|
Stáda chodiacich stolov, gramofón prehrávajúci kotúče s farebnými obrázkami poveternostných dát, kolaboratívne interaktívne skulptúry v štýle mäsožravej popínavej rastliny z kultovky Adéla ještě nevečeřela... No nielen to. Okrem vlastných umeleckých projektov je šéf výskumu v Centre počítačovej hudby na newyorskej Columbia University tiež zakladateľom série prezentačných večierkov zvanej dorkbot. Motto je jednoduché: “Ľudia, ktorí robia čudné veci s elektrinou”. Douglas Repetto stojí tiež za prehliadkou ArtBots – akousi SuperStar pre talentované roboty.
Čo máš vlastne tak rád na elektrine?
Elektrina, alebo širšie vzaté, elektromagnetizmus, je všadeprítomný a záhadný. Je základom našej existencie v tom nedávnom chápaní, že skoro každú ľudskú aktivitu teraz sprevádza použitie elektromagnetizmu v tej či onej podobe, ale tiež v jednoduchšom zmysle – že tvorí základ všetkého, od slnečného svetla po mozgové vlny.
Pracuješ v Centre pre počítačovú hudbu na Columbia University, no väčšina tvojich diel zachádza značný kus za hranice hudby, využívaš najrôznejšie médiá a technológie. Zaujímalo by ma, či teda považuješ zvuk stále za dôležitú súčasť tvojej tvorby.
Smažím sa inšpirovať viac myšlienkami a experimentami než médiom. Moje základy sú v hudbe a chvíľu som mal pocit, že všetko, čo robím, by malo mať hudobný alebo zvukový výstup. Ale pomaly som zistil, že na to nie je dôvod – rôzne nápady sa chcú prejaviť rôznymi spôsobmi, tak prečo ich nenechať? Môže to trochu trvať, kým si vybuduješ určitú istotu, aby si mohol veci robiť takými spôsobmi, v ktorých ešte nie si dobrý. Ale podľa mňa je veľmi dôležité neustále objavovať, skúšať nové veci, podstupovať riziko.
A čo v tejto oblasti dnes stojí za počutie?
V oblasti zvuku sa deje v tejto dobe veľa najrôznejších zaujímavých vecí. Mnoho z nich umožnila alebo podnietila dostupnosť určitých technológií, ako prenosných nahrávačov a prehrávačov a rôznych druhov senzorov a regulátorov. Zvukoví umelci sú naozaj vonku, nesedia len za pípajúcimi počítačmi. A ja mám rád pípanie!
Ako si sa vlastne dostal k tvojej dnešnej “špecializácii” – realizácii nápaditých konceptov, ktoré vyžadujú množstvo technických vedomostí.
Moje technické poznanie je celé ad hoc a prišiel som k nemu sám. Som svojím spôsobom fanatik, ale nebavia ma stereotypy typické pre geekov, ako sú technologické hračky alebo sci-fi. Zaujíma ma experimentovanie s materiálmi a technikami, spoznávanie nových oblastí, hľadanie krajných medzí toho, o čom ľudia ešte vedia, ako to urobiť. A podľa možnosti sa rád učím ako spraviť veci sám, radšej než by som sa spoliehal na ostatných. Takže síce nie som veľmi dobrý v ničom konkrétnom, ale viem toho veľa urobiť.
Dokázal by si opísať nejakú filozofiu spoločnú pre tvoje rôznorodé aktivity – od umeleckých projektov až po kurátorovanie a organizovanie akcií?
Neustále rozmýšľam o systémoch. Systémoch vo veľmi širokom zmysle komplexných situácií, kde sa mnoho vecí navzájom rôznymi spôsobmi ovplyvňuje. Môžu to byť mravčie kolónie, architektúra mozgu či chemické oscilátory. Môže to byť to, že necháte spolu v miestnosti pracovať veľmi rôznych ľudí, aby ste videli, čo sa stane. To je skutočne ono. Rád vytváram systémy, ktorým nerozumiem a sledujem potom, čo sa stane.
Hoci sa s elektrinou dá s ňou robiť veľa zaujímavého, väčšina ľudí zostáva len na bežnej “užívateľskej” úrovni. V posledných rokoch však trend DIY prístupov ako napríklad hardware hacking priniesol oživenie domáceho majstrovania, ale zároveň aj svojrázne “odkláňanie” konzumných produktov, ako to kedysi opísal Guy Debord. Zaujíma ťa aj takýto, povedzme aktivistický rozmer technológií?
Význam slova “technológia” je skutočne príliš široký na to, aby bol použiteľný, hoci ho neustále používame zhruba v zmysle “nových hračiek”. Pero je tiež technológia a samozrejme, môžeš ním napísať niečo zaujímavé alebo aj hlúposti. Takže vo všeobecnosti som skeptický voči myšlienke, že ľudia nejako použijú technológiu ako zbraň proti korporáciám, alebo zmenia svet, alebo čokoľvek. Je to prevažne marketingová stratégia a aktivistický rozmer je často šikovnou výhovorkou pre hranie sa s novými vecičkami bez toho, aby nasledoval pocit viny. Určite však podporujem myšlienku, že spoznávať technológie, staré aj nové, je skvelá vec! Ale nie je tam žiadna súvislosť medzi tým používaním “technológií” alebo robením niečoho zaujímavého či užitočného.
V jednej tvojej prezentácii si spomínal rôznych “uletencov” – freeganov, gastronomických hackerov, rôzne typy ľudí, ktorí premýšľajú nad tým, ako sa pomerne kreatívne vyhnúť “normálnemu” životu v rámci systému. V čom vnímaš dôležitosť takýchto tvorivých outsiderov?
Je dôležité mať v živote radikálne aspekty. Ísť až na hranu – to je spôsob, akým sa dejú zmeny, ako nastávajú objavy, ako môže život zostať stále zaujímavý. Ale byť radikálom vo všetkých oblastiach života veľmi nefunguje. Takže myslím to takto: ja som radikálny v niektorých veciach, ty si radikálny v niektorých veciach, tie sa môžu trochu prekrývať, ale nebudú to tie isté. A to je dobre. Spolu toho dokážeme viac pokryť! Problém nastáva, keď si ľudia začnú myslieť, že tie veci, v ktorých sú radikálni, sú tie najdôležitejšie a že každý MUSÍ byť rovnaký ako sú oni. To nefunguje. Velebte a podnecujte podivnosť v sebe aj v iných, ale oslavujte aj fakt, že každý ste divný svojím vlastným spôsobom. Homogénnosť je smrť!
Je dnes podľa teba niečo vyslovene “hot” vo svete kreativity a technológií?
Zjavnou odpoveďou je práca s “dátami. dátadátadáta. Všade sú dáta! Som rovnako skeptický voči “dátam” ako som voči “technológii”. Vizualizácia dát, sonifikácia, fyzická manifestácia dát, atď. atď. Niečo z toho je samozrejme úžasné a pôsobivé a bohaté a bystré. Ale veľa toho je iba hlúpe a mylne sa domnieva, že už len samotná existencia dát je postačujúca. Včely umierajú! Je to dôležité! Tu je moje dielo s dátami umierajúcich včiel! Je dôležité!
Ako by si zhodnotil po rokoch tvoju skúsenosť s organizovaním série prezentačných večierkov o tvorivom prístupe k elektrine – dorkbot, ktorá sa rozšírila do celého sveta? Zdá sa, že je to chytľavý nápad, ktorý pomôže takýmto, možno osamoteným domácim “kutilom” prepojiť sa do tvorivej komunity. Počet miest, kde sa dorkbot konáva, prekročil hádam už aj stovku...
Bol som a aj stále som prekvapený, že to dokázalo existovať tak dlho a bez väčších zádrheľov. Bol to úžasný dar a zmenil môj život v mnohých ohľadoch. Vždy, keď sa už začínam cítiť unavený z organizovania dorkbotu v New Yorku, udeje sa stretnutie, z ktorého som naozaj paf. Pomyslím si: “Úha, to je naozaj dobré, že to existuje” a mám potom energiu pokračovať. Myslím, že je dôležité poznamenať, že dorkbot nie je nejaký jedinečný a určite sme nevymysleli ideu, že ľudia medzi sebou zdieľajú, čo robia. Vo svete je kopa podobných skupín, inštitúcií či tradícií. dorkbot nejakým zvláštnym spôsobom pritiahol ľudí. Je zrejmé, že naša spoločnosť potrebuje cestu, ako by sa ľudia mohli podeliť o svoje záujmy nenásilným spôsobom, ktorý by nebol orientovaný na slávu.
Aká je teda najzvláštnejšia vec, čo ľudia robia s elektrinou?
Púšťajú proti sebe energetické častice?
Čo pre teba znamená obľúbený koncept interaktvity? Niekedy mávam na výstavách pocit, akoby veľa interaktívnych inštalácií bolo určených skôr pre deti – je to také hravé objavovanie technologických možností... Ale občas je namieste otázka, čo ďalej.
Nemyslím si, že potrebujeme hodnotový súd. Je dobré mať všelijaké rôzne druhy umeleckýcn diel, skúseností, spôsobov komunikácie. Tlak na “interaktivitu” je len viac marketing, podobne ako tlak na používanie “namodernejších technológií”. Keď máš interaktívne myšlienky, tak to je skvelé! Urob z nich niečo výborné. Keď nie, to je tiež vynikajúce.
Ako ťa napadlo robiť prehliadku robotických talentov ArtBots? Vyzerá to na celkom dobrú zábavu.
Pred rokmi som sa začal zaujímať o využitie robotických techník vo svojich dielach. Dosť rýchlo som zistil, že je ťažké vystavovať diela, ktoré sa hýbu alebo potrebujú údržbu. Zdalo sa mi zábavné vytvoriť fórum, ktoré by bolo určené špeciálne pre tieto diela, ktoré sa obtiažne prezentujú. Veľmi ma tiež zaujíma ten druh otázok, ktoré vyvstávajú pri stretnutí umenia a robotiky. Agencia, samostatnosť, zdroj kreativity, význam fyzických objektov atď. V posledných rokoch sa však vystavovanie tohto druhu diel na rôznych festivaloch a v galériách atď. o čosi zjednodušilo, takže si nie som istý, koľko prehliadok ešte urobíme.
Posledná otázka: lo-fi alebo hi-fi?
Určite Neg-Fi! http://neg-fi.bandcamp.com
|
