťahu medzi umeleckým, korporátnym a verejným sektorom: pôvodní akcionisti boli proti štátu. Teraz, zdá sa, prišiel čas mediálnych hackerov bojujúcich proti veľkým korporáciám s grantovou pomocou štátu...

HB a L: To je veľmi pekná interpretácia. My sa zaoberáme predovšetkým skúmaním globálnych korporácií a globálnych tech-networks - ale napríklad v projektoch [V]ote-Auction a NAZI~LINE sme sa zaoberali vzťahom medzi vládou, korporáciami a technológiou v masmediálnych sieťach, a oba projekty podporovali rakúska a nemecká vláda. Digitálny akcionizmus znamená intuitívne prenesenie princípov akcionizmu do digitálu. Vytvorené identity - korporátne a kolektívne - sa stanú oblasťami umeleckej expresie, a extrémne podoby estetiky - napríklad čistá komunikácia - sa presunú do centra a tak sa konvečný význam umenia rozbije, vzápätí preusporiada a prebuduje. Akcie sú zdokumentované v médiách, v e-mailoch a záznamoch serverov. Objavia sa tak slabiny existujúceho systému, pričom elegantné legálne alebo pololegálne riešenia sú uprednostňované pred ilegálnymi akciami.
Ilegalita eliminuje možnosť slobodne pracovať a publikovať. Digitálny akcionizmus znamená možnosť slobodného radikalizmu, experimentov na trhoch pozornosti - na kanáloch globálnych masových médií, napríklad CNN. Využívanie súčasné low-tech nástrojoch, v priamom prenose vytvorenú techno-etiku v rámci digitálnych peer-to-peer sietí, právnu expertízu a psychologickú transformáciu technologického vplyvu do umenia 21. storočia - to sú črty niektorých feature projektov ako „the Digital Hijack"\' (1996) od etoy a „the Injunction Generator" (2001) a „Psych|OS-Generator" (2006) od UBERMORGEN.COM.


Od svojho zrodu fungoval net.art ako akési paralelné hnutie k tradičnej umeleckej scéne. Teraz ste okrem online verzie GWEI pripravili aj niekoľko rôznych výstav v galériách v Johannesburgu, Berlíne, Sao Paole, Sydney. Čo si myslíte o offline prezentáciách v oficiálnom prostredí obávanej „bielej kocky"? Zdá sa vám, že vstupujeme do doby "komplexného umenia", v ktorej môže mať stvárnenie nejakej idey mnoho rôznych podôb a využívať viaceré médiá?

HB: Páči sa mi tvoja terminológia - "komplexné umenie". Ja by som len dodal slová "v jednoduchom prevedení". Vizualizácia Google Will Eat Itself pomocou diagramov, pečatí a papierových sôch je praktická - vysvetľuje mechanizmus a materializuje celý projekt čistým a estetickým spôsobom. Minimalistický vizuálny prístup k minimalistickému projektu z obchodného a právneho umenia. Toto je podporené vytvorením [F]originálov (falšovaných originálov). Tvrdíme, že každý objekt je falšovaný a originálny, pričom neustále osciluje medzi týmito dvoma stavmi. S nadšením vyrábame originalitu pre umelecký trh digitálnou tlačou na plátne, a signovaním svojich objektov stelesňujeme moderného maliara. Naše projekty sú jedinečné v čase a priestore - z celého toho bordelu sme vydestilovali len pixely na obrazovke, len atrament na papieri. Nezhabateľný chronologický a zdeformovaný priestorový okruh konceptuálneho umenia, kresby, softvérového umenia, maľby, počítačových inštalácií, sochy a "digitálneho akcionizmu" premenil našu značku UBERMORGEN.COM na jednu z nezachytiteľných identít - kontroverzných a obrazoboreckých - súčasnej európskej technoumeleckej avantgardy.
 
 
poznámky a odkazy k článku
*[V]ote-Auction, www.vote-auction.net

www.gwei.org
 
ďalšie články autora
Douglas Repetto: Čudné veci s elektrinou 26
Fran Ilich: Založte si banku! 26
Golo Föllmer: Hudba v sieti 23-24
Špeciálna sekcia: Médiá? Umenie? Komunity? Inštitúcie? 23-24
Hudba falošná a fiktívna / Miro Tóth 21-22
„Baumaxizácia“ verejného priestoru / Michal Moravčík 21-22
Komiks ako nočná mora
Rozhovor s Maxom Anderssonom
13
Berlin: Die Hauptstadt 13
Počítač vás paralyzuje
Rozhovor s Alexejom Šulginom
13
Who is doing the art of tomorrow?
Ars Electronica 2001
3/2001
Rozhovor s Johnom Oswaldom 2/2001
Nostalgia za budúcnosťou
Ky8ersv3t, um3n13 & myst1c1zmu5
2/2001
 
online texty autora
Resistence Festival: different state of mind! Avízo
DJ Spooky That Subliminal Kid v Prahe Avízo
Konfrontationen 2004: inovatívni hudobníci majú zraz v Nickelsdorfe Avízo
Jazz Saalfelden 2003 - preèo tam ís Avízo
Kúpte si Springerin! Rec

 
 

G**gle je stary cenzor <um> 26 apr 2007 15.16
Pridavam linku na iny fenomen, ktory ma tiez monopol na informacie: http://en.wikipedia.org/wiki/Censorship_by_Google
 
information revolution <mrtnprnj> 13 apr 2007 03.42
http://www.information-revolution.org/index.php
 
nijake nazory? <Ja> 03 apr 2007 21.44
Nejak malo nazorov, teda ziadny tu neni...
 
<< < 1/1 > >>
 
meno
odkaz
 
email
subjekt
kontrola (vpíšte sem slovo TOBAGO veľkými písmenami)
 
 
<< späť
©20023456789101112 atrakt art  |  emigre by satori